Bernolákov Slanický ostrov umenia
Kedysi to bola klasická dedinka v údolí. Nazvali ju Slanica, podľa potoka, v ktorom tiekla voda so slanou príchuťou. Slanicu každoročne ten potok zaplavil. Nahrnula sa doň zrejme voda zo zasneženého vrchu Babia hora, keď sa na jar topil sneh. Najmä preto sa Slanica i okolité obce museli vysťahovať a premeniť na priehradu. Nuž, a tak v priebehu rokov 1941 až 1954 vznikala, spomedzi...
Čičmany, na pohľad krásne, pre život ťažké
„Vidieť Čičmany a môžem ísť aj do New Yorku,“ vravievala som vždy. Teraz môžem ísť hocikam. Už som videla Čičmany. Boli vrcholom prvého dňa nášho trojdňového výletu. Počas komentovanej prehliadky som ani nedýchala. Lepšie som vďaka nej pochopila, prečo Čičmanci nemali taký rozprávkový život, ako to vyznieva z ich svetoznámych čičmianskych ornamentov. Ľudia v Čičmanoch sa živili výrobou...
Hrad Beckov opeknel vďaka združeniu
Hrad Beckov síce vyzerá ako ruina, ale to, čo nám odhalil po vstupe ma jednoducho nadchlo. V prvom rade tam bol poriadok. Hrad mal všetko, čo má takýto hrad v dnešnej dobe mať. Od milej pani v pokladni, cez interaktívnu a výstižnú expozíciu až po malú reštauráciu a suvenírový obchod. Komentovaná prehliadka tam iste človeku obohatí vedomosti. No my sme tam prišli uprostred týždňa v máji 2024,...
Kúria Ambrovec v Beckove
Cestou na Oravu sme sa zastavili v Beckove. Kúria Ambrovec bola našou prvou zastávkou. Prišli sme vo chvíli, keď začali otváracie hodiny. Pani pokladníčka a sprievodkyňa v jednej osobe nikoho nečakala. Boli sme sami a tak urobila komentovanú prehliadku iba nám. Mala som isté očakávania, čo chcem vidieť, no dozvedeli sme sa oveľa viac. Kúria Ambrovec je pomenovaná podľa posledných...
Najkrajšia vianočná spomienka
Nedávno som sa tak sama túlala uličkami Bratislavy. Bol večer, všetko rozžiarené, ľudí málo. Len sem-tam nejaký párik. Veď vieme prečo … Bolo to krásne, smutné i akosi čarovné. Spomenula som si na Vianoce môjho detstva. Na jednej ruke by som spočítala, koľko Vianoc mi utkvelo v pamäti dodnes. A to už mám štyri krížiky na chrbte. Neboli všetky pekné. Ale nie o tom som chcela. Chcem písať...
Ak o iných, tak i o mne
Fascinujú ma ľudské príbehy. Rada ich spoznávam. Rada o nich čítam. Na prehliadkach o nich s nadšením rozprávam. Nuž a, príbehy osobností, ktoré urobili pre tento svet niečo pekné, zmysluplné, užitočné, také príbehy skúmam podrobne. Osudy týchto ľudí ma obzvlášť zaujímajú. Hľadám inšpirácie, povzbudenia, rady. Ešte stále som v štádiu, keď i ja by som chcela tomuto svetu zanechať niečo fakt...