František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3)

12. 04. 2021 | inšpiratívne osobnosti

František Floridus Rómer je v Bratislave známy ako spoluzakladateľ Múzea mesta Bratislavy. Jeho busta stojí na nádvorí Starej radnice, kde múzeum sídli. Vyšla o ňom pútava rozprávková knižka, niekoľko článkov a v roku 2015 bol jeho životu a dielu venovaný celý Zborník Múzea mesta Bratislavy. Napriek tomu sa na prehliadkach stretávam s tým, že ľudia nevedia presne, kto to bol. Píšem o ňom však hlavne preto, že František Rómer je mojou inšpiratívnou osobnosťou, úplne inou, ako všetky doterajšie.

Rómer v skratke

František Flóriš Rómer bol, v skratke povedané, rodák z Prešporku, ktorý prišiel na svet 12. apríla 1815. V mladosti sa naučil plynulo hovoriť – okrem materinskej nemčiny – po latinsky, po slovensky a po maďarsky.

Ako 15-ročný vstúpil do rehole benediktínov, prijal meno Flóriš a vyštudoval teológiu a filozofiu.

František Flóriš Rómer celý život zbieral staré predmety, ktoré následne odborne, muzeologicky spracovával. Ako vášnivý archeológ našiel a zdokumentoval nespočetné množstvo nálezov, ktoré neskôr vystavoval na seminároch a prednáškach, zapožičiaval na výstavy a darovával do múzeí.

Pôsobil často ako učiteľ.

V meruôsmych rokoch sa zapojil do revolúcie proti panovníkovi, za čo bol neskôr odsúdený na 8 rokov väzenia.

Po amnestii svoj život upriamil na vedeckú prácu, na popularizáciu vedy a tým, zároveň, na organizovanie konferencií, vedeckých zhromaždení, na aktívnu účasť na svetových výstavách a v neposlednom rade na zakladanie múzeí tam, kde pôsobil, i tam, kde to bolo možné. Teda, aj v rodnom Prešporku.

Posledné roky života, stále plné činnosti a vedeckej osvety, dožil vo Veľkom Varadíne, kde 18. marca 1889 zomrel.

To by bolo tak v skratke. Tento človek ma však zaujal niečím, čo možno spoznať až pri hlbšom poznaní jeho života a, tak trochu, aj pri istom nadhľade, ktorý máme my, čitatelia.

FOTO: Katarína Králiková

Snažím sa, aby o Flórišovi Rómerovi všetci vedeli

Kňaz či archeológ?

Hoci viacerí odborníci a historici tvrdia, že o Rómerovi doteraz nebola napísaná žiadna komplexná monografia, aj tak je faktom, že o živote a diele Františka Flóriša Rómera vyšlo množstvo štúdií, prác, článkov.

Jeden z tých prvých rozsiahlejších bol článok v dvoch častiach, ktorý uverejnil v novinách Pressburger Zeitung v roku 1907 knihovník Emil Kumlík.

Spomínaný Zborník Múzea mesta Bratislavy z roku 2015 je tiež plný úžasných informácii o živote, o národnosti, o vedeckej, muzeálnej, numizmatickej a archeologickej činnosti Františka Flóriša Rómera a tiež o jeho rozsiahlej pozostalosti.

A aj na stránkach občianskeho združenia Bratislavské rožky nájdeme niekoľko článkov, v ktorých sa priamo, alebo okrajovo spomína František Flóriš Rómer.

Nikde v týchto zdrojoch som však nenašla zmienku o tom, že by bol aktívnym kňazom – teda tým, čo vyštudoval. A práve to ma zaujalo, povzbudilo, inšpirovalo.

Na príklade Františka Flóriša Rómera totiž vnímam, že človek nie je tým, čo má napísané na diplome či vysvedčení, ale tým, kým sa stane svojou prácou. František Flóriš Rómer bol archeológ.

Rok 1815: Franciscus Seraphicus a Tambora

František Rómer sa narodil 12. apríla 1815 a pokrstený bol ako Franciscus Seraphicus Romer.

Len dva dni po tom, ako v ďalekej Indonézii vybuchla sopka Tambora (10. 4. 1815). Jej sopečný popol a prach sa vznášal do výšky 43 kilometrov, čo je 43 000 metrov. Len pre porovnanie, najvyšší vrch sveta, Mount Everest má 8 849 metrov. Hluk erupcie bolo počuť do vzdialenosti 2 600 km, čo by v našich podmienkach bolo ako z Bratislavy do Moskvy a ešte o 500 kilometrov ďalej.

Sopka Tambora zakrátko spôsobila celosvetové ochladenie klímy. To malo za následok veľkú neúrodu a hlad. Tým aj zníženie hygieny a následnú prvú globálnu epidémiu cholery, ktorá zapríčinila smrť niekoľkých desiatok miliónov ľudí na celom svete.

A ďalšie milióny, i keď „len“ štyri zomreli počas Napoleonských vojen. Doba to bola ťažká, hlavne pre bežných ľudí.

V tom roku, tisíc osemsto pätnástom sa narodili aj

  • zakladateľ Saleziánov Ján Bosco,
  • prvá počítačová programátorka Augusta Ada King-Noel, grófka Lovelace,
  • nemecký kancelár Otto von Bismarck,
  • slovenský národný buditeľ Ľudovít Štúr,

Avšak, snáď najbližšie k výbuchu sopky Tambora ako k prírodnému úkazu, má naša nová inšpiratívna osobnosť

  • veľký milovník histórie a ochranca prírody František Rómer.

Obuvníkova dcéra ženou obuvníka

Ako iste viete, mňa pri každej osobnosti zaujímajú jej predkovia, pôvod, korene. Hm, čo sa týka Františka Flóriša Rómera, veľa sa mi toho nepodarilo zistiť. Ale, o to je to zaujímavejšie.

Manželstvo rodičov Františka Rómera bolo, ako sa z prameňov zdá, typické pre 19. storočie v meštiackom remeselníkom prostredí. Otec – Franciscus Romer, ešte ako mladý viedenský obuvník prišiel niekedy v roku 1807 z Viedne do Prešporku. Pravdepodobne pracoval u niektorého prešporského obuvníka, aby získal požadovanú prax na otvorenie vlastnej dielne.

Pri žiadosti o povolenie sa za neho zrejme zaručili prešporskí obuvníci Anotn Moser a Johan Pauer. Ďalším obuvníkom v Prešporku bol majster Vetsera (Vecsera). Ten mal dcéru Annu a nám ostáva už len čítať medzi riadkami, či sa mladý obuvník Rómer do Anny zaľúbil, alebo to bola svadba z rozumu, tak, ako bolo zvykom.

Nuž, tak či tak, sobáš mali koncom roku 1810, čo bolo takmer v tom istom čase, ako mladý obuvník Franciscus Romer st. získal meštiacke práva.

Žili spolu dlho a mali troch synov. Tým prvým, najstarším bol náš František Rómer. Narodil sa v Prešporku na dnešnej Zámočníckej ulici č. 10.

FOTO: Katarína Králiková

Rómerov rodný dom na Zámočníckej ul. č. 10 v Bratislave

Istý čas to bolo spochybňované, lebo jeho rodičia sa krátko po Františkovom narodení presťahovali na Klobučnícku ul. do domu, ktorý kedysi stál na rohu, oproti Uršulínskej škole.

K jeho dátumu narodenia ešte dodám, že som sa stretla s údajom 15. apríl 1815 a aj s 12. apríl 1815. Jednoznačne správny je dátum narodenia 12. apríl 1815. Svedčí o tom Rómerov vlastnoručný zápis v denníku, ktorý si môžeme overiť tu na strane 19 a tiež záznam o narodení v matrike, ktorý uverejnil Sandor Papp v článku Učenec, pedagóg, kňaz. Našli sme stratený portrét prešporského archeológa Floriána Rómera na web stránke Bratislavské rožky.

Študijné jazykové pobyty

Detstvo a mladosť prežil František Rómer v Prešporku a na študijných pobytoch v Trenčíne, v Trnave a v maďarskom meste Tata.

Doma, v Prešporku študoval na elementárnej škole pri farnosti sv. Martina. Už tam získaval základy latinského jazyka. Aby však ovládal aj slovenský a maďarský jazyk, poslal ho jeho prezieravý otec študovať na katolícke gymnázium do Trenčína, neskôr do Trnavy a kvôli maďarčine do mesta Tata. Tu mi napadajú dve pozoruhodnosti.

Najprv ma zaujalo, že, približne v roku 1825 ho poslal otec študovať slovenský jazyk, ale teda, polemizovať o tom, či to bolo v tých časoch bežné, alebo výnimočné, si netrúfam. Len ma to zaujalo. Zaujímavo k tejto polemike píše v spomínanom Zborníku Múzea mesta Bratislavy József Demmel:

Faktom je, že Rómerovi rodičia považovali za dôležité, aby sa popri materinskom nemeckom jazyku a školskej latinčine naučil najskôr po slovensky a až potom po maďarsky. Mimochodom, išli tým proti tradičnému výchovnému trendu doby.

Ako druhá pozoruhodnosť mi napadla, že mladý, sotva násť ročný František bol taký dobrý študent, že si z neho otec neurobil svojho pokračovateľa v obuvníckej dielni, ale umožnil mu študovať. Peter Buday v Zborníku Múzea mesta Bratislavy dodáva, že

podľa svedectva školských protokolov bol vynikajúcim študentom. Zaujímal sa najmä o latinskú poéziu, zbieral ju, čítal i tvoril.

No a to štúdium, to je ďalšia zaujímavá téma. Mladý František inklinoval, zdá sa, od mladosti k prírodným vedám. Tie bolo možné študovať zrejme len na filozofických fakultách.

Benediktíni – synonymum vzdelávania

V tejto súvislosti ma zaujala častá zmienka o tom, že mladý František bol určený na kňazskú dráhu. To by ma zaujímalo, že prečo. To, že bol učenlivý a nadaný a že ho v štúdiu rodičia podporovali – a teda nenútili stať sa obuvníkom – tomu rozumiem. Ale, prečo bol určený na kňazskú dráhu?

Alebo teda inak. Prečo sa vybral na kňazskú dráhu. Prečo v 15-tich rokoch odišiel študovať k benediktínom do Pannonhalmy? Bolo to preto, že len kňazi sa mohli stať učiteľmi a v tých časoch zároveň bádateľmi? – teda povolaním, ku ktorému František Rómer ml. najviac inklinoval?

Bolo to u neho tak silné, že sa kvôli tomu vzdal aj možnosti oženiť sa? Zrejme áno. A prečo si vybral práve benediktínsku rehoľu? To ma teda tiež dosť zaujímalo. Zistila som, že benediktíni boli zaujímavá rehoľa. Na internete sa o nej dá všeličo nájsť, ale nikde som nenašla stránku, ktorá by uvádzala zdroje.

Hľadala som aj v knihe Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave od Igora Janotu. On aspoň uvádza zdroje na konci knihy. V kapitole Benediktíni vysvetľuje, že:

Benediktíni boli najaktívnejšími šíriteľmi vzdelanosti medzi pospolitým ľudom. … Ich mimoriadne vzdelaní profesori učili na tunajších (slovenských) gymnáziách, vrátane bratislavského, ktoré vzniklo po rozpustení rehole klarisiek.

Nuž a, dozvediac sa tieto informácie, začínam rozumieť, prečo sa František Rómer podujal študovať u benediktínov – a to priamo v Pannonhalme, kde mali centrálne opátstvo s prísnou internátnou školou pre chlapcov, obrovitánskou knižnicou a bohatou flórou po celom okolí.

Floridus, teda Flóriš

Práve slovo flóra, čiže kvetenstvo a jeho význam, zrejme inšpirovali Františka Rómera pri výbere rehoľného mena, keď 16. októbra 1830 ako 15-ročný vstupoval do benediktínskej rehole, aby mohol študovať na prestížnej škole. Latinská verzia jeho druhého mena znela Floridus.

Floridus znamená, v latinčine, kvitnúci, čerstvý, aktívny. Flóra bola, podľa Etymologického slovníka, staroitalská bohyňa jari a kvetov.

Niekde som tiež čítala, že meno Florián prijal na počesť svätého Floriána, prvého svätca z Rakúska, patróna hasičov, kominárov, hutníkov, ale aj hrnčiarov, či pekárov – nuž ale toto mi nedáva takú logiku, ako význam slova floridus

Postupom času však používal v maďarčine i v slovenčine a rodnej nemčine hovorovejšiu podobu Flóriš a tak ho odteraz budeme volať aj my, dobre?

Takže František Flóriš Rómer študoval za kňaza. Ale, chcel ním naozaj byť? Diplomaticky to vyjadril Peter Buday

Rómerov vzťah k reholi a k cirkvi vôbec bol prinajmenšom rozporuplný. … Kňazské povolanie zrejme nechápal ako životnú dráhu, ale ako prostriedok k budovaniu vlastnej vedeckej a pedagogickej dráhy.

Ora et labora – Modli sa a pracuj

František Flóriš Romer študoval u benediktínov celých osem rokov. Ich denný režim bol veľmi prísny. V zmysle regulí vstával veľmi skoro ráno, celý deň sa venoval štúdiu, modlitbám a práci – buď manuálnej na poliach, v záhradách, alebo intelektuálnej činnosti, teda bádaniu v knižnici aj v kláštornom archíve. Spávať chodieval, v zmysle regulí, neskoro. Jedávali tam striedmo. Pomáhali s chodom kláštora, v kuchyni, pri chorých bratoch a množstve iných činnostiach.

František Flóriš Rómer sa pri štúdiu zameral na teológiu a filozofiu, neskôr aj na diplomatiku. Veľa čítal, robil si poznámky a konzultoval ich so vtedajšími autoritami, zrejme si s nimi dopisoval. Postupne sa tak dostával do ich povedomia.

Neskôr sa František Flóriš Rómer podujal napísať monografiu o uhorských kláštoroch.

Vytvoril dokonca aj mapu Uhorska, na ktorej boli kláštory vyznačené.

Ako zdôrazňuje Zoltán Szalay, autor knihy pre deti Rómer, záchranca rozprávok, František Flóriš Rómer s veľkým nadšením objavoval neďaleký Bakoňský les. Ten mu tak prirástol k srdcu, ako mne Bratislava. V Bakoňskom lese (Bakony/ Bakonyerdő) František Flóriš Rómer niekoľko rokov skúmal prírodu, nálezy, objavil tam mohyly, niekoľko jaskýň a stôp ich dávnych obyvateľoch z doby bronzovej.

Pochodil celé okolie a preskúmal aj poloostrov Tihany na Balatóne.

Neskôr, v roku 1860 vydal spísané spomienky na Bakoňský les a tie zrejme podnietili záujem tamojších maďarských milovníkov prírody, aby vytvorili turistické trasy Po stopách Flórisa Rómera. Našla som dokonca dve web stránky[1], ktoré to ponúkajú. Ja teda som viac orientovaná na históriu ako na prírodu, ale túto destináciu už mám na zozname miest, ktoré chcem navštíviť. Už len nech sa dá.

Zatiaľ cestujme v čase a vráťme sa do 19. storočia, konkrétne do roku 1838.

Práve vtedy, 27. júla 1838 bol totiž 23-ročný František Flóriš Rómer vysvätený za benediktínskeho kňaza. So študovaním však neskončil. Pripravoval sa na doktorát z filozofie, ktorý, zdá sa, urobil ešte v roku 1838, pretože od roku 1839 si už písal titul Dr, čiže doktor.

Dr. Rómer, győrsky učiteľ a zberateľ učebných pomôcok

V meste Győr pôsobil František Flóriš Rómer v dvoch obdobiach svojho života. Prvýkrát hneď po získaní doktorátu, resp. od roku 1839, a zostal tam až do roku 1845.

Na týchto prvých šesť rokov spomínal neskôr, v druhom období, keď v novinách uverejňoval výzvu pre obyvateľov, aby gymnáziu posielali na preparáciu zvieratá omylom zabité pri love, tiež rôzne nálezy v prírode a starožitnosti, ktoré sa im povaľujú na povalách.

Vtedy, v tom prvom období, mal totiž za úlohu nielen vyučovať, ale v prvom rade zabezpečiť učebné pomôcky. Zameriaval sa preto na vytvorenie zbierky minerálov, hmyzu, zvierat a botaniky. Apeloval na verejnosť, aby posielala všetko do školy, nech sa študenti môžu názorne vzdelávať a nie iba z písaného textu bez obrázkov. Tvrdil, že

… čo naša duša prostredníctvom oči pochopí, to si pamätáme aj neskôr bystro a verne.

V tomto prvom období, keď v Győri pôsobil na gymnáziu, ho pôvodne prijali ako učiteľa maďarského a latinského jazyka. A toto ma opäť zaujalo. František Flóriš Rómer, ktorého materinským jazykom bola nemčina, ovládal, zdá sa, maďarský jazyk tak dokonale, že ho – zrejme gramatiku – mohol vyučovať žiakov, pre ktorých bola maďarčina materinským jazykom. Uff, tak toto je iný level, však? Nuž a o znalosti latinčiny ani nehovorím.

V každom prípade, v tomto prvom „győrskom období“ mu boli vzápätí pridelené aj predmety prírodopis, chémia, astronómia a poľnohospodárstvo.

Ako mladý učiteľ však ani zďaleka nemal také kompetencie, aké získal v druhom „győrskom období“.

Medzitým však prežil jednu veľkú, turbulentnú etapu, ktorá sa istým spôsobom vymyká z jeho celoživotných aktivít vedca a bádateľa. I tá ho však charakterizuje, ale o tom už píšem v blogu František Flóriš Rómer revolucionár v rodnom Prešporku (2/3).

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

BUDAY, Peter. „Poznámky k životu a dielu Františka Floriána Rómera.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 11-28. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

GAUČÍK, Štefan. „Zabudnutá archívna pozostalosť Flórisa Rómera v Bratislave.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 139-156. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

JANOTA, Igor. Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave. Bratislava: Marenčin PT, s.r.o., 2017.

PAPP, Sándor. “Učenec, pedagóg, kňaz. Našli sme stratený portrét prešporského archeológa Floriána Rómera” Dostupné online: https://bratislavskerozky.sk/ucenec-pedagog-knaz-nasli-sme-strateny-portret-presporskeho-archeologa-floriana-romera/

PEKAŘOVÁ, Katarína. „František Florián Rómer a jeho účasť na vedeckom živote v Prešporku.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 45-60. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

 

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

0 komentárov

Trackbacks/Pingbacks

  1. František Flóriš Rómer revolucionár v rodnom Prešporku (2/3) - katarinakralikova - […] Príbeh František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) pokračuje: […]
  2. František Flóriš Rómer prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku (3/3) - katarinakralikova - […] Flóriša Rómera začal blogom … na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) a pokračoval blogom … revolucionár v rodnom Prešporku (2/3). V tomto…

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie