Kempelenov „šachový Turek“ na káve u Messerschmidta

Kempelenov „šachový Turek“ na káve u Messerschmidta

Občianske združenie KEMPELENOPOLIS vlastní plne funkčnú repliku šachového „automatu“ známeho ako Turek. Zostrojený je podľa návodu, ktorý svetu v roku 1769 zanechal Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804). Ten originálny v roku 1854 zhorel vo Philadelphii. Replika však pripomenula výnimočnú a všestranne talentovanú osobnosť, ktorou Wolfgang von Kempelen nepochybne bol.

Počas uplynulých štyroch rokov tvorila replika šachového „automatu“ Turek dominantnú súčasť výstavy Wolfgang von Kempelen – bratislavský da Vinci vo viacerých múzeách na Slovensku. Autorom výstavy bol predseda OZ Kempelenopolis Andrej Groll. V poslednom období bol „šachový Turek“ v Rómerovom dome, no od 9. septembra 2022 ho nájdeme v Bratislave na Námestí SNP v Bratislavskej kaviarni Franza Xaviera Messerschmidta.

Wolfgang von Kempelen zostrojil Šachového Turka ako dômyselné technické riešenie s tvz. kabinetnou ilúziou. Šachista ukrytý v Turkovom stole ovládal figurínu a porážal oponentov počas šachových partií. Tie sa konali aj neskôr, keď panovník Jozef II. poslal Wolfganga von Kempelena so Šachovým Turkom na turné po Európe.

Wolfgang von Kempelen však zostrojil oveľa viac a oveľa dôležitejšie vynálezy. No slávu a žiaľ, i poškodenie reputácie vynálezcu, mu priniesol práve Šachový Turek.

Sochár Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise – FOTKY Z PREHLIADKY 4. 9. 2022

Sochár Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise – FOTKY Z PREHLIADKY 4. 9. 2022

Sochár Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise – FOTKY Z PREHLIADKY 4. 9. 2022

V nedeľu, 4. septembra 2022 som robila prehliadku na tému Ľudovít Gode a barokoví sochári v Kempelenopolise. Patrí k sérii mojich 6 obľúbených tém, cez ktoré spoznávame dejiny. Sú nimi zdravie, vzdelávanie, remeslá, udalosti, umenie a láska. Zameriavam sa na nich predovšetkým na život osobností, na ich cestu za snom. Samozrejme, najlepšie ich možno spoznať cez diela, ktoré nám zanechali. O tom všetkom si rozprávame na prehliadkach už tretí rok. Ponúkam vám teraz pekné fotospomienky, ktoré opäť urobila vynikajúca fotografka Jana Kollárová, naša prehliadkova oslávenkyňa.

Barokové 18. storočie bolo plné výrazných umelcov. Mnohí sa do 90-minútovej prehliadky ani nezmestili. No sochár Georg Rafael Donner (1693 – 1741) ovplyvnil celú generáciu. Nechcela som ho preto vynechať. Navyše, jeho najlepším žiakom bol práve Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).

Pri bývalej Vydrickej bráne nájdeme jednu z mojich obľúbených kaviarničiek Café Antiq s antikvariátom. Vo vnútri ešte vidieť niekdajšie mestské hradby. Tam niekde vlastnil dielňu sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759). Jeho život a diela sme si priblížili vďaka poznatkom z precíznej diplomovej práce Kataríny Orviskej, ktorú uvádzam v zdrojoch k prehliadke o umení v 18. storočí.

Na Pánskej ul. v Bratislave stojí Pálffyho palác, postavený v čase narodenia Márie Terézie (1717 – 1870). Krátko po tom, ako táto panovníčka vymenovala Mikuláša VIII. Pálffyho za svojho tajného radcu, prišiel na jeho dvor pôsobiť vtedy len 28 ročný, no veľmi talentovaný krajinomaliar Johann Christan Brand (1723 – 1975). Na prehliadke sme si priblížili nielen jeho život a pôsobenie v Prešporku, ale i diela, ktoré tu vytvoril.

FOTO: Katarína Králiková

Dom na Hlavnom námestí v 18. storočí známy ako Grünstüblehaus

Na Hlavnom námestí v Bratislave máme tri budovy, ktoré sú natreté na zeleno. No iba jedna z nich je známa ako Zelený dom. Pritom je tento názov nepresný. Pôvodne, ešte v nemčine, sa volal Grünstübelhaus, čiže Zelenoizbový dom. A práve v ňom bolo v polovici 18. storočia divadlo. Luxusné. Predstavenia tam navštívila i Mária Terézia, jej manžel František Štefan Lotrinský a neskôr aj ich dcéra Mária Kristína s manželom Albertom Sasko-tešínskym. A práve na ich počesť napísal dramatik Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) veselú divadelnú hru. Rozprávali sme si tu však aj o ďalších jeho umeleckých počinoch. Bolo ich celkom dosť na to, že to bol vlastne úradník, diplomat a vynálezca.

FOTO: Kempelenopilis, o. z.

Wolfgang von Kempelen si namaľoval i svoj autoportrét

FOTO: Jana Kollárová

Vedľajšie, Františkánske námestie zdobí kostol, ktorý si postavili evanjelici, no ešte v 17. stororčí ho „získali“ jezuiti a podľa nich je dodnes tento kostol nazývaný. Navonok stále vyzerá ako evanjelické kostoly, no vo vnútri je nádherne barokovo katolícky. Zdobia ho diela, ktoré vytvoril sochár Štefan Steinmassler (1727 – 1773) a tiež jedna z najkrajších na Slovensku, rokoková kazateľnica. Vytvoril ju jeho učiteľ Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).

FOTO: Katarína Králiková

Rokoková kazateľnica z roku 1753
v jezuitskom kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave na Františkánskom nám.,
ktorú
vytvoril sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759).

„Vyšný koniec“ Františkánskeho námestia okrášľuje rokokový Mirbachov palác. Hoci je zvonku pýchou mesta, najkrajšie poklady ukrýva vo vnútri, kde má jednu z expozícií Galéria mesta Bratislavy. Tá vystavuje nádherné výtvarné a sochárske diela.  Z rôznych odbdobí. Aj z 18. storočia. Dokonca i pikantné sošky, ktoré vytvoril nešťastný sochár Karl Georg Mervill (1751 – 1798).

Na Michalskej ulici, v dome, ktorý v 18. storočí patril k Dvoru sv. Kataríny sa narodil priekopník klasicizmu maliar, ilustrátor a pedagóg, Adam Friedrich Oeser (1717 – 1799). Jeho životné cesty viedli až do nemeckých zemí. Odtiaľ, na vrchole kariéry poslal rodnému mestu jediný svojho druhu, kazateľnicový oltárny obraz Kristus v Emauzách, ktorý dodnes visí na svojom mieste, vo Veľkom evanjelickom kostole na Panskej ul.

FOTO: Katarína Králiková

Kazateľnicový oltárny obraz
s biblickým motívom Kristus v Emauzách
zdobí Veľký evanjelický kostol na Panenskej ul. v Bratislave.
Vytvoril ho prešporský rodák Adam Friedrich Oeser (1717 – 1799)

Všetci v Bratislave ho voláme Klarisky. Vieme, že ide o Kostol Povýšenia sv. Kríža na Farskej ul. Patril členkám rehole sv. Kláry, prezývaným Klarisky, až do roku 1782. Iste boli nešťastné, keď museli  opustiť kostol i kláštor, v tom čase iba nedávno nádherne barokovo vyzdobený. Zaslúžil sa o to hlavne autor návrhov na výzdobu sochár Ľudovít Gode (cca 1710 – 1759) a jeho kolega sochár Jozef Sartory (1721 – 1789), o ktorom sme všeličo zistili.

FOTO: Jana Kollárová

Po krátkej rekapitulácii nás všetkých dala do pozoru moja „dvorná fotografka“ Janka Kollárová. No všetci sme sa uzhodli na tom, že na fotke chceme mať aj my ju. 

Oslovili sme mladého muža, ktorý sa motal okolo Klarisiek a všetkých nás odfotil s Jankiným fotoaparátom.

Z celého srdca ďakujem za krásne fotky, ktoré urobila fotografka Jana Kollárová  (na fotke prvá zľava).

A hosťom a hostkám z nedele 4. septembra 2022 ďakujem za príjemnú spoločnosť, záujem a pozornosť.

Teším sa na každého z vás nabudúce pri tejto prehliadke Ľudovít Gode a barokoví umelci v Kempelenopolise, ktorú opakujem v nedeľu, 16. októbra 2022.

A aj na všetkých ďalších prehliadkach…

Najbližšia prehliadka je:

sobota, 16. 3. 2024 - 14:00

BKIS/ Rande s mestom

Patenty Jozefa II. v Prešporku

0 €

Miesto stretnutia sa dozviete po registrácii cez https://www.bkis.sk/randesmestom/

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

fotky

Jana Kollárová

Katarína Králiková

i

zdroje

Moje ♥ a ©.

S modrotlačou do sveta [recenzia knihy]

S modrotlačou do sveta [recenzia knihy]

Srdce mi plesá, keď vidím niečo z modrotlače. Publikáciu, ktorú o nej napísala pani Eva Kurjaková som si preto spontánne kúpila – a som nadšená. Človek by neveril, čo všetko s modrotlačou súvisí a koľko zaujímavostí sa o nej dozvie. Tak napríklad:

Ako vzniká z oravského zlata modré plátno

V knihe S modrotlačou do sveta sa hneď v úvode dozvieme, ako vzniká plátno. A to veľmi podrobne, zrozumiteľne, chronologicky od pestovania ľanu, cez náradie, s ktorým sa spracovával ľan i plátno až po jeho farbenie technikou modrotlače. Jednou z pomôcok pri spracovaní ľanu bola napríklad aj kúdeľ. Pani Eva Kurjaková k tomu v knihe dodáva:

Kúdele boli aj darmi lásky, ktorými obdarovávali mládenci svoje milé a mladí muži svoje ženy, preto často nachádzame po dedinách pekne zdobené kúdele, ale aj celkom jednoduché.

Dejiny z pohľadu modrotlače

Zaujala ma informácia o tom, ako vlastne došlo k tomu, že ľudia z Oravy začali predávať plátno po Dolnom Uhorsku, a neskôr i do celého sveta. V knihe S modrotlačou do sveta sú citovaní aj doboví kronikári, ktorí to autentickou rečou vysvetľujú. Radosť čítať.

Napríklad polyhistor Matej Bel vo svojich zápisoch píše aj o tom, čo robia s peniazmi:

Dievky to vynaložia na krajší odev.

Od ďalšej kapitoly sa už publikácia S modrotlačou do sveta stáva akousi databázou, kronikou mnohých plátenníkov z Oravy. Konkrétne z obcí Zubrohlava, Námestovo, Bobrov, Dolný Kubín a ďalších.

FOTO: Katarína Králiková so súhlasom pani Evy Kurjakovej

Fotky pláteníkov, domov, krojov, vzoriek, kroník, zápisov, evidencií a mnoho ďalšieho obsahuje publikácia S modrotlačou do sveta od p. Evy Kurjakovej a spol.

Darmo som hľadala priezvisko mojich predkov medzi menami, nebolo tam. Ale ktovie, možno vaše bude…

Mám rada, keď sa z kníh dozviem niečo, čo doplní a objasní moje vedomosti z histórie. V tejto publikácii sa mi to stalo viackrát.

Poznáte Slanický ostrov umenia?

V 18. storočí existovala ešte dedinka Slanica. Obývali ju prevažne plátenníci, ktorí z nej urobili také významné plátennícke a farbiarske centrum Hornej Oravy, že ľudia túto dedinku prirovnávali k Malej Viedni. Vďaka bohatým zárobkom z predaja kvalitného plátna, si postavili na kopci krásnu barokovú kaplnku.

V 19. storočí ju prestavali v klasicistickom slohu. Pristavali zároveň Kaplnku zámočníkov a tento nový kostol s dvoma vežami zasvätili sviatku Povýšenie Svätého Kríža.

V 20. storočí úradníci rozhodli – kvôli častým záplavám – o vysťahovaní obce Slanica. A tiež obcí Ústie, Osada, Hámry, Ľavkov aj časť Bobrova a Námestova. Všetky kvôli výstavbe Oravskej priehrady.

Zo Slanice ostal iba kostol s Kalváriou na kopci. Z kostola sa stala galéria ľudového umenia.

FOTO: wikipedia.sk/ Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Unikátny Slanický ostrov umenia na Oravskej priehrade pri meste Námestovo

V obci Slanica sa narodil aj Anton Bernolák (1762 – 1813).

…z tejto dediny pochádzalo okolo 30 katolíckych kňazov,“

píše pani Kurjaková v publikácii S modrotlačou do sveta.

Čo všetko ešte spísala Eva Kurjaková?

Počas čítania publikácie S modrotlačou do sveta som veľmi vnímala, že autorka sa snaží zachytiť každý, aj ten najmenší detail zo života ľudí, ktorí sa venovali pláteníctvu a modrotlači.

Obsahovo pokrýva publikácia hádam všetko a ja, ako čitateľka, som veľmi zatúžila po tom, aby aj o remesle mojich predkov existovala takto precízne spracovaná publikácia.

Pri spisovaní príbehov do našej rodinnej kroniky som zistila, že moji predkovia boli krajčíri, sitári, roľníci a mamkin otec bol aj richtár. Nuž, snáď raz nájdem podobne spracované aj tieto remeslá a funkcie.

Banát – kraj plátenníkov a zbojníkov

Keďže som členkou občianskeho združenia Kempelenopolis, viď rozhovor s Andrejom Grollom, hneď ma v knihe zaujala zmienka o meste Banát.

Do Banátu, teplejšej oblasti medzi Maďarskom a Srbskom, emigrovalo v 18. storočí veľa plátenníckych rodín z Oravy. Keď potom ich krajania chodievali predávať plátno do celej Európy, zastavovali sa aj za nimi, v Banáte.

V tom čase mali obyvatelia Banátu veľký a dlhoročný problém so zbojníkmi. Tí kradli, rabovali a pálili všetko, čo im bolo v ceste. Báli sa ich aj vojaci. Celá oblasť trpela biedou.

Až jedného dňa v roku 1764, poverila cisárovna Mária Terézia svojho múdreho radcu, aby odišiel do Banátu vyriešiť tento problém. A on ho veru vyriešil, ale to je už iný príbeh.

Píšem však o ňom preto, lebo tým múdrym diplomatom bol bratislavský vynálezca Wolfgang von Kempelen.

Vďaka jeho premyslenej stratégii ako na zbojníkov, mali od nich plátennícki potomkovia z Banátu na istý čas pokoj. I keď – ako popisuje jeden zážitok plátenníckeho pomocníka, ktorý sa stal v roku 1908 v Banáte – zlodejov sa dodnes nepodarilo vykynožiť, a nie len v Banáte.

Je mi jasné, že recenzie na knihy sa takto nepíšu. Ale, drahé čitateľky a čitatelia, ja chcem prostredníctvom toho, čím zaujala táto publikácia mňa, poukázať na to, čím môže zaujať aj vás.

Myslím si, že si v nej nájde každý to, čo obohatí jeho vedomosti. Som nadšená, že s modrotlačou súvisí toľko iných mne srdcu blízkych tém.

Stovky skutočných príbehov

Pani Eva Kurjaková zaznamenala spomienky snáď každého, s kým sa rozprávala od 80-tych rokov minulého storočia až do vydania publikácie S modrotlačou do sveta v roku 2018.

FOTO: Katarína Králiková so súhlasom pani Evy Kurjakovej

Príbehy lásky ma v knihe zaujali najviac. Neboli to to však len príbehy s dobrým koncom.

Plátennícke dievčatá si ženíchov nevyberali. Rodičia rozhodovali. Rodičia vybrali. Rodičia dohodli s druhou stranou čo, ako a kedy. Až potom to oznámili budúcej neveste.

Manželky plátenníkov ostávali skoro 10 mesiacov v roku samé doma. Často tehotné, s niekoľkými malými deťmi a so staršími rodičmi. Starali sa o gazdovstvo, o pestovanie ľanu aj o výrobu plátna.

Tak sa mi zdá, že najviac detí sa do plátenníckych rodín narodilo – ako to vychádza? – v auguste, v septembri, októbri? Ktovie?

Niektoré ženy chodievali predávať plátno so svojim mužom. A to tiež nebolo „med lízať„. Neraz museli prenocovať pri voze, pod holým nebom, ohrozovaní počasím, banditmi aj nešťastiami na cestách.

Zo všetkého najsmutnejšie sa mi však zdali príbehy o tom, ako sa muži z ďalekého sveta domov nevrátili a nikto nevedel, čo je s nimi. Pani Kurjaková v knihe zaznamenala snáď každú osobu, o ktorej je nejaká zmienka. O mnohých sa však nevedelo nič.

Mrazilo ma, keď som čítala o tom, že do sveta, obchodovať s plátenníkmi, chodili aj 10-15 roční chlapci – siroty, či deti chudobných rodín, ktorých volali psíkovia. No, viete si asi predstaviť to ich postavenie v skupine, ktorá odchádzala za zárobkom do sveta…

Modrotlač na zozname UNESCO

Čítať tieto príbehy bolo veľmi, veľmi zaujímavé … a viete čo? Bolo to aj neskutočne inšpiratívne. Pre mňa je táto kniha úžasným zdrojom informácií o jednej nádhernej zložke nášho kultúrneho dedičstva – o modrotlači, ktorá je aktuálne už zapísaná aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kde kúpiť knihu?

Knihu si môžete objednať za cenu 35 €
napríklad cez e-shop, ktorý má
ekologicky fungujúce
malé lokálne oravské
kníhkupectvo AURA
na web stránke 
www.auraknihy.sk

Toto NIE JE platená reklama, ale úprimná propagácia knihy, ktorá sa mi veľmi páči.

Ďakujem pani Eve Kurjakovej, že celé roky pracovala na tejto publikácií, za to, že ju tak bohato naplnila a zanechala tak pre ďalšie generácie tento poklad. 

Teším sa, že v mojej domácej knižnici pribudla moja nová Biblia modrotlače – kniha S modrotlačou do sveta.

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

KURJAKOVÁ, Eva. (2017) S modrotlačou do sveta. Vydalo Občianske združenie ZUBOR, 2017.

Andrej Groll: Wolfgang von Kempelen je bratislavský Da Vinci

Andrej Groll: Wolfgang von Kempelen je bratislavský Da Vinci

Andrej Groll je autor putovnej výstavy Wolfgang von Kempelen – Bratislavský da Vinci. Práve na tejto výstave sme sa spoznali a začali spolupracovať. Vytvorili sme občianske združenie Kempelenopolis, lebo chceme ľuďom v Bratislave, i na celom Slovensku, pripomenúť, kto bol Wolfgang von Kempelen. Rozprávali sme sa o rôznych súvislostiach.

Idem na stretko s Andrejom Kempelenom,

to hovorím naším doma vždy, keď odchádzam na stretnutie s Tebou. Máte vy dvaja niečo spoločné?

Asi najmä to, že sme obaja rodení Bratislavčania. Tiež nás spája záľuba vo vede, technike i umení, hoci ja kĺžem len po povrchu, zatiaľ čo Kempelen bol expert svetového formátu.

A v neposlednom rade sme obaja psíčkari. Opis správania psov v Kempelenovom diele Mechanizmus ľudskej reči je založený na pozorovaní jeho vlastného psa, špiclíka. Ja mám doma bastarda, ale keď čítam príslušnú pasáž z Kempelenovej knihy, mám pocit, že opisuje môjho psa.

FOTO: archív Katarína Králiková

Andrej Groll je rodený bratislavčan, rovnako ako Wolfgang von Kempelen.

Wolfgang von Kempelen

(23. janurár 1734, Prešporok – 26. marec 1804, Viedeň)

diplomat, polyhistor, vynálezca,
výtvarník a dramatik,
obľúbenec Márie Terézie

FOTO: archív Kempelenopolis, o. z.

Wolfgang von Kempelen na gragike, ktorú vytvoril Miroslav Cipár.

O Kempelenovi si už veľakrát rozprával ľuďom osobne aj do médií. Aká otázka Ťa najviac prekvapila, potešila alebo rozosmiala?

Rozosmialo ma, keď sa ma redaktorka istej televízie na venisáži výstavy v Košiciach opýtala: “Čo Vás motivovalo k týmto vynálezom?” Zrejme zmeškala oficiálny začiatok a myslela si, že ten Bratislavský da Vinci mám byť ja.

FOTO: archív Katarína Králiková

Andrej Groll nie je Wolfgang von Kempelen. Ale vie o ňom veľa. Veľmi veľa.

šachový automat Turek

„Wolfgang von Kemplen vytvoril šachový automat zvaný Turek a hovoriaci stroj. Oba tieto vynálezy do dnešných dní fascinujú ľudí po celom svete.

Kvôli historicky prvej kabinetnej ilúziii šachového Turka má dodnes Wolfgang von Kempelen medzi laickou verejnosťou nespravodlivo povesť šarlatána.

Pritom, Wolfgang von Kempelen, jedna z najvýznamnejších osobností osvietenstva u nás s celosvetovým presahom, to, že ide o ilúziu nikdy netajil.“

Andrej Groll

Mimochodom, čo myslíš, prečo veľa ľudí vie o Kempelenovi tak málo?

V prvom rade mnohí Slováci nejavia veľký záujem o vlastné dejiny. Osobnosti z obdobia Uhorska a habsburskej monarchie nepovažujeme za svoje, ale prenechávame ich Rakúšanom a Maďarom, čo je škoda. Pritom sa tiež môžme pokladať za ich dedičov. Keby žil Kempelen v Prahe, Česi by z neho spravili rovnaký kult ako z Kafku, ktorý takisto nebol Čech.

Druhý dôvod je asi v tom, že Kempelen má kvôli Turkovi nespravodlivo povesť podvodníka a nie je braný vážne. On sa pritom netajil, že ide o ilúziu a predvádzal ho len dva roky na príkaz Jozefa II. V tieni Turka tak ostávajú mnohé svetové prvenstvá, ktoré má Kempelen na konte. Ale v podstate i samotný Turek bol natoľko dômyselnou ilúziou, že predbehol dobu o 100 rokov.

Ktoré dnešné mestá či krajiny si ho môžu “privlastňovať” vzhľadom na to, kde všade pôsobil?

Hlásia sa k nemu Maďari i Rakúšania, žil asi rok v Budíne a 20 rokov vo Viedni. Až 50 rokov však býval v Prešporku, no naše mesto na neho takmer zabudlo.

FOTO: archív Katarína Králiková

Andrej Groll pripomína významné prvenstvá Wolfganga von Kempelena.

svetové prvenstvá Wolfganga von Kempelena

prvý úspešný pokus o umelú syntézu reči (hovoriaci stroj, 1769 – 1791)

prvé zariadenie na tlač textu pre nevidiacich (1779)

prvý udelený patent na parnú turbínu v dejinách (1784)

prvá kabinetná ilúzia v histórii mágie (Šachový Turek, 1769)

zakladateľ experimentálnej fonetiky (Mechanizmus ľudskej reči, 1791)

priekopník v oblasti logopédie a výuky nevidomých

Spomínam si, ako som Ti navrhla, aby sa naše OZ volalo Kempelenopolis. Ale toto slovné spojenie si vymyslel Ty, v rámci jedného stanovištia na výstave. Spomínaš si, ako Ti to napadlo?

Toto nie je žiadna záhada. Ide o slovnú hru so starým gréckym názvom Bratislavy Istropolis, čo znamená mesto na Dunaji. Chcel som tým podčiarknuť, že Bratislava je mestom Kempelena.

V auguste 2019 bolo podujatie k 250. výročiu uvedenia šachového Turka. Pripravuješ aj prehliadky Po stopách Kempelena. Čo všetko sa návštevníci týchto akcií nášho OZ Kempelenopolis dozvedia o Kempelenovi?

Kempelenov Turek vznikol v Bratislave v r. 1769, preto si chceme pripomenúť jeho slávnu kariéru.

Naše OZ Kempelenopolis má vo vlastníctve čiastočne funkčnú repliku, ktorú doplníme pomocou modernej technológie. Turek tak odohrá svoju prvú šachovú partiu na domácej pôde po viac než dvoch storočiach. V tejto chvíli však viac neprezradím…

(…sledujte www.kempelen.info alebo Facebook stránku Wolfgang von Kempelen – Kempelenopolis a všetko sa včas dozviete…)

FOTO: archív Katarína Králiková

Kempelenopolis – mesto Wolfganga von Kempelena

Návrat šachového Turka po 250 rokoch

Podujatie Návrat šachového Turka sa konalo v budove Univerzitnej knižnice v Bratislave na Ventúrskej, teda na mieste, kde sa Wolfgang von Kempelen narodil. Uskutočnilo v sobotu 27. júla 2019 a prišlo cca 80 hostí z laickej aj odbornej verejnosti. Mnohí domov odchádzali nielen s príjemným zážitkom a novými poznatkami, ale niektorí aj s unikátnou grafikou, ktorú pre Kempelenopolis, o. z. vytvoril významný slovenský ilustrátor Miroslav Cipár.

Aké základné informácie by o Kempelenovi mohol vedieť každý, kto žije v Bratislave?

Treba neustále zdôrazňovať, že ide o osobnosť svetového formátu, a že bol priekopníkom v mnohých neprebádaných oblastiach poznania.

Bol spätý s našim mestom a môžeme sa ním právom pýšiť. Kempelenov príbeh a dielo je nevyčerpateľnou inšpiráciou, ako možno naplniť ľudský život prostredníctvom neustáleho vzdelávania sa, usilovnosti a odvahy experimentovať.

Andrej, ďakujem Ti za rozhovor.

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

respondent

Ing. Andrej Groll (1976) je dlhoročný zberateľ informácií o bratislavskom vynálezcovi Wolfgangovi von Kempelenovi.  V roku 2018 na vlastné náklady zorganizoval mimoriadne úspešnú, dvakrát predĺžovanú výstavu Wolfgang von Kempelen – Bratislavský da Vinci, ktorá bola v roku 2019 presunutá do Košíc. Je predsedom občianskeho združenia Kempelenopolis, ktorého cieľom je zvyšovať povedomie o živote a diele Wolfganga von Kempelena, o jeho súčasníkoch a vedeckom kontexte.