Sochár Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise – FOTKY Z PREHLIADKY 4. 9. 2022

5. 09. 2022 | fotogaléria, rekapitulácia prehliadky

Sochár Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise – FOTKY Z PREHLIADKY 4. 9. 2022

5. 09. 2022 | fotogaléria, rekapitulácia prehliadky

V nedeľu, 4. septembra 2022 som robila prehliadku na tému Ľudovít Gode a barokoví sochári v Kempelenopolise. Patrí k sérii mojich 6 obľúbených tém, cez ktoré spoznávame dejiny. Sú nimi zdravie, vzdelávanie, remeslá, udalosti, umenie a láska. Zameriavam sa na nich predovšetkým na život osobností, na ich cestu za snom. Samozrejme, najlepšie ich možno spoznať cez diela, ktoré nám zanechali. O tom všetkom si rozprávame na prehliadkach už tretí rok. Ponúkam vám teraz pekné fotospomienky, ktoré opäť urobila vynikajúca fotografka Jana Kollárová, naša prehliadkova oslávenkyňa.

Barokové 18. storočie bolo plné výrazných umelcov. Mnohí sa do 90-minútovej prehliadky ani nezmestili. No sochár Georg Rafael Donner (1693 – 1741) ovplyvnil celú generáciu. Nechcela som ho preto vynechať. Navyše, jeho najlepším žiakom bol práve Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).

Pri bývalej Vydrickej bráne nájdeme jednu z mojich obľúbených kaviarničiek Café Antiq s antikvariátom. Vo vnútri ešte vidieť niekdajšie mestské hradby. Tam niekde vlastnil dielňu sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759). Jeho život a diela sme si priblížili vďaka poznatkom z precíznej diplomovej práce Kataríny Orviskej, ktorú uvádzam v zdrojoch k prehliadke o umení v 18. storočí.

Na Pánskej ul. v Bratislave stojí Pálffyho palác, postavený v čase narodenia Márie Terézie (1717 – 1870). Krátko po tom, ako táto panovníčka vymenovala Mikuláša VIII. Pálffyho za svojho tajného radcu, prišiel na jeho dvor pôsobiť vtedy len 28 ročný, no veľmi talentovaný krajinomaliar Johann Christan Brand (1723 – 1975). Na prehliadke sme si priblížili nielen jeho život a pôsobenie v Prešporku, ale i diela, ktoré tu vytvoril.

FOTO: Katarína Králiková

Dom na Hlavnom námestí v 18. storočí známy ako Grünstüblehaus

Na Hlavnom námestí v Bratislave máme tri budovy, ktoré sú natreté na zeleno. No iba jedna z nich je známa ako Zelený dom. Pritom je tento názov nepresný. Pôvodne, ešte v nemčine, sa volal Grünstübelhaus, čiže Zelenoizbový dom. A práve v ňom bolo v polovici 18. storočia divadlo. Luxusné. Predstavenia tam navštívila i Mária Terézia, jej manžel František Štefan Lotrinský a neskôr aj ich dcéra Mária Kristína s manželom Albertom Sasko-tešínskym. A práve na ich počesť napísal dramatik Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) veselú divadelnú hru. Rozprávali sme si tu však aj o ďalších jeho umeleckých počinoch. Bolo ich celkom dosť na to, že to bol vlastne úradník, diplomat a vynálezca.

FOTO: Kempelenopilis, o. z.

Wolfgang von Kempelen si namaľoval i svoj autoportrét

FOTO: Jana Kollárová

Vedľajšie, Františkánske námestie zdobí kostol, ktorý si postavili evanjelici, no ešte v 17. stororčí ho “získali” jezuiti a podľa nich je dodnes tento kostol nazývaný. Navonok stále vyzerá ako evanjelické kostoly, no vo vnútri je nádherne barokovo katolícky. Zdobia ho diela, ktoré vytvoril sochár Štefan Steinmassler (1727 – 1773) a tiež jedna z najkrajších na Slovensku, rokoková kazateľnica. Vytvoril ju jeho učiteľ Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).

FOTO: Katarína Králiková

Rokoková kazateľnica z roku 1753
v jezuitskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave na Františkánskom nám.,
ktorú
vytvoril sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).

“Vyšný koniec” Františkánskeho námestia okrášľuje rokokový Mirbachov palác. Hoci je zvonku pýchou mesta, najkrajšie poklady ukrýva vo vnútri, kde má jednu z expozícií Galéria mesta Bratislavy. Tá vystavuje nádherné výtvarné a sochárske diela.  Z rôznych odbdobí. Aj z 18. storočia. Dokonca i pikantné sošky, ktoré vytvoril nešťastný sochár Karl Georg Mervill (1751 – 1798).

Na Michalskej ulici, v dome, ktorý v 18. storočí patril k Dvoru sv. Kataríny sa narodil priekopník klasicizmu maliar, ilustrátor a pedagóg, Adam Friedrich Oeser (1717 – 1799). Jeho životné cesty viedli až do nemeckých zemí. Odtiaľ, na vrchole kariéry poslal rodnému mestu jediný svojho druhu, kazateľnicový oltárny obraz Kristus v Emauzách, ktorý dodnes visí na svojom mieste, vo Veľkom evanjelickom kostole na Panskej ul.

FOTO: Katarína Králiková

Kazateľnicový oltárny obraz
s biblickým motívom Kristus v Emauzách
zdobí Veľký evanjelický kostol na Panenskej ul. v Bratislave.
Vytvoril ho prešporský rodák Adam Friedrich Oeser (1717 – 1799)

Všetci v Bratislave ho voláme Klarisky. Vieme, že ide o Kostol Povýšenia sv. Kríža na Farskej ul. Patril členkám rehole sv. Kláry, prezývaným Klarisky, až do roku 1782. Iste boli nešťastné, keď museli  opustiť kostol i kláštor, v tom čase iba nedávno nádherne barokovo vyzdobený. Zaslúžil sa o to hlavne autor návrhov na výzdobu sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759) a jeho kolega sochár Jozef Sartory (1721 – 1789), o ktorom sme všeličo zistili.

FOTO: Jana Kollárová

Po krátkej rekapitulácii nás všetkých dala do pozoru moja “dvorná fotografka” Janka Kollárová. No všetci sme sa uzhodli na tom, že na fotke chceme mať aj my ju. 

Oslovili sme mladého muža, ktorý sa motal okolo Klarisiek a všetkých nás odfotil s Jankiným fotoaparátom.

Z celého srdca ďakujem za krásne fotky, ktoré urobila fotografka Jana Kollárová  (na fotke prvá zľava).

A hosťom a hostkám z nedele 4. septembra 2022 ďakujem za príjemnú spoločnosť, záujem a pozornosť.

Teším sa na každého z vás nabudúce pri tejto prehliadke Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise, ktorú opakujem v nedeľu, 16. októbra 2022.

A aj na všetkých ďalších prehliadkach…

Najbližšia prehliadka je:

Osobnosti vytesané do pamätníkov

prehliadka prispôsobená pre Nepočujúcich

sobota, 17. 12. 2022

11:00 hod.

REGISTRÁCIA POTREBNÁ TU

# bkis/rande s mestom special

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

fotky

Jana Kollárová

Katarína Králiková

i

zdroje

Moje ♥ a ©.