Krátky sumár poznatkov z prehliadky Palácové záhrady – slávne záhrady Uhorska. Konala sa vrámci podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad (26. – 27. 6 .2021), ktoré už po 13-ty krát organizoval Národný Trust, n. o. Tento 2,5 hodinový platený okruh som sprevádzala ja. V duchu hesla podujatia ODOVZDÁVANIE POZNATKOV si pripomeňme to hlavné o Palácových záhradách v niekdajšom Prešporku. 

Informácie som čerpala zo zdrojov, ktoré uvádzam na záver a aj v blogu Víkend otvorených parkov a záhrad ponúka prehliadku Palácové záhrady. Nájdete ho pod kategóriou úvodník prehliadky.

V každom prípade, najbohatším zdrojom bola pre mňa kniha Historické záhrady a parky Bratislavy (Trio Publishing, 2012), ktorú napísala záhradná a krajinná architektka Tamara Reháčková.

Naša trasa začínala v Barokovej záhrade na Bratislavskom hrade. Pokračovali sme do Pálffyho záhrady na Zámockej ul., odtiaľ do Lisztovej záhrady v pôvodnom jadre Prešporku, ďalej do Grassalkovichovej záhrady a končili sme na Štefánikovej ul. v bývalej Pistoriho záhrade.

BAROKOVÁ ZÁHRADA

Baroková záhrada na Bratislavskom hrade najviac prekvitala v 18. storočí za vlády Márie Terézie. Avšak, až v čase, keď v tzv. Novom paláci, pristavanom k hradu, žila jej obľúbená dcéra Mária Kristína s milovaným manželom Albertom Sasko-tešínskym. Slúžila im na oddychové a reprezentatívne účely.

Záhrada sa zvažovala od budovy paláca smerom na sever. Preto je v odbornej literatúre označovaná ako severná záhrada. V 18. storočí ju však volali po francúzsky Grand jardin, čiže Veľká záhrada.

Baroková záhrada na Bratislavskom hrade bola vytvorená symetricky, čiže rovnako po oboch stranách. Rástli v nej s najväčšou pravdepodobnosťou lipy.

Lipa vraj symbolizuje nežnosť, mäkkosť, pohostinnosť, jemnosť. Údajne preto je symbolom Slovanov.

Záhony tvorili ornamenty vytvarované zo strihaného krušpánu. Tretiu terasu smerom od hradu tvorili vysoké zelené labyrinty ako také bludiská, ideálne k hre na schovávačku a iné činnosti…

Krušpán (Buxus) vraj symbolizuje vytrvalosť, statočnosť, život, nesmrteľnosť, vieru v zmŕtvychvstanie a ochranu proti zlým duchom.

Celá záhrada mala – a má – štyri terasy. Najviac vyzdobená bola tá najbližšie k niekdajšej Salla terrena, využívanej aj ako loptovňa. Na Bratislavskom hrade bola vyvýšená kvôli terénu aký tam je.

Salla terrena ponúkala nádherný výhľad na záhradu a teda predovšetkým na letničky a cibuľoviny vysadené do ornamentov, ktoré kontrastovali s bielymi kamienkami, farebnými mušľami a čiernymi uhlíkmi.

Po oboch stranách rástli v kvetináčoch rôzne teplomilné kvety, ktoré na zimu ukladali do oranžérie. Palácové záhrady často zdobili cudzokrajné rastliny ako napríklad citrusovníky, olivovníky, oleandre a pod.

Citrusy vraj v západných tradíciách spájame s láskou a svadbou. V období baroka symbolizovali smrť a vzkriesenie. Citrusové stromy znázorňovali na obrazoch jeden z atribútov Panny Márie. Majú totiž naraz kvety i plody, čo v 17. a 18. storočí vnímali ako podobenstvo s jej nepoškvrnenosťou a súčasne materstvom.

Olivovník vraj považovali napríklad Židia za časť bohatstva svojej krajiny a tiež ako výraz blahobytu. V Koráne, svätej knihe islamskej viery, je spomínaný ako posvätný strom. V antickom Grécku bol olivovník symbolom mieru, blahobytu a plodnosti.

Oleander vraj uľahčuje komunikáciu a jednanie s mladými ľuďmi a deťmi.

Významnou novinkou v 18. storočí bolo zavedenie vodovodného potrubia na Bratislavský hrad. Zaslúžil sa o to bratislavský vynálezca Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804). Vďaka nemu mali záhradníci pri polievaní rastlín v Barokovej záhrade uľahčenú prácu.

Po roku 1780, keď sa po smrti Márie Terézie museli Mária Kristína s Albertom Sasko-tešínskym odsťahovať, začala záhrada chátrať. Využívali ju seminaristi, čiže budúci kňazi a neskôr vojaci, ktorí v roku 1811 spôsobili zničujúci požiar celého hradu i záhrady. 

Počas 19. storočia bola teda Baroková záhrada zruinovaná a obnovili ju až v 20. storočí.

Pálffyho záhrada

Za hradbami niekdajšieho Prešporku, dnešnej Bratislavy, v tesnej blízkosti hradu si dal ešte v 17. storočí postaviť gróf Pavol IV. Pálffy svoje reprezentačné sídlo s veľkou záhradou. Ako palatín a predseda Uhorskej komory si do nej gróf Pálffy pozýval vzácnych hostí, ale aj umelcov, aby vytvoril príjemnú spoločnosť k zábave i k obchodovaniu a rokovaniam.

V duchu dobového manierizmu dal v záhrade vytvoriť niekoľko atrakcií pre svojich hostí. Patrili tu:

• bosket – človekom vysadený okrasný lesík,
• filagória – záhradný altánok,
• grotta – umelo vytvorená jaskyňa.

Najväčšou atrakciou Pálffyho záhrady bola obrovská lipa, okolo ktorej dal Pavol IV. Pálffy postaviť 7-poschodové lešenie. Na jeho vrhchole bola filagória, čiže záhradný altánok.

Podobné filagórie mali aj pri kúrii Rákocziovcov a pri letohrádku Ilesházyovcov. V Pálffyho záhrade však bola lipa i filagória najväčšia.

Pálffyho záhrada prešla v 18. storočí premenou podľa módneho barokového slohu.

V nasledujúcich storočiach však chátrala. Priami potomkovia Pavla IV. Pálffyho totiž vymreli a noví dediči, resp. majitelia sa rozhodli pozemky rozparcelovať a popredať.

Lisztova záhrada

Listzovu záhradu by som najradšej volala de Pauliho záhrada, avšak takto – Listova záhrada – sa volá oficiálne a to na počesť hudobného virtuóza Franza Liszta.

Táto, pôvodne de Pauliho záhrada bola vytvorená v 17. storočí, v období, keď gróf Leopold de Pauli odkúpil domy a pozemky na rohu Prepoštskej a Ventúrskej ulice. Mimochodom, v jednom z tých domov sa narodil vynálezca Wolfgang von Kempelen.

Najväčšou atrakciou de Pauliho záhrady bol výhľad na hrad. A tiež fakt, že to bola jediná svetská záhrada vo vnútornom meste Prešporku. Všetky ostatné palácové záhrady boli za hradbami mesta.

V súčasnosti je v záhrade pamätník Franza Liszta (na fotke vľavo). Záhrada si svoju podobu a rozlohu zachovala dodnes.

Grassalkovichova záhrada

Aj Grassalkovichova záhrada má pôvodnú rozhlohu a tiež je v súčasnosti viac známa pod novším názvom ako Prezidentská záhrada, hoci milovníci dejín ju stále volajú podľa je zakladateľa grófa Antala Grassalkovicha.

Ten ju dal v 18. storočí vybudovať ako svoje reprezentačné sídlo. Vzácnym hosťom tu organizoval hudobné koncerty a luxusné večierky v záhrade. Zo všetkých najviac lukratívnym hosťom Grassalkovichovej záhrady bola v lete 1775 panovníčka Mária Terézia.

Grassalkovichov palác a záhradu priam ukážkovo prepája Salla terrena.

Od 19. storočia záhradu využívali aj na športové aktivity, avšak svoju rozlohu si dodnes zachovala.

Uprostred záhrady je zmenšená socha Márie Terézie na koni. V zadnej časti bol pôvodne bosket, dnes je v tomto malom vysadenom lesíku oddychová zóna a detské ihrisko.

Nuž a za múrom sa kedysi rozprestierala slávna Lippayova záhrada, plná manieristických atrakcií ako boli

• labyrint, čiže bludisko z vysokých stálozelených kríkov – tým najzaujímavejším však bol tzv. Parnas, v ktorom rôzne sochy vydávali zvláštne zvuky,
• strašidelná kvapľová grotta znázornená ako pustovňa s nadživotne veľkými sochami emeritov,
• renesačná záhrada Hortus Italicus, v ktorej boli vysadené pomarančovníky, citrónovníky a tiež vavríny a granátové jablká.

Granátové jablko vraj v klasickej mytológii symbolizuje zmyselnú lásku.  Je tiež symbolom manželstva a plodnosti. V Stredomorí jeho plody symbolizujú veľa detí. Podľa čínskej budhistickej tradície je granátové jablko jedným z troch požehnaných ovocí.

Vavrín vo floristike značí potešenie z víťazstva nad smrťou. Vavrínový veniec predstavuje nekonečnosť sveta, „večný kolobeh života“ ale aj odraz lásky živých mŕtvemu.

Lippayova záhrada, od svojho vzniku v 17. storočí a rozkvete v 18. storočí, prešla viacerými premenami. Tá posledná bola v 19. storočí do podoby prírodno-krajinárskeho parku. 

V súčasnosti Lippayova záhrada – teda to, čo z nej zostalo za Úradom vlády SR smerom k Štefánikovej ul. – nemá žiadny slohový štýl. Stále je však aspoň ako-tak zachovaná.

To sa už nedá povedať o kedysi prepychovej Erdődyho záhrade, ktorá sa v 18. storočí rozprestierala medzi dnešnou Štefánikovou ul. a ulicou Na vŕšku.

Erdődyho záhrada sa pýšila veľkou grottou, vykladanou mušľami a korálmi, zdobenou zrkadlami, fontánami a vodopádom. Nemenej veľkou atrakciou záhrady bola i voliéra a voľne vypustené pestrofarebné pávy.

Čiastočne sa  zachovala aj Wesselényiho záhrada, z ktorej je dnes chátrajúce detské ihrisko pri bývalej Prešporskej kúrii na Dunajskej ulici. Stopy po umelovybudovanom rybníku dávno zmizli.

V úplne inom duchu boli tvorené záhrady lekárov a lekárnikov. Do okruhu palácových záhrad sme ich zaradili vďaka Pistoriho palácu, ktorý sa stal súčasťou podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad 2021.

Do dejín Prešporku sa najviac zapísali tri bylinkové, resp. lekársko-botanické záhrady a to: Heindlova záhrada, Pistoriho záhrada a Purkircherova záhrada, o tej však nevieme, kde presne bola.

Heindlova záhrada

Heindlova záhrada je pomenovaná podľa humanistického lekára a botanika Andreja Heindla. Ten v nej pestoval liečivé bylinky. Jeho syn z nej neskôr urobil botanickú záhradu.

V 19. storočí túto záhradu vlastnil Anton Slubek, ktorý v nej pestoval bylinky na výrobu likéru a rozolišu. Dnes je z tejto záhrady detské ihrisko známe ako Slubekova záhrada.

Pistoriho záhrada

Rovnako tak, v 19. storočí si zriadil botanickú záhradu za svojim palácom na vtedajšej novej Štefániinej ul. (dnes Štefánikova) aj lekárnik Félix Pistory. Lieky z byliniek v nej používal vo svojej lekárni U červeného raka.

Na prehliadke sme si toho povedali, samozrejme oveľa viac. Napriek tomu by sa o palácových záhradách dalo rozprávať, písať i čítať ešte dlho.

Na záver už len doplním symboliku tých kvetov, na ktoré si spomínam, že ste sa pýtali.

Význam kvetín

Symboliku a význam kvetín vždy tvorili ľudia. Menila sa s dobovými postojmi. V starovekom Grécku, Ríme či dokonca v Číne tie isté kvety symbolizovali niečo úplne iné, ako v neskoršom kresťanskom svete. Nestretla som sa so žiadnou odbornou literatúrou, ani s medzinárodne ustanovenou definíciou symboliky kvetov, rastlín či zvierat. Ale, i to, čo je zverejnené na rôznych web stránkach kvetinárstiev a blogov je logické a zaujímavé.

• Link na na popis ďalších kvetín nájdete kliknutím na slovo „vraj“ pri každom popise kvetiny.

Pivonka vraj symbolizuje typicky ženský kvet, v Japonsku bola svadobným kvetom znamenajúcim plodnosť. V Číne je symbolom dokonalej krásy a považuje sa za kráľovský kvet. Ale tiež sa vraj spájala s mužským princípom jang, bohatstvom a vysokým spoločenským postavením, tak si vyberte.

Konvalinka vraj znamená neobyčajné rozmnožovanie, ale tiež vraj symbolizuje nepoškvrnené počatie, Máriinu dobrotu a čistotu. Odzrkadľuje tiež brilantnú krásu nevesty.

Ruža je vraj typicky ženský symbol a v duchovnej sfére značí najvyššiu dokonalosť. V našej, západnej tradícii sa považuje za najkrajší kvet pričom úlohu zohráva aj farba. Žltá ruža symbolizovala že ju posiela žiarlivec a sok, zatiaľ čo kytica bielych ruží znamenala, že si odosielateľ váži čistotu toho, komu ju dáva. Červená ruža predstavovala predovšetkým vášeň.

Tulipán zosadil v 17. storočí z trónu kvetín kráľovnú ružu. Vtedy totiž vypukla tzv. Tulipánová mánia, keď ľudia za veľké peniaze kupovali cibuľky rôznofarebných tulipánov. Vtedy tulipánu hovorili Turbánová kvetina, lebo pripomínal turecký turbán – z toho aj vzniklo slovo tulipán. Neskôr, keď už bol tulipán etablovaný na našom území, získal novú symboliku.  Vraj kvôli svojmu tvaru srdca znamená horiace emócie a lásku.

Nech už bola symbolika kvetín akákoľvek, každá kvetina v palácových záhradách dotvárala nádherný obraz, tešila oko i dušu. A ja verím, že sa mi na prehliadke podarilo priblížiť vám, ako kedysi palácové záhrady vyzerali a že som aspoň trochu potešila i vašu dušu.

Ďakujem vám za prečítanie blogu, a v mene organizátora podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad, ktorým je Národný Trust, n. o. aj za účasť na prehliadke Palácové záhrady – slávne záhrady Uhorska.

Ak máte chuť, môžete si urobiť anonymne zábavný kvíz na pripomenutie poznatkov. Zvládnuť by ho mal každý, kto bol na prehliadke a každý, kto si pozorne prečítal tento blog.