František Flóriš Rómer revolucionár v rodnom Prešporku (2/3)

13. 04. 2021 | inšpiratívne osobnosti

V roku 1845 sa 30-ročný František Flóriš Rómer vrátil do rodného Prešporku. Pozvali ho, aby sa stal profesorom prírodných vied na Kráľovskom gymnáziu. Potrebovali totiž učiteľa predmetov, o ktoré nikto nejavil záujem, ktoré však mal Flóriš Rómer najradšej. Hádam by sa aj tešil, keby prostredie, do ktorého mal prísť, bolo známe svojou pokrokovosťou vo vzdelávaní. Ale kdeže! Staromódne vyučovacie metódy, zastaralý obsah učiva, nezáživné prednášky a unudení študenti. Tomuto všetkému sa mal zanietený František Flóriš Rómer prispôsobiť. Lenže, v rodnom Prešporku ho potrebovali a tak odišiel z gymnázia v Győri.

Príbeh František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) pokračuje:

František Flóriš Rómer vyučoval na Kráľovskej akadémii (Academia regia) od roku 1845. Všetky moje zdroje uvádzajú, že pedagógom (vtedy používali pojem profesor) sa stal na základe ponuky, ktorú z akadémie dostal.

Štandardom však bolo, že záujemcovia o pozíciu profesora Kráľovskej akadémie sa museli zúčastniť konkurzu a prijímaní boli len tí, ktorí vlastnili doktorský titul[1].

Zo spomienok Flóriša Rómera, ktoré citoval jeho prvý životopisec Emil Kumlík, však vyplýva, že o funkciu profesora prírodných vied a poľnohospodárstva v tom čase nemal nikto záujem. Zrejme preto vedenie Kráľovskej akadémie oslovilo prešporského rodáka Flóriša Rómera.

Kráľovské gymnázium v tom čase sídlilo v kostole Povýšenia sv. Kríža, ktorý stojí v trojuholníku ulíc Klariská, Farská, Na vŕšku. Dnes je tento kostol v Bratislave hovorovo známy ako Klarisky. Časť priestorov využívalo aj Katolícke gymnázium, na ktorom kedysi študoval František Rómer.

Keď ako diplomovaný profesor prišiel do Prešporku mal 30 rokov. Hoci bol azda jediný, kto mohol a chcel prednášať prírodné vedy na Kráľovskej akadémii aj tak sa tamojší profesori zdráhali prijať ho medzi seba. Bol totiž príliš mladý. Niektorí jeho kolegovia už mali takmer toľko rokov pedagogickej praxe, koľko mal on rokov života. A to zrejme netušili o jeho vyučovacích metódach. Tie však možno ešte ani neboli tak rozvinuté, ako tomu nastalo, keď Flóriš Rómer prišiel do svojho rodného Prešporku a stal sa profesorom prírodných vied a poľnohospodárstva.

František Flóriš Rómer bol očividne svojská povaha. Vyučovanie poňal po svojom. V prvom rade dal do poriadku vyučovacie pomôcky. Vytvoril plagáty na steny s kresbami, ktoré mali uľahčovať študentom pamätanie. Svoje prednášky často robil priamo v prírode. Prepájal teoretické poznatky s praktickou ukážkou.

Experimentálna fyzika

Zároveň, s pomocou študentov zriadil v dnešnom Sade Janka Kráľa botanickú záhradu. Ak ste niekedy robili v záhradke, tak iste viete, že za týmito tromi slovami „zriadil botanickú záhradu“ sa ukrýva množstvo manuálnej práce. V niektorých zdrojoch sa uvádza, že zriadil bylinkovú záhradu, tak neviem … ale podstata je rovnaká.

So svojimi žiakmi tam iste prichádzali zavčas rána, vybavení motykami, rýľmi, hrabľami a zrejme aj občerstvením. Vytvorili spoločne návrh, kde čo posadia. Zabezpečiť si museli aj priesady a semená kvetín. Polievali to vodou z Dunaja. Chodievali tam zrejme vždy keď mohli. Žiaci tak na vlastné oči videli kolobeh života rastlín, ale aj rôzneho hmyzu.

FOTO: Katarína Králiková

Sad Janka Kráľa v lete roku 2020

František Flóriš Rómer ich však neraz zobral na vychádzku aj ďalej, na Devín a do širokého okolia. Nečudovala by som sa, keby navštívili aj Sandberg, vzácnu paleontologickú lokalitu s pieskovou jaskyňu.

Na takýchto výletoch iste zabúdali na čas a poznatky, ktoré si odtiaľ prinášali pri vlastných objavoch, zostávali študentom v pamäti navždy. Stávalo sa, že žiaci meškali na večeru. Domov ale prichádzali nadšení, plní vedomostí a zážitkov. Na takéto verejné prednášky sa k nim postupne pripájali aj cudzí študenti, evanjelici. Dokonca aj široká verejnosť a úradníci.[2]

Kráľovská akadémia

Tí úradníci ma zaujali. V zdrojoch sa to často uvádza. Že úradníci. Keď som však bližšie spoznala dejiny Kráľovskej akadémie, pochopila som, prečo sa o Rómerove prednášky zaujímali aj úradníci.

S najväčšou pravdepodobnosťou išlo zrejme o mladých úradníkov, teda o čerstvých, nedávnych absolventov Kráľovskej akadémie. Tá od svojho vzniku v roku 1777 poskytovala vzdelanie pre mladých mužov v dvoch kurzoch, dnes by sme to hádam mohli prirovnať k dvom odborom na strednej škole.

  • Tým prvým bol právnický kurz pre budúcich úradníkov štátnej a verejnej správy, ktorá sa čoraz viac zväčšovala už od 18. storočia.
  • Druhý bol filozofický kurz pre záujemcov o ďalšie štúdium na univerzite.

Ešte podotknem, že na Kráľovskej akadémii sa spočiatku vyučovalo v nemeckom jazyku, neskôr v latinskom jazyku a od roku 1844 v maďarskom jazyku.

Mimochodom, po roku 1850 bola Kráľovská akadémia reorganizovaná. Kurz filozofie preradili na Katolícke gymnázium a Kráľovskú akadémiu premenovali na Cisársku kráľovskú právnickú akadémiu. Navyše, túto novú akadémiu presťahovali na dnešnú Kapitulskú ulicu č. 26 do budovy dnešnej Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. Ale to už je príbeh, ktorý sa nášho Rómera netýka.

Pokarhaný profesor

František Flóriš Rómer bol v rodnom meste čoraz známejší, obľúbenejší a vyhľadávanejší. Najvyšší čas, aby ho kolegovia pokarhali. Jeho metódy sa im nepáčili. Boli pobúrení a sťažovali sa na neho. Keď raz na jeho prednášku do posluchárne Kráľovskej akadémie prišli mimoškolskí účastníci, Rómerovi pobúrení kolegovia ho prinútili, aby všetkých vyhnal.

Najväčšia potupa však Rómera však ešte len čakala.

František Flóriš Rómer sa napriek nepríjemnostiam nenechal zastrašiť, ani zastaviť.

Pokračoval vo svojom spôsobe prednášania, hoci v kolektíve kolegov profesorov nenachádzal pochopenie. Tí dokonca tajne napísali hlavému opátovi sťažnosť na Rómera, na základe ktorej dostal František Flóriš Rómer verejné pokarhanie pred celou cirkvou.

Flóriš Rómer však neustúpil od svojho presvedčenia, že vyučovanie má byť  zaujímavé. A tak Kráľovská akadémia prišla o pedagóga, ktorého študenti milovali.

FOTO: Katarína Králiková

Klarisky – vľavo Kostol Povýšenia sv. Kríža, vpravo bývalý kláštor rehole sestier Klarisiek, neskôr využívaný ako Kráľovská akadémia a Katolícke gymnázium

František Flóriš Rómer odišiel zo školy

Zanieteného profesora si medzičasom veľmi obľúbili aj mešťania, i šľachtici a inteligencia, teda skupina vzdelaných mužov ako boli lekári, kráľovskí aj mestskí úradníci, právnici, lekárnici, básnici a podobne.

Zakrátko dostával František Flóriš Rómer pozvania do domácností na súkromné prednášky.

Tak sa aj stalo, že ho raz vyhľadal vychovávateľ malého arcivojvodu Jozefa Karola Ľudovíta Habsburského (1833 – 1905) a ponúkol mu post učiteľa mineralógie a zemepisu. František Flóriš Rómer po krátkom zaváhaní ešte v ten deň ponuku prijal. A tak sa, v krásnom Grassalkovichovom paláci, zrodilo celoživotné priateľstvo medzi učiteľom a žiakom.

Zanietený učiteľ Rómer však dlho 15-ročného arcivojvodu Jozefa v paláci nevyučoval. Už v októbri 1848 sa totiž vzdal pohodlia, aby podporil honvédov svojou účasťou v boji proti rakúskemu cisárovi.

Revolucionár Rómer sa pripojil k honvédom

Honvédi, to boli vojaci maďarskej domobrany za čias Rakúsko-Uhorska. Pojem honvéd je vytvorený z dvoch maďarských slov a to zo slova hon – domov, vlasť a slova véd – brániť. Používať sa začal v prvej polovici 19. storočia v Uhorsku.

František Flóriš Rómer sa k honvédom pripojil v roku 1848. A aby toho nebolo málo, k domobrane vyzýval aj svojich študentov prostredníctvom článku, ktorý napísal 13. novembra 1848. Noviny Pressburger Zeitung ho uverejnili 16. novembra na poslednej strane. František Flóriš Rómer sa pod článok podpísal ako Dr. Rónai, bývalý profesor prírodných vied. Článok v pôvodnom znení si môžete pozrieť úplne na poslednej strane tu: http://digitalna.kniznica.info/zoom/106642/view?page=4&p=separate&tool=info&view=0,0,2519,3700 

FOTO: Katarína Králiková / Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave

Noviny Pressburger Zeitung z 16. novembra 1848
s výzvou Františka Flóriša Rómera pre študentov k zapojeniu sa k honvédom na poslednej strane.

Nadaný bádateľ vo väzení

Ten jeden rok, kedy sa aktívne zúčastňoval 34-ročný Flóriš Rómer na vyslovene politickej aktivite sa dosť vymyká zo všetkého, čomu sa predtým a aj potom Rómer venoval.

Flóriš Rómer sa ako bojovník podieľal na opevňovaní mesta Győr, Komárno, Budín a Vác. Počas pôsobenia v Budíne bol dokonca povýšený na kapitána, čo svedčí o jeho zásluhách.

Domnievam sa, že vtedajšia situácia musela byť natoľko vážna, napätá a prelomová, že to zburcovalo aj inak rozvážneho, zmierlivého a výzorom pokojného vyštudovaného kňaza akým bol František Flóriš Rómer.

Nijako inak si toto jeho intermezzo neviem vysvetliť. Sám Rómer na toto obdobie vo svojich prácach nerád spomínal. Iste aj preto, že už rok po jeho burcovaní bol lapený a 24. novembra 1849 odsúdený na 9-ročné väzenie za rebéliu a verbovanie.

Rómer, i keď na fotografiách vyzerá ako seriózny a umiernený pánko, bol, zdá sa, oduševnený a nebojácny muž. Ostatne, svedčí o tom aj spôsob jeho vyučovania a ako sa ďalej dozvieme, aj spôsob zberateľstva.

Tento zanietený, vzdelaný a prírodovedectvu oddaný človek musel stráviť pre svoje politické názory najplodnejšie roky života vo väzení. V dejinách ľudstva sa toto stalo mnohokrát.

Väznený bol Flóriš Rómer najprv v rodnom Prešporku, potom ho presunuli do Viedne, odtiaľ do Olomouca a následne do Jozefova. Práve tam, v poslednom väzení vytvoril model svojej väzenskej cely. Použil naň kartónovú kazetu zo šijacích potrieb. Táto kazeta je vystavená v Múzeu mesta Bratislava a na prvý pohľad vyzerá ako domček pre figúrky z lega so štyrmi postieľkami.

FOTO: Katarína Králiková v Múzeu mesta Bratislavy

Vrelo odporúčam poobzerať si túto kazetu v Múzeu mesta Bratislavy v Starej radnici zblízka. Je fascinujúca.

Je zaujímavá tak po technickej stránke, ako aj tým, čo ňou chcel Rómer „povedať“. Napísal na ňu aj mená 107 odsúdených hodvédov, z ktorých každý má svoj vlastný zaujímavý životný príbeh. 

Odhliadnuc od toho, Flóriš Rómer vytvoril počas väzenských rokov množstvo obrázkov a kresieb. Zobrazoval väčšinou prírodu, kvety, hory, lesy a lúky.

Čas vo väzení však využil aj na samoštúdium. Práve vo väzení sa naučil po francúzsky.

Po celý ten čas písal Flórišov mladší brat Jozef Rómer rôzne žiadosti o prepustenie. Žiaľ, neúspešne.

Na slobodu sa však dostal aj tak skôr ako po určených deviatich rokoch. Keď už mal za sebou päť rokov väzenia, dostal amnestiu pri príležitosti sobáša cisára Franza Jozefa I. Habsburského (1830 – 1916) a Alžbety Wittelsbachovej (1837 – 1898), známej ako Sissi.

Slobodu však Flóriš Rómer získal iba formálne. V skutočnosti bol neustále prenasledovaný a nemohol sa verejne činiť ani ako kňaz, ani ako učiteľ.

Čo asi tak v tom čase Flóriš Rómer robil?

Ako reagoval?

Aký bol jeho ďalší osud?

O tom už píšem v blogu František Flóriš Rómer prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku (3/3).

Predchádzajúca časť:  František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) 

 

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
i

zdroje

BUDAY, Peter. „Poznámky k životu a dielu Františka Floriána Rómera.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 11-28. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

GAUČÍK, Štefan. „Zabudnutá archívna pozostalosť Flórisa Rómera v Bratislave.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 139-156. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

PAPP, Sándor. “Učenec, pedagóg, kňaz. Našli sme stratený portrét prešporského archeológa Floriána Rómera” Dostupné online: https://bratislavskerozky.sk/ucenec-pedagog-knaz-nasli-sme-strateny-portret-presporskeho-archeologa-floriana-romera/

PEKAŘOVÁ, Katarína. „František Florián Rómer a jeho účasť na vedeckom živote v Prešporku.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 45-60. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

 

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

1 komentár

  1. Marta Daňová

    Ďakujem.

Trackbacks/Pingbacks

  1. František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) - katarinakralikova - […] Medzitým však prežil jednu veľkú, turbulentnú etapu, ktorá sa istým spôsobom vymyká z jeho celoživotných aktivít vedca a bádateľa. I tá ho…
  2. František Flóriš Rómer prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku (3/3) - katarinakralikova - […] Rómera začal blogom … na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) a pokračoval blogom … revolucionár v rodnom Prešporku (2/3). V tomto blogu…

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie