Barbora Celjská – čierna kráľovná [kniha]

Barbora Celjská – čierna kráľovná [kniha]

Autorka Daniela Dvořáková píše bravúrne. Ako historička je vždy presná, detailná, faktografická, pritom spôsob, akým približuje udalosti je zrozumiteľný aj pre laickú verejnosť. Zbožňujem čítať jej diela, no nielen preto je kniha Barbora Celjská – čierna kráľovná hviezdou v mojej knižnici. 

Príbeh, ktorý nám Daniela Dvořáková odhalila je plný skutočných udalostí, dramatický, chvíľami až romantický.

No mne sa na celom príbehu azda najviac páčila pointa knihy – a tou bolo zbaviť Barboru Celjskú krivdy, očiernenia, ktoré na ňu ešte jej súčasníci uvalili, a ktoré všetci ďalší bez overenia faktov šírili ďalej. Hmm… nečudo, keď tie najväčšie klamstvá o nej šíril sám pápež.

Vedecké dielo

Poďme ale po poriadku. Kniha je hrubá 3 cm. Má 304 strán.

Ak čítate knihy od konca, tak ako ja, tak hneď zistíte, že od strany 259 nasledujú poznámky a zdroje, prehľad použitých obrázkov a výberový register slov. Je to teda riadne vedecké dielo.

Prvých dvadsať strán je venovaných obrázkom, ktoré by mohli naznačiť, ako Barbora Celjská vyzerala. No a potom už nasleduje to dych berúce čítanie.

Daniela Dvořáková pútavo popisuje každú osobnosť, ktorá je spätá so životom Barbory Celjskej. Spoznávame tak i jednotlivé ľudské osudy panovníkov, šľachticov, žien i mužov, dobrých aj zlých ľudí a ich pohnútky.

Renesančná kráľovná

Barbora Celjská (1392 – 1451) sa narodila do významného rodu Celjských pôvodom v Slovinsku. Jej otec, gróf Hermann II. Celjský ( (1365 – 1435) ju veľmi prezieravo a strategicky zasnúbil s uhorským kráľom, ktorým nebol nik iný ako sám Žigmund Luxemburský (1368 – 1437), v tom čase vdovec žijúci nie podľa predstáv uhorskej šľachty. Po sobáši sa z Barbory Celjskej zakrátko stala uhorská kráľovná, následne rímsko-nemecká cisárovná a nakoniec česká kráľovná.

Barbora Celjská však bola iná ako jej súčasníčky a rovesníčky. Mala vzdelanie vyššie ako bolo u dievčat zvykom. Bola spoločenská, na rozdiel od nevľúdnej Žigmundovej prvej manželky. Navyše, Barbora Celjská mala vynikajúce organizačné schopnosti a guráž. A tiež podporu od manžela. Práve tú sa mnohí snažili zlomiť a zničiť tak jeho dôveru k nej.

O tom ako to prebiehalo, čo s čím súviselo a mohlo súvisieť i o tom, ako to skončilo, o tom sa už dočítate v knihe.

Fascinujúce súvislosti

Dozviete sa tiež, ako sa v stredoveku rodilo, sobášilo či cestovalo na panovníckych dvoroch. Ako prebiehali korunovácie, o čom všetkom rozhodovali panovníci a pripomenieme si to, čo mnohí vieme, že dejiny sa opakujú.

Príbeh Barbory Celjskej nás prenesie do stredoveku, do 15. storočia do čias renesancie, do doby, ktorú sme kedysi spoznávali cez rozprávky.

Doprajte si ten zážitok čítať túto fantastickú knihu. Sú tam aj pekne, priam krásne obrázky.

Inšpirácia kráľovnou

A na záver kúsok citácie zo strany 175 ako inšpirácia od Barbory Celjskej, ktorej česť a dobré meno vrátila historička Daniela Dvořáková:

Kráľovná sa vždy vedela prispôsobiť životným okolnostiam, do ktorých sa dostala, či už priaznivých alebo nepriaznivých.

PS:
Nemám žiadnu spoluprácu s vydavateľstvom ani kníhkupectvom či autorkou. Píšem úprimne a od srdca, lebo tá kniha je fakt fantastická.

Bernolákov Slanický ostrov umenia

Bernolákov Slanický ostrov umenia

Kedysi to bola klasická dedinka v údolí. Nazvali ju Slanica, podľa potoka, v ktorom tiekla voda so slanou príchuťou. Slanicu každoročne ten potok zaplavil. Nahrnula sa doň zrejme voda zo zasneženého vrchu Babia hora, keď sa na jar topil sneh. Najmä preto sa Slanica i okolité obce museli vysťahovať a premeniť na priehradu. Nuž, a tak v priebehu rokov 1941 až 1954 vznikala, spomedzi päťdesiatich priehrad na Slovensku tá najväčšia – Oravská priehrada

Oravská priehrada má rozlohu 35 km². Len pre porovnanie, Petržalka má 28,7 km². Kremnica 43,13 km². Modra má 49 km².

Z kopca ostrov

Uprostred priehrady vyčnieva do výšky 609 metrov nad morom vrchol kopca s kostolíkom, ktorý v roku 1954 zmenili na galériu. Tým vytvorili Slanický ostrov umenia, miesto, ktoré som vždy túžila vidieť. Splnilo sa mi to v máji 2024. 

Na druhý deň nášho trojdňového výletu sme sa hneď po rannej kávičke vybrali smerom na Oravskú priehradu. Chceli sme zažiť plavbu loďou na Slanický ostrov umenia. Prišli sme včas, ale okrem nás a jedného páriku z Čiech tam bol už iba lodný kapitán. Chvíľu otáľal, či nás vezme, no keď sa ukázalo, že už nikto iný nepríde, zľutoval sa nad nami. Počasie sa včasilo a nás čakala príjemná asi 40 minútová plavba s dokonalo načasovaným výkladom z lodného reproduktora. Cestou sme videli priam čarovný Vtáčí ostrov plný rôznych čajok.

Pozorovanie vtákov dáva človeku pocit slobody. Proste … len tak si letieť. Viem, vo svete sú aj iné krásne ostrovy a miesta, no toto tu je naše. Milé, nadpozemské. Možno skromné, ale podľa mňa jednoducho krásne. Uletela mi tam vo vetre od dojatia papierová vreckovka…

Na prechádzku po celom ostrove sme mali 40 minút. Hneď v úvode nám taká milá slečna porozprávala o histórii ostrova. Povedala nám tiež, čo všetko sa na ňom dá vidieť a cupitala do kostola, v ktorom je galéria. Naše kroky však viedli najprv do malej kaplnky.

Kaplnka je prerobená na mini galériu. Mňa v nej zaujala najviac tá maketa Oravskej priehrady. Jej fotka je v úvode tohto blogu.

Na paneloch sú dobové obrázky, informácie o zatopených dedinách pod Oravskou priehradou a tiež tamojšie významné osobnosti. Do smrti si už budem pamätať, že Anton Bernolák (1742 – 1813) sa narodil v Slanici.

Na Slanickom ostrove umenia má bronzovú sochu, ktorá hľadí na miesto, kde kedysi v Slanici stál jeho rodný dom. Socha stojí na podstavci vytesanom zo stuhnutej vyvretej sopečnej horniny nazvanej Trachyt. 

Nadživotnú sochu prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka vytvoril akademický sochár Mikuláš Machala (1903 – 1949). Pôvodne stála už od roku 1939 v dedine, no pred napustením priehrady ju vyniesli na kopec ku kostolu.

Z kostola galéria

Posvätnú atmosféru niekdajšieho kostola Povýšenia Sv. Kríža udržiavajú sochy, obrazy, pamätné tabule a jemná sakrálna hudba.

Stokrát som si ten ostrov pozrela cez Google maps, ale ten pocit byť tam, ten človeku nič nenahradí. Zdalo sa mi, že som uprostred sna. Tak dlho som túžila vidieť toto miesto. Ľahšie mi bolo dostať sa do Benátok, než toť na úplný sever Slovenska. A zrazu som tam stála. Priamo v tom kostole. To vám bol pocit! Tak veľmi vám prajem nech i vám sa vaše sny naplnia tak ako mne.

Bol máj, chvíľami popŕchalo, všetko sviežo voňavé, tiché a zelené. Dýchalo to tam dávno zabudnutými príbehmi. Pri každom pomníku som spomalila krok. Zahľadela som sa naň a premýšľala. Komu ho urobili? Možno nejakému otcovi rodiny, možno dobrej mamke.

Kto môže povedať, že tí nezmámi neboli významní ľudia? Kto? Nikto. Každý z nás je predsa pre niekto významný, dôležitý.  Je to fajn pocit vedieť, že sme pre niekoho dôležití. Možno nie pre celý svet, ale pre niekoho určite. Možno ani nevieme, pre koho každého…

V tom, pre mňa priam až mystickom lapidáriu náhrobných kameňov mi napadali tieto úvahy. Prebral ma z nich môj milovaný manžel, keď zahlásil, že nám už končí pobyt na Slanickom ostrove umenia. Začínalo pršať, ale komu by už vadil ten boží májový dáždik? Odkráčali sme k lodi a ja som sa rozlúčila so svojim ďalším splneným snom, ktorým je pre mňa Bernolákov Slanický ostrov umenia.

ZDROJE:

BENO Ján. Anton Bernolák: Nesmrteľný rodák. dostupné online:  https://slanica.wbl.sk/o-bernolakovi-aj-o-slanici.html

FELDINSZKÁ Mária (2012) Anton Bernolák Nové Zámky. Knižnica NovéZámky. dostupné online: https://www.juls.savba.sk/~annar/papers/abernolak_nz_2012.pdf

Tento blog sa mi páčil na: 1 Star2 Star3 Star4 Star5 Star (Zatiaľ nehodnotené)
Loading...

Čičmany, na pohľad krásne, pre život ťažké

Čičmany, na pohľad krásne, pre život ťažké

„Vidieť Čičmany a môžem ísť aj do New Yorku,“ vravievala som vždy. Teraz môžem ísť hocikam. Už som videla Čičmany. Boli vrcholom prvého dňa nášho trojdňového výletu. Počas komentovanej prehliadky som ani nedýchala. Lepšie som vďaka nej pochopila, prečo Čičmanci nemali taký rozprávkový život, ako to vyznieva z ich svetoznámych čičmianskych ornamentov.

Ľudia v Čičmanoch sa živili výrobou plstenej obuvi, bryndze a najmä poľnohospodárstvom.

Ich obec vždy spadala pod nejakého zemepána, ktorému platili rôzne poplatky bez ohľadu na zárobok či úrodu.

Na prvý pohľad taká bežná slovenská dedina. Veď „za Rakúsko-Uhorska“ to tak bolo všade.

Lenže Čičmanci boli v čomsi odlišní. Žili ako uzavretá komunita.

V jednom dome bývali po dve rodiny. Nie vždy boli príbuzní. Domy si vo vnútri tak nejak pomyselne rozdelili. Vľavo jedna rodina, vpravo druhá. To isté v kuchyni. Neviem si to predstaviť. Ale im to fungovalo. Veľmi pravdepodobne si navzájom pomáhali.

Hore na povale spávali slobodní muži a ženy. Či spolu, či oddelene, to ťažko povedať. Asi kto ako.

Tie domy boli niečo ako také bytovky s nájomnými bytmi.

S odstupom času môžem povedať, že tento ich systém bývania mi utkvel v pamäti najviac.

No keď si pozerám fotky, spomínam si, že v expozícií ma najviac zaujala ukážka čičmianskeho účesu.

Nespomínam si, že by tam bolo vysvetlené, prečo si čičmianske ženy robili práve takýto špecifický účes z dvoch zapletených drdolčekov. Možno to bola móda, možno tradícia, možno to bolo praktické. Ťažko povedať, no česali sa takto všetky vydaté ženy.

Ťažký život, slabá úroda, časté požiare a nenásytní zemepáni nielen že z Čičmian vyhnali mnohých ľudí za lepším životom, ale zároveň spôsobili, že z pôvodnej architektúry sa zachovalo iba 36 domov, ktoré štát v roku 1977 vyhlásil za národné kultúrne pamiatky.

Mnoho ľudí si po požiari postavilo murované domy. Dokonca i ten svetoznámy čičmiansky ornament vytvorili až v roku 1921. Ten pôvodný, používaný pred vyše 200 rokmi bol oveľa jednoduchší.

Som nesmierne šťastná, že sa mi splnil cestovateľský sen vidieť Čičmany v máji. Síce sa mi vtedy ťažko vžívalo do ťažkého života Čičmancov, ale o to ľahšie sa mi verilo, že i dnes je pre obec náročné fungovať.

Žije tu čoraz menej ľudí, obec navštevuje čoraz viac ľudí no turizmus jej nepokrýva náklady na údržbu ciest a čistoty. Radi sme preto zaplatili aspoň to parkovné a nakúpili suveníry v Rodenovom dome.

1 Star2 Star3 Star4 Star5 Star (2 hlas, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Videli ste už Čičmany Vy?

Čo sa v Čičmanoch páčilo najviac Vám?

Hrad Beckov opeknel vďaka združeniu

Hrad Beckov opeknel vďaka združeniu

Hrad Beckov síce vyzerá ako ruina, ale to, čo nám odhalil po vstupe ma jednoducho nadchlo. V prvom rade tam bol poriadok. Hrad mal všetko, čo má takýto hrad v dnešnej dobe mať. Od milej pani v pokladni, cez interaktívnu a výstižnú expozíciu až po malú reštauráciu a suvenírový obchod.

Komentovaná prehliadka tam iste človeku obohatí vedomosti. No my sme tam prišli uprostred týždňa v máji 2024, teda mimo víkendu a prázdnin, kedy na hrade robia pravidelné prehliadky.

Nuž a čo sme tam teda „iba videli“? Pozrite si fotky, doplnené o stručnú históriu hradu.

Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z 13. storočia. V kronike je označený pod názovom hrad Blundus. Ako všetky hrady v Uhorsku, aj tento vlastnili spočiatku králi. Istý čas ho vlastnil aj Pán Váhu a Tatier – Matúš Čák Trenčiansky (1260 – 1321).

V 14. storočí daroval kráľ Žigmund Luxemburský (1368 – 1437) hrad svojmu dôverníkovi, ktorým bol Ctibor zo Ctiboríc (1347 – 1414). Ten mal syna Ctibora (1380 – 1434), ktorý mal dcéru Margitu. Jej manželom bol Pavol, syn bána zo Slavónska – a práve jemu kráľ Žigmund v 15. storočí hrad predal. Následne tento Pavol prijal meno Bánfi, podobne ako iný Pavol prijal meno Pálfi.

Bánfiho potomkovia a ich potomkovia sa sobášili s členmi významných uhorských rodov, ktorí v 17. storočí vytvorili tzv. komposesorát – čiže niečo ako družstvo vlastníkov. K samotnému hradu totiž patrili aj dve mestá a 28 obcí, takže príjmy z majetku boli značné.

V nedeľu, 1. februára 1728 vypukol v obci Beckov ničivý požiar, ktorý sa rozšíril aj na hrad. Ostala z neho ruina. Opravovať ju začali až nadšenci v druhej polovici 20. storočia.

Dnes hrad prezentuje – v rámci možností – svoju históriu cez rôzne aktivity, podujatia, služby a tiež cez komentované prehliadky, ktoré realizuje nezisková organizácia Hrad Beckov, n.o.

Na hrade Beckov dokonca funguje aplikácia, pomocou ktorej si možno vypočuť alebo prečítať o histórii cez mobil. Ale ja som stará škola. Navyše, som sprievodkyňa. Ľudský faktor je pre mňa nenahraditeľný. Takže prehliadku hradu sme absolvovali len vizuálne a jeho pohnutú históriu som si naštudovala v odbornom zborníku a čiastočne aj cez web stránku hradu:

www.hrad-beckov.sk

V tomto blogu som zámerne vynechala legendy a povesti o Beckove. Ja mám totiž radšej overené fakty.

Tento blog sa mi páčil na: 1 Star2 Star3 Star4 Star5 Star (Zatiaľ nehodnotené)
Loading...

Ako ste na tom vy?

Boli ste už na hrade Beckov?

Bratislavské kaviarne, pravidelne preverované, vrele odporúčané

Bratislavské kaviarne, pravidelne preverované, vrele odporúčané

Všímam si obsluhu, prostredie a WC. Testujem kapučíno a koláče. Pravidelne preverujem bratislavské kaviarne. Kvôli mojim hosťom. Poviem vám, je ľahšie naštudovať si akúkoľvek tému z dejín, než dať nejaké odporúčanie. Človek nevie, kedy sa čo v tej-ktorej kaviarni zmení. Bratislavské kaviarne totiž ponúkajú nielen to, čo je v menu, ale i čosi navyše.

V tomto blogu ponúkam iba tie kaviarne, ktoré som osobne preverila. Na konci, do komentárov môžete napísať Vaše tipy (aj varovania). Tu sú moje

odporúčané kaviarne

  • dávam tu pohľady z ulice, aby ste kaviareň našli a urobili vlastný dojem
  • zoradené podľa ulíc/ námestí abecedne:

Hlavné nám.

Kafféé Mayer

  • nové vedenie
  • nové cukrárky
  • nový personál
  • legendárne i nové zákusky
  • historická budova
  • elegantné prostredie

Hlavné nám./ v prízemí žltej veže Starej radnice 

Kaviareň Radnička

  • vynikajúci personál so zdravotným postihnutím
  • sociálny podnik s dušou
  • pestrá ponuka zákuskov aj bratislavských rožkov
  • skvelé kapučíno
  • príjemné, útulné prostredie 

Hviezdoslavovo nám. č. 19

Zylinder Cafe & Restaurant

  • romantické prostredie
  • profi obsluha jak zo starej školy
  • tradičné jedlá
  • najlepšia káva

Grösslingova ul. č. 26

OTTO Bratislava

  • neformálna atmosféra
  • minimalisticky útulné prostredie
  • fantastické nezvyčajné jedlá

Námestie SNP

Bratislavská kaviareň F. X. Messerschmidt

  • príjemná obsluha
  • útulné prostredie
  • vynikajúce zákusky
  • skvelé kapučíno

Rudnayovo nám.

Café L´Aura

  • históriou dýchajúca kaviareň v antikvariáte
  • skvelé kapučíno

Rudnayovo nám.

Martineum café

  • očarujúce prostredie
  • terasa na toskánsky štýl
  • skvelé kapučíno

Suché mýto č. 4

Pán Cakes – a jeho palacinky

  • neformálne prostredie
  • rýchla obsluha
  • najlepšie palacinky na svete

Ventúrska ul.

FACH Bratislava

  • milá obsluha
  • príjemné prostredie
  • chutné zákusky
  • výborné kapučíno

Zámočnícka 10

Rómerov dom – kaviareň a bar

  • domácke prostredie
  • chutné Bratislavské rožky
  • hebučké lahodné kapučíno
  • zakúpením nápojov prispievame k obnove tohto renesančného domu
To je všetko.

Aké reštaurácie a kaviarne odporúčate Vy?
Podeľte sa s nami v komentári.

Detská kniha Rómer, záchranca rozprávok podnieti zvedavosť

Detská kniha Rómer, záchranca rozprávok podnieti zvedavosť

Ideálna kniha pre každého, kto chce vo svojich deťoch vzbudiť záujem o históriu. A tiež o archeológiu. A o preparátorstvo. Rozprávkovo poňatý život Františka Floriána Rómera je plný krásnych myšlienok. Múdrych. Inšpiratívnych. Povzbudivých. Pre deti, aj pre dospelých. Knihu Rómer, záchranca rozprávok recenzovali aj 13-ročný Tomáš a 11-ročný Šimon.

Pred čítaním knihy odporúčam zjesť niečo sladké. Od prvej kapitoly, až dokonca, sa mi totiž zbiehali slinky na dobroty, ktoré autor Zoltán Szalay kde i tu spomína v jednotlivých rozprávkach. Dokopy je ich 17. Malý aj veľký čitateľ nimi putuje životom Františka Floriána Rómera, bádateľa, objavovateľa a záchrancu rozprávok.

FOTO: Katarína Králiková

František Florián Rómer
(12. apríl 1815 – 18. marec 1889)

poznámka: niektoré zdroje uvádzajú dátum narodenia 12.4., iné 15.4. Dátum úmrtia je niekde 8.3., inde 18.3.

Kto bol Rómer?

František Florián (Floridus) Rómer je pre mnohých Bratislavčanov známy ako spoluzakladateľ Múzea mesta Bratislavy. Pritom, k založeniu múzea sa dostal až ako zrelý muž.

Narodil sa v tom istom roku ako Ľudovít Štúr, teda v roku 1815. Detstvo prežil v rodnom Prešporku, kde pracoval jeho otec ako majster obuvník.

František Rómer prijal meno Florián (Floridus/ Flóriš) po tom, ako v 15-rokoch vstúpil do rehole benediktínov, u ktorých študoval za kňaza. Po skončení štúdii sa z neho stal vychýrený profesor.

Postupne sa však jeho život vyvíjal úplne iným smerom.

O jeho živote, plnom zvratov a inšpiratívnych rozhodnutí vám ponúknem blog už čoskoro, k príležitosti výročia jeho úmrtia (18. marca).

Prečo je Rómer záchranca rozprávok?

Knihu Rómer, záchranca rozprávok som prečítala za jednu hodinu. A to som si priebežne robila poznámky. Od začiatku mi vŕtala v hlave otázka, prečo má názov Rómer, záchranca rozprávok. Pochopila som to až na konci.

FOTO: Katarína Králiková

Knihu ilustroval Zsolt Lukács.
Jeho kresby nabádajú k detailnému pozorovaniu.

Priznám sa, prvé kapitoly sa mi čítali ťažko. Príbehy o drakoch, dinosauroch a iných -sauroch a ani o pravekých vtákoch ma nezaujali, aj keď, viem si predstaviť, že chlapci by z nich boli nadšení.

Iste by sa im páčila aj dobrodružná rozprávka o preparovaní zvierat.

Mňa viac zaujalo čítanie o tom, akými objavmi prispel František Florián Rómer k záchrane Dómu sv. Martina a obzvlášť počas bojov proti rakúskej armáde.

Veľmi inšpiratívne čítanie ponúka rozprávka o tom, ako bol Rómer vo väzení, kam ho uvrhol cisár Franz Jozef ako stúpenca bojovníkov za slobodu Uhorska. Tam, vo väzení, Rómer úžasne a tvorivo využil čas – a práve to môže byť pre mnohých nás inšpiratívne aj dnes, keď sa počas pandémie cítime už aj vo vlastných bytoch ako vo väzení. V Múzeu mesta Bratislavy sú dnes vystavené niektoré jeho diela, ktoré vtedy vytvoril.

Najviac sa mi páčila rozprávka o tom, ako František Florián Rómer vyvracal dobové klamstvá.

Krásne posolstvo ponúka predposledná rozprávka a v nej slová

Rozprávky ožijú vtedy, keď sa rozprávajú, keď sa dostanú k čo najväčšiemu počtu ľudí. Takto ich môžeš uchrániť pred zánikom. O toto sa musíš postarať.

My, dospelí, však vieme, že František Florián Rómer nebol ľudový rozprávkar. Ani autor detských rozprávok. O šírenie rozprávok sa postaral sebe vlastným spôsobom. Zozbieral vzácne, prastaré predmety, uložil ich vedľa seba (na výstavách i v múzeách) a nechal ostatných, nech z nich ľudia sami vypozorujú skutočný príbeh, alebo vymyslenú rozprávku, prípadne, niečo medzi tým.

Pozor, rozprávka!

Po celý čas, ako som čítala túto knihu, mi vírili v hlave otázky. Snáď pri každej vete. Postupným čítaním som však nachádzala odpovede, ale nie na všetky. Som si však istá, že tieto zvedavé otázky podnietia malých čitateľov bádať, skúmať, zisťovať, hľadať – a hlavne, pýtať sa. Lebo to považujem pri spoznávaní histórie za najdôležitejšie.

Kniha Rómer, záchranca rozprávok je ďalšou z tých, ktoré plnia to najdôležitejšie poslanie

podnecuje zvedavosť.

Chcela som to preveriť. Moje dcéry sa však zaujímajú skôr o literatúru faktu, alebo o poctivú fantasy tvorbu. A tak mi neostalo nič iné, len požiadať o názor chlapcov od susedov. Dala som im knihu na týždeň, ale vrátili mi ju už na druhý deň. Prečítali ju obaja. Jedným dychom.

Kniha je asi pre menšie deti. Je písaná ako rozprávka a je to dosť mätúce, lebo som nikdy nevedel, čo je pravda a čo si autor vymyslel. Ale aj napriek tomu je táto kniha zaujímavá.

Tomáš, 13 rokov

Kniha sa mi páčila, ale bolo mi čudné, že je (Rómer) raz v takom čase, raz v inom. To ma plietlo. Ale dobrá bola, fakt. Také zaujímavé veci tam boli.

Šimon, 11 rokov

FOTO: Katarína Králiková

Knihu do slovenčiny preložila Jitka Rožňová
a v slovenčine ponúka pestrú slovnú zásobu.

Tento blog nie je platená reklama. Napísala som ho s cieľom dať vám do povedomia ďalšiu zaujímavú knihu z vydavateľstva Bratislavské rožky, o. z., ktorá

  • u detí vzbudí záujem o históriu, o zberateľstvo a ochranu pamiatok,
  • pre dospelých ponúka množstvo zaujímavých tém na diskusiu s deťmi.

Kúpou knihy navyše podporíte občianske združenie Bratislavské rožky, ktoré sa už vyše 10-rokov aktívne podieľa na šírení pravdivých historických poznatkov cez knihy, podujatia, prednášky a prehliadky.

Kniha Rómer, záchranca rozprávok v knižniciach nie je, ale môžete si ju kúpiť za 10 € v e-shope na stránke:

https://bratislavskerozky.sk/produkt/florian-romer-zachranca-rozpravok/

PS:

Mimochodom, František Florián Rómer je mojou ďalšou inšpiratívnou osobnosťou. Blog o ňom som napísala na pokračovanie.

František Flóriš Rómer na ceste k vysnívanému povolaniu (1/3)

František Flóriš Rómer revolucionár v rodnom Prešporku (2/3)

František Flóriš Rómer prvý univerzitný profesor archeológie v Uhorsku (3/3)

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou. Citácie sú v pôvodnom znení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
i

zdroje

Moje ♥ a ©.

SZALAY, Zoltán (2020) Rómer, záchranca rozprávok. Bratislava: Bratislavské rožky, o. z., ISBN 978-80-89927-13-5. slovenský jazyk, strán 56