František Flóriš Rómer prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku (3/3)

15. 04. 2021 | inšpiratívne osobnosti

František Flóriš Rómer prekonal náročné obdobie. Potom, ako vyštudoval za kňaza stal sa učiteľom prírodných vied. Najprv v Győri, potom v rodnom Prešporku. Tam sa ako vlastenec zapojil do boja proti cisárovi. Odsúdili ho za to na väzenie. Po piatich rokoch dostal amnestiu, ale slobodu nemal. V nasledujúcej etape si prešiel akýmsi očistcom na zemi. A potom sa v plnej sile pustil do práce. Vytvoril to, čím sa zapísal do dejín.

Príbeh Flóriša Rómera začal blogom … na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3) a pokračoval blogom … revolucionár v rodnom Prešporku (2/3). V tomto blogu si priblížime druhú polovicu života tejto mojej inšpiratívnej osobnosti. 

Flórišovi Rómerovi sa po 40-tke začal život zlepšovať. V pracovnej oblasti dohnal stratené roky. Venoval sa toľkým rôznym činnostiam, že by to zabralo celú knihu.

V blogu sa však aj naďalej zameriavam hlavne na jeho život a tak spomeniem len to, čo ma najviac zaujalo. 

FOTO: neznámy autor, zdroj: wikimedia

František Flóriš Rómer v roku 1858

Vráťme sa v čase do polovice 19. storočia. Na cisárskom dvore sa práve písal príbeh lásky medzi Sissi a Františkom Jozefom I. Tá, i napriek prekážkam vyústila do sobáša. Pri tej príležitosti, aby sa podelili o svoju radosť, udelil František Jozef I. amnestiu niektorým väzňom. Medzi nimi bol aj vzdelaný kňaz František Flóriš Rómer.

Z väzenia v Jozefove ho prepustili 24. apríla 1854. Lenže, táto sloboda bola iba pro forma. V skutočnosti ho polícia stále kontrolovala. Mnohé činnosti mal zakázané. Stále ho totiž považovali za nepriateľa Habsburgovcov a správali sa k nemu ako k podozrivej osobe.

Flóriš Rómer sa preto rozhodol napísať Miestodržiteľskej rade. Tá mala súdnu právomoc. V liste sľúbil, že bude oddaný svojmu povolaniu, že sa pomeril s cirkvou a že jeho politické názory už nikto nebude môcť napadnúť.

Trvalo ešte celé dva roky kým úplne očistil svoje meno. Sľuby, ktoré v listoch vyslovil už nikdy neporušil.

Očistec po amnestii

Medzitým prežil František Flóriš Rómer náročné mesiace akéhosi očistca na zemi. Bol plný sily a chuti pracovať, všetko však mal zakázané.

Zo zdrojov uvedených na konci blogu som sa snažila zistiť ako sa vyvíjal Rómerov život krátko po amnestii. Popravde, tieto udalosti sú opísané veľmi skratkovito.

Navyše, v niektorých prípadoch sú informácie dokonca protikladné. Napríklad jeden zdroj uvádza, že sa Rómer utiahol do benediktínskeho kláštora v Bákonybély. Iný zdroj uvádza, že tam bol poslaný, aby sa kajal. Ono, jedno nevylučuje druhé. Ale, ako to presne bolo, to sa mi nepodarilo zistiť.

Na základe listov, ktoré písal v auguste 1854 zasielaných z Bákonybélu sa domnievam, že z väzenia sa síce vrátil do Prešporku, ale keďže bol prenasledovaný a kontrolovaný, odišiel do Bákonybélu.

Tiež by ma zaujímalo, ako to bolo s jeho príjmami. Z čoho po amnestii žil? Možno to niekedy zistím.

Zatiaľ teda len toľko, že o Rómerovej nepríjemnej situácii bol dobre informovaný jeho prominentný žiak, medzičasom už 21-ročný arcivojvoda Jozef Karol Ľudovít Habsburský (1833 – 1905). Už o necelý mesiac, 17. mája 1854 písal prímasovi Jánovi Scitovskému a tiež opátovi Michalovi Rimelymu. U oboch sa zrejme prihováral sa svojho učiteľa Flóriša Rómera.

Medzitým Rómerovi arcivojvoda sprostredkoval prácu vychovávateľa detí správcu svojich majetkov Antala Szuboritsa v Prešporku. Na základe práce, ktorú neskôr, v roku 1865 Flóriš Rómer vydal a spomínal v nej, že v záhrade Antala Szuboritsa v Prešporku na Dunajskej ulici č. 144 našiel akési rímske kamene, sa domnievam, že z Bákonybélu sa Flóriš Rómer znova presťahoval do Prešporku.

Spomínaný opát Michal Rimely nakoniec súhlasil, aby sa Flóriš Rómer od 25. marca 1856 zamestnal u grófa Erdödyho ako učiteľ jeho synov Rudolfa a Štefana. Rómer sa teda “presunul” do Varaždínskej župy.

člen Bratislavského prírodovedného spolku

Vo februári 1856 vznikol Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok, resp. Bratislavský prírodovedný spolok s rokovacím nemeckým jazykom a oficiálnym názvom Verein für Naturkunde zu Presburg.

Nových členov prijímali na základe odporúčania dvoch starých členov. František Flóriš Rómer sa stal jeho členom na odporúčanie samotného zakladateľa Andreja Gustáva Kornhubera (1824 – 1905). 

Odvtedy Flóriš Rómer pravidelne písal podrobné správy

  • o tom, aké paleontologické a archeologické nálezy objavil na rôznych miestach Uhorska,
  • o tom, aký vykonal zoologický výskum etológie (veda o správaní sa zvierat) kukučky, trasochvosta a hmyzu.
ILUSTAČNÁ FOTO: Filip Králik

Roháč veľký v Bratislave pri Čuňove

Flóriš Rómer neskôr daroval a v závete odkázal Bratislavskému prírodovednému spolku niektoré svoje zbierky.

Dočasné práce

Zdroje tiež uvádzajú, že Rómer pôsobil ako učiteľ a vychovávateľ aj v ďalších rodinách vo viacerých mestách na území dnešného Maďarska. Všade, kde pôsobil robil archeologické výskumy. 

V roku 1857 zomrel Flórišov brat Jozef, farár v obci Magyarkimle. Tam s ním žila aj ich ovdovelá matka Anna. František Flóriš Rómer prevzal bratovu funkciu administrátora fary. Ale iba od 12. augusta do polovice septembra 1857. Kňazskú funkciu však stále vykonávať nesmel.

Koncom roka 1857 už pracoval v Győri na gymnáziu, z ktorého odišiel kvôli ponuke z rodného Prešporku.

Ako to, že sa do Győru vrátil?

Uchádzal sa tam o miesto učiteľa on sám?

Alebo sa ho pozvali samotní benediktíni?

Nikde som nenašla zmienku o tom, ako to bolo. Tiež som nenašla informácie o tom ako bol rehabilitovaný. Bolo to oficiálne? Alebo mu len postupne benediktínska rehoľa umožnila pracovať?

Tieto udalosti sú v mojich zdrojoch opísané len ako taký slovný mostík medzi obdobím po udelení amnestie a Rómerovym druhým “győrskym obdobím“. Takže poďme ďalej, pomyselne do Győru v roku 1858.

Druhé „győrske obdobie“ (1858 – 1861)

Je jasné, že Františka Flóriša Rómera v Győri poznali. V istom zmysle tam teda akoby pokračoval v tom, čo prerušil kvôli pôsobeniu v Prešporku.

V Zborníku Múzea mesta Bratislavy je tomuto győrskemu obdobiu venovaná celá kapitola. Spomeniem len zopár zaujímavostí:

  • v Győri založil botanickú záhradu v Honvédskom háji. Pomáhala pri vyučovaní a bola súčasťou prírodopisného kabinetu na gymnáziu. Ani v tomto prípade sa však nestretol s pochopením.

Organizácia škôl v Rakúsku, platná aj pre Uhorsko

V Uhorsku od roku 1850 vstúpil do platnosti dokument (Entwurf der Organisation der Gymnasien und Realschulen in Oesterreich/ Návrh organizácie gymnázií a reálok v Rakúsku), podľa ktorého sa mali od roku 1849 riadiť reálne školy a gymnáziá v Rakúsku. 

Nariadenie určovalo povinnosť pre školské inštitúcie, okrem iného aj to, aby uprednostňovali u žiakov vlastnú činnosť a podporovali aktívny postoj detí k učeniu.

Toto nariadenie tiež prikazovalo zriadiť botanické záhrady a používať ich vo výchovnom procese.

Rómer takú záhradu zriadil už v roku 1846 v Prešporku. Vtedy si za to vyslúžil od vedenia školy veľkú kritiku. O desaťročie neskôr na benediktínskom gymnáziu v Győri dostal – i keď s istou nevôľou – voľnú ruku.

  • Na benediktínskom gymnáziu v Győri mali prírodovedný kabinet. Rómer v ňom spravoval aj rozsiahlu zbierku starožitností z celej župy. Od roku 1859 sa Rómer stal hlavným kustódom tejto zbierky. Aj vďaka jeho úsiliu bol tento kabinet neskôr oficiálne vyhlásený za múzeum v Győri.
  • Napísal rozsiahlu prácu o Bakoňskom lese. Vyšla až v 2 vydaniach. Prvýkrát v nej načrtol metódu bádania.

V roku 1860 ho Maďarská akadémia vied zvolila za člena archeologickej komisie. O rok na to získal miesto archivára v Maďarskej akadémii vied a odvtedy čoraz viac sa zdržiaval v Pešti.

FOTO: Katarína Králiková

Maďarská akadémia vied začala svoju historiu písať v Prešporku,
keď gróf István Széchenyi
na zasadnutí snemu 3. novembra 1825 vyhlásil, že na jej založenie
venuje celý ročný výnos zo svojich majetkov.

Túto udalosť pripomína pamätná tabuľa v Bratislave na Kapucínskej ul.

Pešť, mesto na ľavom brehu dunaja

Od roku 1862 sa teda natrvalo presťahoval do Pešti. Podľa niektorých znalcov jeho života môže byť toto príčinou, prečo je Rómer viac známy v Maďarsku ako na Slovensku. Vtedy to však bola jedna krajina – Uhorsko a Rómer proste žil v jeho hlavnom meste, tam, kde mohol uplatniť svoje schopnosti. To je podľa mňa celé.

Vo veku 46 rokov prežíval František Flóriš Rómer vrchol svojej dovtedajšej kariéry.

V roku 1862 sa stal riaditeľom Katolíckeho hlavného gymnázia v Pešti.

O rok na to ho Maďarská akadémia vied vymenovala za predsedu archeologického výboru.

Aby toho nebolo málo, v Maďarskom národnom múzeu sa stal členom výboru pre reorganizáciu múzea.

Práce mal vyše hlavy, ale dozaista ho napĺňala radosťou.

Trampoty v múzeu

Flóriš Rómer sa s plnou vervou pustil do systematickej práce.

V múzeu však nastali problémy.

Reorganizačná komisia nesúhlasila s rozhodnutiami vtedajšieho riaditeľa múzea. Jej úsilie čoraz viac oslabovalo. Rómerovo, prirodzene, tiež.

Zmenilo sa to, až keď riaditeľ odišiel do dôchodku.

FOTO: wikipedia/ Fortepan – ID 82309 : Adományozó / Donor: Budapest Főváros Levéltára

Budapešť, Magyar Nemzeti Múzeum/ Maďarské národné múzeum v Budapešti

Horúci kandidát

V tom čase peštianske noviny písali, že Flóriš Rómer je „horúcim kandidátom“ na post riaditeľa múzea. Nakoniec sa ním však stal jeho priateľ Ferenc Pulszky (1814 – 1897), s ktorým sa zoznámil pred rokmi, keď ako nadšení honvédi pracovali na opevňovaní Prešporku.

Nový riaditeľ Pulszky vymenoval Flóriša Rómera za kustóda numizmatickej a archeologickej zbierky, nakoľko predchádzajúci kustód tiež odišiel na dôchodok.

Na rozdiel od svojho predchodcu bol Rómer otvorenejší a komunikatívnejší. A to tak voči kolegom ako aj v kontakte s verejnosťou. S tou komunikoval prostredníctvom novín.

Rozšíril zbierku nálezov

Vo svojich článkoch zdôrazňoval potrebu ochrany historických pamiatok. Vyzýval hlavne roľníkov, aby predmety nájdené v poli odovzdávali do múzea.

To malo nečakaný úspech.

Ľudia prinášali rôzne vzácne nálezy a múzeum už zakrátko na to muselo pre ne hľadať nové priestory.

Okrem toho viedol kurzy paleografie v dome Štefana Trattner-Karolyiho (1794 – 1863).

XI. putovné zhromaždenie uhorských lekárov a prírodovedcov, Prešporok 1865

V roku 1865 sa konalo XI. putovné zhromaždenie uhorských lekárov a prírodovedcov, tentokrát v Prešporku. Konala sa na dvoch miestach

  • v Grassalkovichocom paláci, kde bola expozícia priemyslu, umenia a archeológie,
FOTO: Katarína Králiková

Grassalkovichov palác, v ktorom sa konalo
XI. putovné zhromaždenie a výstava uhorských lekárov a prírodovedcov v roku 1865

V Grassalkovichovom paláci bola aj Hospodársko-umelecká priemyselná výstava.

  • v budove Právnickej akadémie (Klarisky) sa konala prírodovedná časť výstavy.

Na nej mal Rómer zásadný podiel práve tým, že podnietil založenie prvého prírodovedného múzea v Prešporku.

Celá výstava bola rozdelená do 8 sekcií – z nich archeologickú sekciu zastrešoval Flóriš Rómer.

  • Na jednom z jej zasadaní preberali návrh zákona o vyvlastňovaní kultúrnych pamiatok.
  • Tiež bolo témou urgentná potreba zriadiť inštitút Ústredného archeologického riaditeľstva.
  • Cieľom bolo zároveň zmeniť vládne nariadenie, podľa ktorého archeologické nálezy patrili nálezcovi.

Publikácia o Prešporku

Po výstave bola vydaná – údajne z iniciatívy Flóriša Rómera – Publikácia o Prešporku v nemeckom (Pressburg und seine Umgebung) a v maďarskom (Pozsony és környéke) jazyku.

Flóriš Rómer do nej prispel záverečnou časťou, v ktorej popísal historické pamiatky Prešporku. Nevynechal tiež súpis písomných prameňov o dejinách mesta a za hlavný cieľ si vytýčil uviesť na pravú mieru viaceré údaje popredných historikov.

Svoju stať doplnil o 14 ilustrácií a tak sa svojou vysokou odbornosťou, podrobnosťou a obsažnosťou táto publikácia stala významným prameňom dejín mesta Bratislavy.

Od roku 1867 začalo aj zásluhou Floriša Rómera  vznikať v jeho rodnom Prešporku mestské múzeum – dnes Múzeum mesta Bratislavy, ktoré oficiálne vzniklo v roku 1868.

FOTO: Katarína Králiková

Múzeum mesta Bratislavy – nádvorie Starej radnice vľavo v rohu má bustu František Flóriš Rómer

Po výstave sa Flóriš Rómer vrátil do Pešti. Popri všetkej práci, ktorú tam vykonával si našiel čas cestovať. Na svojich výletoch preskúmal viaceré územia dnešného Slovenska, Maďarska a vlastne, cestoval po celej Európe na rôzne konferencie, schôdzky archeológov a prirodovedcov.

Svetová výstava, Paríž 1867

V roku 1867 sa Flóriš Rómer stal členom užšej skupiny, ktorá pripravovala predmety na svetovú výstavu v Paríži.

Bolo potrebné

  • vybrať vhodné muzeálie, ktoré by reprezentovali Uhorské dejiny,
  • bezpečne ich prepraviť do Paríža a späť
  • a tiež ich patrične odprezentovať na niekoľkodňovej výstave.

To bola úloha, ktorú bolo možné zveriť len tej najzodpovednejšej osobe – Františkovi Flórišovi Rómerovi.

Ten, od väzenských čias vediac po francúzsky, ešte pred výstavou vytvoril aj katalóg 239-tich zbierkových predmetov vo francúzskom jazyku.

Za splnenie tejto úlohy získal dokonca titul Kráľovský radca.

Prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku

Vrchol profesnej kariéry dosiahol František Flóriš Rómer vo veku 53 rokov.

Písal sa rok 1868. Práve v tom roku Flóriš Rómer

  • založil periodikum Archaeológiae E´rtesitö (Archeologické správy). Krátko na to prizval k spolupráci arcivojvodu Jozefa, vďaka čomu sa z periodika stal tlačový orgán Uhorskej pamiatkovej komisie.
  • stal sa prvým univerzitným profesorom archeológie v Uhorsku.

Flóriš Rómer – profesor archeológie

Zdroje uvádzajú, že František Flóriš Rómer bol profesorom argeológie na univerzitách v Uhorsku, teda v Pešti a v Prešporku.

Predpokladám teda, že v Pešti prednášal na najstaršej univerzite v Budapešti, ktorou je Univerzita Loránda Eötvösa (Eötvös Loránd Tudományegyetem).

V Prešporku však škola s postavením a názvom univerzita počas života Flóriša Rómera ešte nebola. Totiž, po zániku Univerzity Istropolitana koncom 15. storočia nebola v Prešporku žiadna univerzita. Až v 20. storoči vznikla tzv. Alžbetínska univerzita v Prešporku, ale to už bol Flóriš Rómer v nebi.

Domnievam sa teda, že v Prešporku prednášal na Cisárskej kráľovskej právnickej akadémii, ktorá sídlila v budove Klarisiek.

Nič to však nemení na tom, že Flóriš Rómer bol vážený a obľúbený prednášajúci kdekoľvek – od súkromných stretnutí, cez školské auly až po medzinárodné konferencie.

Cestoval a zachraňoval historické pamiatky

Flóriš Rómer však pamiatky nielen skúmal a zapisoval, ale aj zachraňoval.

Napríklad v roku 1874 vydal prvú a na ďalšie dlhé roky jedinú evidenciu pamiatok na území Uhorska.

Zaujímavá je tiež udalosť z roku 1875 v Spišských Jaklovicach. Prebiehala tam vtedy renovácia kostola sv. Antona a Pavla pustovníkov a na jeho stenách objavili unikátny cyklus nástenných malieb legendy o svätej Barbore.  Informovali o tomto náleze Flóriša Rómera. Ten, po obhliadnutí nálezu presvedčil rožňavského biskupa Juraja Schoppera, aby prehodnotil plán obnovy kostola a zabezpečil uchovanie týchto historicky vzácnych malieb. 

Cestoval a prezentoval archeologické pamiatky

Ešte v tom istom roku, 1875-tom vycestoval Flóriš Rómer do švédskeho Štockholmu na medzinárodný kongres archeológov.

Po návrate sa zúčastnil zasadnutia Uhorskej historickej spoločnosti, ktorej predsedom za archeologickú sekciu bol práve František Flóriš Rómer.

Hrdý na domácom poli

O rok na to, v roku 1876 zorganizoval ďalší, VIII. medzinárodný kongres archeológov a antropológov.

Konal sa od 4. septembra 1876, tentokrát doma, v Národnom múzeu v Budapešti. Ukázal svetu to najkrajšie a najvzácnejšie z dejín Uhorska v bohatom programe a rozsiahlych výstavách.

Bolo akoby symbolické vyvrcholenie jeho celoživotného úsilia v oblasti archeológie.

Koniec kariéry?

Kariéra – ak to tak možno nazvať  – Františka Flóriša Rómera sa v roku 1877 schyľovala ku koncu. Mal 62 rokov, čiže dôchodkový vek. O jeho funkciu sa už zaujímala mladá generácia archeológov.

Bol čas rozlúčiť sa s milovanou prácou, s Národným múzeom, so študentami v gymnáziu, s kolegami v rôznych inštitúciách i s celou svojou profesiou.

Podotýkam, že v tomto blogu neuvádzam obrovské množstvo Rómerových ďalších aktivít,

lebo, ako vidíte a čítate, už teraz je blog dlhý.

Ale pokračujme, nech poznáme jeho život až dokonca.

Poslať Františka Flóriša Rómera na dôchodok bolo v istom zmysle politické rozhodnutie.

Rómer bol stále zdravý a plný síl.

Na Vianoce, 24. decembra 1877 však chtiac-nechtiac prepustil mladému nástupcovi svoj služobný byt v Národnom múzeu v Pešti (resp. od roku 1873 v Budapešti) a odcestoval do Veľkého Varadína.

FOTO: Hungarian Archeology at the Turn of the Millennium/ wikipédia

František Flóriš Rómer v roku 1873

Posledné roky vo Veľkom Varadíne 

Aj tomuto, dôchodkovému obdobiu Flóriša Rómera sa venuje celá jedna kapitola v Zborníku múzea mesta Bratislavy. Jej autor tam vysvetľuje okolnosti, ktoré vplývali na to, že erudovaného Františka Flóriša Rómera v roku 1877 vymenovali za kanonika vo Veľkom Varadíne.

kanonik vo Veľkom Varadíne

Dávno pred príchodom Flóriša Rómera bol Veľký Varadín centrom renesančnej vzdelanosti.

Kanonici boli vzdelaní členovia cirkvi, nevykonávali však funkciu kňazov, ale skôr takých administrátorov, úradníkov a pisárov, resp. notárov čo si vyžadovalo univerzitné vzdelanie.

O “moc nad nimi” sa v priebehu storočí prela cirkev s panovníkom.

V čase Rómerovho zvolenia za kanonika vo Veľkom Varadíne bol biskupom István Lipovniczky (1814 – 1885), ktorý reprezentoval kompromis medzi záujmami cirkvi a panovníka. Za svojich spolupracovníkov si vyberal odborníkov, u ktorých predpokladal vernosť panovníkovi aj cirkvi.

Flóriš Rómer, zrelý dôchodca bol teda ideálnym kandidátom, navyše, bez konkurentov.

V roku 1877 definitívne opustil rehoľu benediktínov a stal sa laickým kňazom – kanonikom.

Aktívny kanonik vo Veľkom Varadíne

Prijal tzv. kanonické stallum v Ipolyiho dieceznom sídle vo Veľkom Varadíne a zároveň titul opáta z Janoviec.

Aktívny a zanietený archeológ Flóriš Rómer však s týmto miestom nebol spokojný. Napriek tomu sa prispôsobil.

Ani na dôchodku teda František Flóriš Rómer nezaháľal. Vo Veľkom Varadíne oživil kultúrny život, podnietil starostlivosť a záujem o historické pamiatky, inicioval vznik a obnovenie viacerých spolkov a naďalej sa venoval archeológii a bádateľstvu.

Vo Veľkom Varadíne oživil činnosť biharského archeologického a historického spolku. Dohliadal tiež na výskum kostola sv. Ladislava vo Veľkom Varadíne.

Z pozície titulárneho janovského opáta a súčasne ministerského komisára zachránil vzácny románsky kostol v Rimavských Janovciach.

Pravidelne písal o histórii a o archeológii v novinách, prednášal v škole, na verejných zhromaždeniach i na súkromných stretnutiach.

Nehoda vo Viedni

Koncom októbra 1887 vycestoval 72-ročný Flóriš Rómer do Viedne. Strávil tam týždeň a pri odchode sa mu stala nehoda.

Nasadal do koča, ale v tom sa kone rozbehli, korpulentný Rómer sa zatackal a spadol. Zlomil si pritom viacero kostí na ľavej stane tela.

Noviny Pressburger Zeitung o tom priniesli správu 30. októbra 1887, v ktorej informovali, že „opát Flóriš Rómer leží u svojich príbuzných vo Viedni, kde sa mu venuje najšetrnejšia starostlivosť. Lekári dúfajú, že sa čoskoro uzdraví”.

A uzdravil sa, pretože v roku 1888 znova cestoval.

Naposledy na Slovensku

Tentokrát na územie dnešného Slovenska. Tam, na hradisku pri Jánovciach-Machalovciach (medzi Popradom a Spišskou Novou Vsou) urobil svoj posledný archeologický výskum.

Mimochodom, v okolí Jánoviec sa nachádzajú archeologické lokality s nálezmi, dokladajúcimi praveké osídlenie regiónu. Nečudo, že to tam Rómer chcel preskúmať.

Rozlúčka s rodným Prešporkom

Od 22. do 24. júna 1888 strávil posledné dni v rodnom Prešporku.

Ako vždy, aj tentokrát navštívil svoj rodný dom na Zámočníckej ul. č. 10.

Vtedy ešte netušil, že túto ulicu po ňom dvakrát pomenujú.

V Prešporku so známym kultúrno-spoločenským organizátorom a mestským archivárom Jánom Nepomukom Batkom naposledy navštívili aj Mestské múzeum v Prešporku a rozlúčili sa.

František Flóriš Rómer sa vrátil do Veľkého Varadína, kde náhle 18. marca 1889 zomrel.

Na počesť Flóriša Rómera

Pamiatku Františka Flóriša Rómera si uctievala široká i odborná verejnosť nielen v Pešti, vo Veľkom Varadíne a všade tam, kde pôsobil, ale aj v rodnom Prešporku.

Ulica Zámočnícka bude Romerova

Po dvoch rokoch, v roku 1891 po ňom pomenovali rodnú Zámočnícku ulicu na Rómerovu ul., resp. na Rómer Flóris utca/ Romergasse. Zostalo to tak až do roku 1920, keď ulicu znova premenovali na Zámočnícku.

O 23 rokov neskôr, v roku 1943 sa mesto rozhodlo, že túto ulicu po ňom znova pomenujú. Tentokrát však už v slovenskej verzii Rómerova ulica. Zostalo to tak iba dva roky a dnes je táto ulica opäť Zámočnícka.

Busta na večnú pamiatku

V roku 1907 dalo mesto na počesť svojho rodáka Františka Floriša Rómera vyhotoviť bustu.

FOTO: Katarína Králiková

Autorom busty Františka Flóriša Rómera je sochár Alojz Ján Viliam Štróbl

V súvislosti so slávnostným odhalením busty publikoval knihovník Emil Kumlik rozsiahly článok v Pressburger Zeitung o živote a práci Františka Flóriša Rómera – v nemeckom aj v maďarskom jazyku.

Odvtedy viacerí ďalší historici a odborníci vytvorili rozsiahle štúdie o živote Františka Flóriša Rómera. Všetci sa zhodujú v tom, že ich dielo nie je kompletné, že pozostalosť Flóriša Rómera je stále nie celkom prebádaná a zdokumentovaná. Ja som sa z toho, čo bolo dostupné v slovenskom jazyku pokúsila opísať to, čím sa pre mňa František Flóriš Rómer stal inšpiratívnou osobnosťou. 

Inšpiratívna osobnosť

František Flóriš Rómer ma inšpiroval predovšetkým vo svojej precíznosti, vo vytrvalosti a oddanosti.

Ani v tých najťažších časoch neustúpil zo svojej cesty k vysnívanému povolaniu.

Hoci na viacerých miestach pôsobil ako revolucionár, v skutočnosti bol iba – v tom najpozitívnejšom zmysle slova – verný sám sebe, svojmu poslaniu.  A to je obdivuhodné, inšpiratívne.

Za jeho celoživotný prínos tiež vraví výrok samotného Františka Flóriša Rómera:

Len tomu, kto pre niečo horí sa darí trochu zohriať aj toho druhého.

A ja tak uvažujem, že možno ak o Flórišovi Rómerovi urobím v Bratislave prehliadku, možno sa mi podarí povedať vám o ňom viac, lebo je toho ešte tak veľa, čo sa do blogu nezmestilo.

Verím však, že i to, čo ste si práve prečítali vás inšpirovalo, zaujalo a že ste sa dozvedeli niečo nové o tom, kto to bol František Flóriš Rómer. 

Predchádzajúce časti:  

František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3)

František Flóriš Rómer revolucionár v rodnom Prešporku (2/3)

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
i

zdroje

BUDAY, Peter. „Poznámky k životu a dielu Františka Floriána Rómera.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 11-28. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

GAUČÍK, Štefan. „Zabudnutá archívna pozostalosť Flórisa Rómera v Bratislave.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 139-156. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

LAKATOS, Attila. „Flóris Rómer v dôchodku vo Veľkom Varadíne. Pokusy o oživenie jednej humanistickej komunity.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 79-88. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

PAPP, Sándor. “Učenec, pedagóg, kňaz. Našli sme stratený portrét prešporského archeológa Floriána Rómera” Dostupné online: https://bratislavskerozky.sk/ucenec-pedagog-knaz-nasli-sme-strateny-portret-presporskeho-archeologa-floriana-romera/

PEKAŘOVÁ, Katarína. „František Florián Rómer a jeho účasť na vedeckom živote v Prešporku.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 45-60. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

PERGER, Gyula. „Flóris Rómer ako zakladateľ múzea v meste Győr.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 29-44. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

SZENDE, László. „Vedecká činnosť Flórisa Rómera v numizmatickej a archeologickej zbierke Maďarského národného múzea.“ In Zborník Múzea mesta Bratislavy, autor: Peter HYROSS a Elena KURINCOVÁ, 61-78. Bratislava: Múzeum mesta Bratislavy, 2015.

pre deti

Detskú verziu príbehu o Františkovi Flórišovi Rómerovi ponúka kniha Rómer, záchranca rozprávok. 

Recenziu vám ponúkam v blogu Detská kniha Rómer, záchranca rozprávok podnieti zvedavosť.

Kúpiť sa dá za 10 € len cez E-shop občianskeho združenia Bratislavské rožky – https://bratislavskerozky.sk/eshop/

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

1 komentár

  1. Helena Kmecová

    Katka, si super, držím ti palce.

Trackbacks/Pingbacks

  1. František Flóriš Rómer revolucionár v rodnom Prešporku (2/3) - katarinakralikova - […] O tom už píšem v blogu František Flóriš Rómer prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku (3/3). […]

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie