Komentované prehliadky Kochovej záhrady
Občianske združenie KEMPELENOPOLIS vlastní plne funkčnú repliku šachového „automatu“ známeho ako Turek. Zostrojený je podľa návodu, ktorý svetu v roku 1769 zanechal Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804). Ten originálny v roku 1854 zhorel vo Philadelphii. Replika však pripomenula výnimočnú a všestranne talentovanú osobnosť, ktorou Wolfgang von Kempelen nepochybne bol.
Počas uplynulých štyroch rokov tvorila replika šachového „automatu“ Turek dominantnú súčasť výstavy Wolfgang von Kempelen – bratislavský da Vinci vo viacerých múzeách na Slovensku. Autorom výstavy bol predseda OZ Kempelenopolis Andrej Groll. V poslednom období bol „šachový Turek“ v Rómerovom dome, no od 9. septembra 2022 ho nájdeme v Bratislave na Námestí SNP v Bratislavskej kaviarni Franza Xaviera Messerschmidta.
Wolfgang von Kempelen zostrojil Šachového Turka ako dômyselné technické riešenie s tvz. kabinetnou ilúziou. Šachista ukrytý v Turkovom stole ovládal figurínu a porážal oponentov počas šachových partií. Tie sa konali aj neskôr, keď panovník Jozef II. poslal Wolfganga von Kempelena so Šachovým Turkom na turné po Európe.
Wolfgang von Kempelen však zostrojil oveľa viac a oveľa dôležitejšie vynálezy. No slávu a žiaľ, i poškodenie reputácie vynálezcu, mu priniesol práve Šachový Turek.
V nedeľu, 4. septembra 2022 som robila prehliadku na tému Ľudovít Gode a barokoví sochári v Kempelenopolise. Patrí k sérii mojich 6 obľúbených tém, cez ktoré spoznávame dejiny. Sú nimi zdravie, vzdelávanie, remeslá, udalosti, umenie a láska. Zameriavam sa na nich predovšetkým na život osobností, na ich cestu za snom. Samozrejme, najlepšie ich možno spoznať cez diela, ktoré nám zanechali. O tom všetkom si rozprávame na prehliadkach už tretí rok. Ponúkam vám teraz pekné fotospomienky, ktoré opäť urobila vynikajúca fotografka Jana Kollárová, naša prehliadkova oslávenkyňa.
Barokové 18. storočie bolo plné výrazných umelcov. Mnohí sa do 90-minútovej prehliadky ani nezmestili. No sochár Georg Rafael Donner (1693 – 1741) ovplyvnil celú generáciu. Nechcela som ho preto vynechať. Navyše, jeho najlepším žiakom bol práve Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).
Pri bývalej Vydrickej bráne nájdeme jednu z mojich obľúbených kaviarničiek Café Antiq s antikvariátom. Vo vnútri ešte vidieť niekdajšie mestské hradby. Tam niekde vlastnil dielňu sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759). Jeho život a diela sme si priblížili vďaka poznatkom z precíznej diplomovej práce Kataríny Orviskej, ktorú uvádzam v zdrojoch k prehliadke o umení v 18. storočí.
Na Pánskej ul. v Bratislave stojí Pálffyho palác, postavený v čase narodenia Márie Terézie (1717 – 1870). Krátko po tom, ako táto panovníčka vymenovala Mikuláša VIII. Pálffyho za svojho tajného radcu, prišiel na jeho dvor pôsobiť vtedy len 28 ročný, no veľmi talentovaný krajinomaliar Johann Christan Brand (1723 – 1975). Na prehliadke sme si priblížili nielen jeho život a pôsobenie v Prešporku, ale i diela, ktoré tu vytvoril.
Na Hlavnom námestí v Bratislave máme tri budovy, ktoré sú natreté na zeleno. No iba jedna z nich je známa ako Zelený dom. Pritom je tento názov nepresný. Pôvodne, ešte v nemčine, sa volal Grünstübelhaus, čiže Zelenoizbový dom. A práve v ňom bolo v polovici 18. storočia divadlo. Luxusné. Predstavenia tam navštívila i Mária Terézia, jej manžel František Štefan Lotrinský a neskôr aj ich dcéra Mária Kristína s manželom Albertom Sasko-tešínskym. A práve na ich počesť napísal dramatik Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) veselú divadelnú hru. Rozprávali sme si tu však aj o ďalších jeho umeleckých počinoch. Bolo ich celkom dosť na to, že to bol vlastne úradník, diplomat a vynálezca.
Vedľajšie, Františkánske námestie zdobí kostol, ktorý si postavili evanjelici, no ešte v 17. stororčí ho „získali“ jezuiti a podľa nich je dodnes tento kostol nazývaný. Navonok stále vyzerá ako evanjelické kostoly, no vo vnútri je nádherne barokovo katolícky. Zdobia ho diela, ktoré vytvoril sochár Štefan Steinmassler (1727 – 1773) a tiež jedna z najkrajších na Slovensku, rokoková kazateľnica. Vytvoril ju jeho učiteľ Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).
„Vyšný koniec“ Františkánskeho námestia okrášľuje rokokový Mirbachov palác. Hoci je zvonku pýchou mesta, najkrajšie poklady ukrýva vo vnútri, kde má jednu z expozícií Galéria mesta Bratislavy. Tá vystavuje nádherné výtvarné a sochárske diela. Z rôznych odbdobí. Aj z 18. storočia. Dokonca i pikantné sošky, ktoré vytvoril nešťastný sochár Karl Georg Mervill (1751 – 1798).
Na Michalskej ulici, v dome, ktorý v 18. storočí patril k Dvoru sv. Kataríny sa narodil priekopník klasicizmu maliar, ilustrátor a pedagóg, Adam Friedrich Oeser (1717 – 1799). Jeho životné cesty viedli až do nemeckých zemí. Odtiaľ, na vrchole kariéry poslal rodnému mestu jediný svojho druhu, kazateľnicový oltárny obraz Kristus v Emauzách, ktorý dodnes visí na svojom mieste, vo Veľkom evanjelickom kostole na Panskej ul.
Všetci v Bratislave ho voláme Klarisky. Vieme, že ide o Kostol Povýšenia sv. Kríža na Farskej ul. Patril členkám rehole sv. Kláry, prezývaným Klarisky, až do roku 1782. Iste boli nešťastné, keď museli opustiť kostol i kláštor, v tom čase iba nedávno nádherne barokovo vyzdobený. Zaslúžil sa o to hlavne autor návrhov na výzdobu sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759) a jeho kolega sochár Jozef Sartory (1721 – 1789), o ktorom sme všeličo zistili.
Po krátkej rekapitulácii nás všetkých dala do pozoru moja „dvorná fotografka“ Janka Kollárová. No všetci sme sa uzhodli na tom, že na fotke chceme mať aj my ju.
Oslovili sme mladého muža, ktorý sa motal okolo Klarisiek a všetkých nás odfotil s Jankiným fotoaparátom.
Z celého srdca ďakujem za krásne fotky, ktoré urobila fotografka Jana Kollárová (na fotke prvá zľava).
A hosťom a hostkám z nedele 4. septembra 2022 ďakujem za príjemnú spoločnosť, záujem a pozornosť.
Teším sa na každého z vás nabudúce pri tejto prehliadke Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise, ktorú opakujem v nedeľu, 16. októbra 2022.
A aj na všetkých ďalších prehliadkach…
Najbližšia prehliadka je:
BKIS/ Rande s mestom
Patenty Jozefa II. v Prešporku
0 €
Miesto stretnutia sa dozviete po registrácii cez https://www.bkis.sk/randesmestom/
Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
Jana Kollárová
Katarína Králiková
Moje ♥ a ©.
V stredu 24. augusta 2022 som robila prehliadku na tému Prešporský rodák Flóriš Rómer, priekopník archeológie. Bola súčasťou cyklu vychádzok Rande s mestom, ktoré organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Znova vyše tridsať ľudí prejavilo záujem spoznať ďalšiu inšpiratívnu osobnosť z našich dejín. Od jeho rodného domu sme si urobili 90-minútový okruh, ktorý skončil tam, kde začal. Pred Rómerovým domom. Zostali sme tam chvíľu polemizovať o životných cestách Flóriša Rómera pred jeho domom a potom sme sa presunuli do kaviarne v Rómerovom dome. Bolo to tam veľmi, veľmi príjemné. Ponúkam vám teraz pekné fotospomienky, ktoré opäť urobila fantastická fotografka Jana Kollárová.
František Flóriš Rómer (1815 – 1899) sa narodil v Prešporku, stal sa benediktínskym kňazom, učiteľom, neskôr buričom a väzňom.
Väčšinu života však trávil bádaním, skúmaním, spoznávaním a ochranou a prezentáciou vzácnych starožitností a rôznych archeologických nálezov.
Podieľal sa na zakladaní prvých múzeí v Uhorsku, vzdelával širokú verejnosť a vytvoril základy pre univerzitné štúdium archeológie.
V mene Bratislavského kultúrne a informačného strediska ďakujem za všetky tieto fotky, ktoré urobila fotografka Jana Kollárová.



Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
Moje ♥ a ©.
V stredu 10. augusta 2022 som robila prehliadku na tému Diela sochára Jozefa Pospíšila. Bola súčasťou cyklu vychádzok Rande s mestom, ktoré organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Na Rybné nám., kde sme sa mali stretnúť prišlo už pred začiakom o 17:00 hodine množstvo ľudí, dokonca i na vozíčku. Tešila som sa každému. Začali sme ako vždy, načas. A skončili sme o 90 minút neskôr. Oficiálne. Viacerí zostali ešte diskutovať o dielach sochára Jozefa Pospíšila. No čistá radosť. Vnímavá fotografka Janka Kollárová pre nás urobila výstižné fotospomienky.
Sochár Jozef Pospíšil (1897 – 1976) prežil väčšinu života v Bratislave. Jeho práce však nájdeme po celom Slovensku.
Každú bustu, sochu, reliéf či pamätník tvoril za pohnutých okolností. Niekedy súviseli s udalosťami v republike, inokedy s napätou situáciu medzi umelcami.
Na prehliadke si zároveň pripomenieme významné osobnosti z našich dejín.
Približíme si tie diela sochára Jozefa Pospíšila, ktoré zdobia historické jadro Bratislavy.
Toľko z anotácie k prehliadke, nech sa páči. Tu sú fotky.
V mene Bratislavského kultúrne a informačného strediska ďakujem za všetky tieto fotky, ktoré urobila fotografka Jana Kollárová.
Blog o živote a diele Jozefa Pospíšila napíšem, ako som sľúbila na prehliadke, hneď, ako sa dostanem do zrekonštruovaného Archívu SNG.
Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
Moje ♥ a ©.