U koho nakupovali materiál klobučníci?

U koho nakupovali materiál klobučníci?

Patrónom všetkých remeselníkov je Svätý Jozef. Sviatok mal pred pol rokom (19.3.). Tak dlho mi občas trvá, kým vypátram odpovede na niektoré vaše otázky.

Z prehliadok na tému Majstri a remeselníčky v 16. storočí v Prešporku som si od vás priniesla úžasne zaujímavé otázky. Teším sa, že vám odpoveď na prvú z nich môžem poslať už dnes. Nech sa páči…

FOTO: Katarína Králiková

Korunovačné slávnosti v Bratislave v roku 2020.

U koho nakupovali materiál klobučníci?

Mestskí klobučníci vyrábali klobúky pôvodne zo súkna, neskôr z plstenej ovčej vlny, ktorú farbili načierno.

V 15. storočí mali dielňu v Prešporku len dvaja súkenníci. Zo 16. storočia ich počet nemáme, ale môžeme sa domnievať, že ich nebolo viac. Totiž, na založenie cechu bolo potrebné, aby sa spojili najmenej traja majstri. A súkenníci si svoj cech prvýkrát založili až v 17. storočí.

V 16. storočí bolo v Prešporku 47 klobučníkov a teda zrejme len dvaja súkenníci, u ktorých mohli kupovať súkno na klobúky.

Z toho vyplýva, že klobučníci svoj tovar kupovali na jarmokoch od súkenníkov z Modry, Pezinku a Skalice, možno aj od súkenníkov z oblastí Považia, horného Ponitria a Gemeru. 

historická súvislosť

V 16. storočí, po Bitke pri Moháči (1526) sa začali uhorskí muži inšpirovať tureckou módou. Na ľudí mimo Uhorska pôsobili exoticky. Ich odev – a aj klobúky – boli šité nie na decentný „nemecký štýl“, ale na farebne pestrý, tzv. „uhorský štýl“ (viď foto).

Muži sa dokonca strihali a holili ako Turci. Nosili vyholené hlavy, alebo dookrúhla ostrihané vlasy.
Práve preto bolo dôležité, čo im chráni hlavu.

Čiapky a klobúky mali vyrobené z plsti, súkna, zo zamatu i z kožušiny. Vyzdobené boli šperkami, drahými kameňmi a vtáčími perami.

Čistá exotika – a hlavne, úžasná príležitosť pre kreativitu a rozmach majstrov klobučníkov.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

SEGEŠ, Vladimír: Remeslá a cechy v starom Prešporku (2010) 

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (2018) Klobučníctvo. Dostupné na internete: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/klobucnictvo/

ZUBERCOVÁ, Magdaléna – HASALOVÁ, Eva. Móda na Slovensku. Stručné dejiny odievania (2014)

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

V utorok, 15. septembra 2020 sme mali prehliadku Dobrí susedia z Ferdinadovho Mesta. Organizovali ju Bratislavské rožky, o. z, v rámci podujatia Dobrý trh na Panenskej a Podjavorinskej. Prehliadka sa konala v dvoch termínoch, o 12:00 a o 16:00 hod. Účastníkom som priblížila osudy siedmych susedov z prelomu 18. a 19. storočia. Tých, ktorí sa svojim životom a prácou stali Dobrými susedmi z Ferdinandovho Mesta.

Ferdinandovo Mesto utváralo v rokoch 1848 až 1930 názov pre druhý prešporský/ bratislavský obvod. Patrili doň približne ulice Zochova, Palisády, Suché mýto, Ul. 29. augusta, Špitálska, Námestie SNP a Župné námestie. Žilo tu mnoho výnimočných ľudí a všetci boli dobrí susedia. 

Prečítajte si, o ktorých som rozprávala počas prehliadky Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta v roku 2020.

FOTO: Janka Kollárová

Prehliadka Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta.

Dobrí susedia z Konventnej ul.

Žil tu aj Ignátz Feigler ml. (1820-1894), staviteľ, projektant a obchodník so stavebninami z významnej rodiny Feiglerovcov. Svojim susedom staval nájomné domy presvetlené oknami v každej izbe. Ako novinku naprojektoval do každého bytu kúpeľňu s WC. So svojou rodinou žil na Konventnej ul. č. 5. 

FOTO: Katarína Králiková

Dom Ignátza Feiglera ml. (uprostred vľavo)

Susedil s ním Gustáv Heckenast (1811-1848), kníhtlačiar a vydavateľ a podporovateľ umelcov, ktorý sa na dôchodok presťahoval do Prešporku. Nechal si tu postaviť veľký palác z červených tehál na križovatke dnešných ulíc Konventná a Kozia. 

FOTO: Katarína Králiková

Hackenastov palác na rohu Konventnej a Kozej ul. v Bratislave

Obaja spomínaní iste poznali svojho suseda, podľa ktorého bola pomenovaná vedľajšia, dnes Podjavorinskej ulica. Bol ním Teodor Edl (1815-1882), úspešný bankár, významný funkcionár, štedrý mecenáš a ako vynikajúci klavirista aj obľúbený sused.    

FOTO: Katarína Králiková

Dom na rohu Kozej ul. a Podjavorinskej ulice, ktorá sa v 19. storočí volala Edlova ul.

dobrí susedia z Panenskej ul.

Hudobne nadaná bola aj ich susedka, šarmantná operná speváčka Oľga Trebitschová (1887-1919). Svoj talent prezentovala iba pred publikom v Prešporku. S milovaným manželom žila až do svojej predčasnej smrti v Georgievitsovom paláci na Panenskej ul.  

FOTO: Katarína Králiková

Pamätník Oľgy Trebitsch (1887 – 1919) na dvore Georgievitschovho paláca v Bratislave na Panenskej ul.

Na tejto ulici, žili v 18. storočí aj potomkovia evanjelickej rodiny Habermayer. Pri ich paláci na rohu Panenskej a Štetinovej sme si pripomenuli osudy synov a vnukov zakladateľa rodu, obchodníka s dobytkom Lorenza. 

FOTO: Katarína Králiková

Detailny záber na palác rodiny Habermayer v Bratislave na Panenskej ul.

Habermayerovci podnikali v rôznych oblastiach, ženili sa s dcérami významných prešporských mešťanov, avšak, ich potomkovia postupne vymierali.

Pravdepodobne sa poznali so susedom pekárom Georgom Philippom Mayerom. V jeho dome sa mu narodila vnučka, Alžbeta Guntherová Mayerová (1905 – 1973). Táto významná slovenská kunsthistorička, vysokoškolská pedagogička, muzeologička a publicistka s mimoriadne pohnutým osudom žila na Panenskej až do tzv. „Akcie B“.

Viac o jej nevšednom osude sa dozviete v blogu Alžbeta Güntherová-Mayerová, muzeologička napriek režimu.

FOTO: Katarína Králiková

Dom (vpravo), v ktorom sa narodila Alžbeta Güntherová Mayerová má na stene pamätnú tabuľu.

Záver vychádzky patril šermiarovi, ktorým bol Ferdinand Martinengo (1821-1895). Práve on inicioval zavedenie telocviku medzi povinné predmety na školách. Zakladal tiež športové a charitatívne spolky. Hlavne úspešný Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý jeho zásluhou inšpiroval mnohé mestá.

Dom, v ktorom býval na rohu Panenskej ulice a Suchého mýta už dnes nestojí. Jeho odkaz, ako byť dobrým susedom však pretrváva aj vďaka rozprávkovej knihe Martinengo, ktorú o ňom vydalo OZ Bratislavské rožky.

Toto je taký stručný prehľad o dobrých susedoch z Ferdinandovho Mesta. Na prehliadke sme si o nich samozrejme povedali viac. 

A akí boli ďalší Dobrí susedia z Ferdinandovho mesta?

To sa dozviete v septembri 2021 na podujatí Dobrý trh na Panenskej 2021, budem vás včas informovať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou. Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová (1905 – 1973). Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – roky „vyhnanstva“ 1952 – 1955. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BLEYOVÁ, J. (2017). Spomienka na Ferdinanda Martinenga [Zaznamenal: J. BLEYOVÁ]. Dostupné na Internete: https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/127978/spomienka-na-ferdinanda-martinenga

DELIKÁT, R. (29. 10 2019). Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/miesto-kde-bola-banka-doma-takmer-sto-rokov/

FORBAT, E. (1959). Dejiny Bratislavského obchodu v 18. a 19. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.

GÜNTHER, P. (8. 11 2019). Osobné stretnutie na Panenskej ul. (BA). (K. KRÁLIKOVÁ, Dotazovateľ)

GÜNTHEROVÁ MAYEROVÁ, A. (2013). Zhodnotenie vlastných prednášok z dejín. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

KALMÁN, E. (2013). The best hungarian operetta songs [Zaznamenal: M. OSZVALD, K. PELLER, & T. FOLDES]. [YOUTUBE]. 8, 20. Dostupné na Internete: https://www.youtube.com/watch?v=z0K8Z5F6ZBA

MÁNYA, Á. B. (2. 4 2019). „Rytieri plameňov“ v Prešporku v rokoch 1867 – 1918. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/rytieri-plamenov-v-presporku-v-rokoch-1867-1918/

NOVÁČEK, Z. (1961). Významné hudobné zjavy a Bratislava v 19. storočí. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry.

ORTVAY, T. (2017). Ulice a námestia Bratislavy. Ferdinandovo mesto. Bratislava: Marenčin PT.

POHANIČOVÁ, J. (2011). Dvaja Ignatzovia – otec a syn Feiglerovci. Architektonické listy Fakulty architektúry STU č. 1/2011, 6-15. Dostupné na Internete: https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/ALFA1-011-web.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAJ, P. (dátum neznámy). Architektúra dlhého storočia a Feiglerovci. Dostupné na Internete: Spolok architektov Slovenska: http://www.sasarch.sk/cms/uploaded/1715_attach_Feiglerovci%20vnutro%20ukazka.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAY, P. (2016). Storočie Feiglerovcov. Príbeh bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov. Bratislava: Trio Publishing.

Popis pamätníka: Oľga Trebitschová (1887 – 1919), Panenská ul. č. 11. (28. 8 2018). Dostupné na Internete: Epocha: https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/olga-trebitschova-1887-1919-panenska-ul-c-11

ROŽOVÁ, J. (., & HORNYÁK, I. (5. 4 2019). Cantus – príbeh jednej sochy Pred sto rokmi zomrela Oľga Trebitschová, ktorú stvárnil sochár Alojz Rigele. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/cantus-pribeh-jednej-sochy-pred-sto-rokmi-zomrela-olga-trebitschova-ktoru-stvarnil-sochar-alojz-rigele/

ŠIDLÍKOVÁ, Z. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky

Štátna opera Banská Bystrica. (30. 11 2017). Emmerich Kálmán ‒ kráľ maďarskej operety. Dostupné na Internete: MK SR: http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1041

TÓTH, A. (1. 2 2012). Hungarian Histrorican Review. Dostupné na Internete: Sociálne stratégie luteránskych mešťanov v Pressburgu, 1750–1850: http://www.hunghist.org/index.php/83-articles/90-2012-1-2-toth

TÓTH, A. (2020). „Lesk meštianskej rodiny a …?“. Dostupné na Internete: Miskolci Egyetem: https://tti.uni-miskolc.hu/blog27

VANČU, S. (15. 10 2011). Zabudnuté osobnosti Bratislavy – Ferdinand Martinengo. Dostupné na Internete: Ženský web: https://zenskyweb.sk/metropola/archiv/zabudnute-osobnosti-bratislavy

VYHNÁNEK, J. (11. 11 2017). Zásluhy Ferdinanda Martinenga siahajú oveľa ďalej ako “len“ po založenie Dobrovoľného hasičského spolku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/zasluhy-ferdinanda-martinenga-siahaju-ovela-dalej-ako-len-po-zalozenie-dobrovolneho-hasicskeho-spolku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavske rožk: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

 

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

Mestské hradby sú plné príbehov kamenárov, murárov, klampiarov, tesárov, kováčov i medikovačov. Vojakov, strážnikov i rytierov, ale aj prešporských žien, ktoré im varili, prali a ošetrovali rany. Ľudí, ktorí svorne chránili svoje mesto Prešporok. Múry, bašty, parkány, barbakány aj brány, priekopy i veže nesú v sebe osudy kráľov a kráľovien, mešťanov i hostí a tiež ľudí všetkých národností, kresťanov i židov, ľudí pracujúcich rukami, hlavou i srdcom. To všetko je v symbolike erbov hrdo vytesaných na hlavnej, Michalskej bráne.
FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Aké zdroje informujú o erboch na Michalskej veži?

Historičky Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj Kucharík vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef Hanák a Barbora Kopuncová uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Ostatné uverejnené texty, ku ktorým som sa dostala, čerpajú z vyššie uvedených zdrojov.

Jednoznačnú odpoveď na otázku prečo sú na Michalskej veži tri erby však už dnes nezistíme. Museli by sme sa vrátiť v čase do 16. storočia.

Vieme si však utvoriť vlastnú hypotézu, teda svoj názor na základe viacerých dôveryhodných zdrojov a prepojenia jednotlivých súvislostí.

Prečo sú teda na Michalskej veži až 3 erby?

fakty

Prvá zmienka o nejakom kamennom erbe na Michalskej veži pochádza z rokov 1512-1513 (vládol Vladislav II. Jagelovský zvaný „Kráľ Dobrze“).

Preverili ju v Mestskej komornej knihe uloženej v Archíve mesta Bratislavy historici Štefan Rakovský v roku 1877, Ladislav Kemény v roku 1925 a neskôr súčasníci Viera Obuchová, Zuzana Ševčíková, Juraj Kucharík a iní.

Hovorí len toľko, že mestský erb na Michalskú bránu vyhotovil  kamenársky majster Wendler.

Táto informácia bola opakovane uvádzaná v odbornej literatúre až do roku 1975, kedy tím historičiek Zuzany Ševčíkovej a Viery Obuchovej dokončil umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže.

FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža, odborná publikácia,
ktorú napísali Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová
z Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v 1984 

A tu to začína byť zaujímavé…

V rovnakom zdroji menovaní historici overili, že neskôr, v roku 1547, mesto vyplatilo maliarovi Hansovi odmenu za vymaľovanie už troch erbov a to kráľovského, uhorského a mestského erbu na Michalskej veži.
Až tento údaj považujú historici za prvú jednoznačnú písomnú zmienku o kamennej erbovej doske na Michalskej veži.

Lenže, v súčasnosti už vieme spoznávať historickú pravdu nie len vďaka písomným prameňom, ale aj vďaka výskumom archeológov a historikov.

Podľa hĺbkovej analýzy stavebného materiálu na Michalskej veži spomínané historičky zistili, že erbová kamenná doska bola pôvodne umiestnená nie na Michalskej veži, ale na barbakane z vonkajšej strany mestských hradieb.

Zároveň, na základe umeleckohistorickej analýzy vyslovili presvedčenie, že erb bol vyhotovený ešte pred rokom 1520, a že s veľkou pravdepodobnosťou patrí nie Vladislavovi II. ale jeho synovi kráľovi Ľudovítovi II. Jágelovskému.

FOTO: Katarína Králiková

Tri erby na Michalskej veži v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Tri erby na vonkajšej strane Michalskej brány symbolizujú, označujú a upozorňujú teritórium kráľovského korunovačného mesta, ktoré je pod ochranou troch inštitúcií a to kráľa, mesta a Horného Uhorska.

Prvý erb bol mestský. To je logické.

Ale … prečo sú tam ďalšie dva erby?

Mohlo ísť o symbolické označenie inštitúcii, ktoré chránia mesto Prešporok ohrozované Osmanskými vojakmi.

Mätie ma však to, že erb tam bol ešte pred Bitkou pri Moháči (29.08.1526), teda už v roku 1520 alebo skôr. Vtedy predsa mesto Prešporok ešte nebolo korunovačným sídlom kráľa.

Vysvetľujem si to však tak, že mesto Prešporok bolo už vtedy veľmi dôležitým, priam strategickým a druhým najväčším mestom Uhorska, polohou blízkym k Viedni a k Českému kráľovstvu. Jeho ochrana bola v záujme nie len obyvateľov Prešporku, ale aj samotného kráľa a vôbec, celého vtedajšieho Uhorska.

Zdôrazňujem, že hovoríme o 16. storočí, kedy Osmanské vojská ohrozovali Uhorsko a snažili sa dostať čo najviac na západ Európy. Takmer sa im to podarilo, keď po Bitke pri Moháči obsadili celé veľkú časť Uhorska a chceli pokračovať ďalej, na Prešporok a na Viedeň. Ale to je už iný príbeh…

V tejto súvislosti však môže byť zaujímavé…

Čo symbolizujú jednotlivé erby na Michalskej veži?

Jágelovský erb

Levy symbolizujú kráľovské cnosti – odvahu a bojovnosť.
Holubica je náboženský atribút Ducha Svätého.

FOTO: pinterest/ Nicolas Vandevoorde

Znak Ľudovíta II. Jágelovského, Uhorského a českého kráľa (vľavo) a jeho manželky Márie Habsburskej/ Rakúskej.

Uhorský erb

Štátny erb uhorskej krajiny mal pôvodne iba dvojramenný kríž ako symbol zvrchovanosti a Horného Uhorska.

Historici sa domnievajú, že ako inšpiráciu z Byzancie ho používali už vierozvestci Konštantín a Metod (9. stor.), alebo uhorský kráľ Belo III. (12. stor.), ktorý tam žil 11. rokov.

Od 14. storočia pribudli na erb lomené gotické oblúky. Ako „severné hory“ Tatra, Matra a Fatra však sú interpretované až od 16. storočia. Štúrovci tento motív označovali ako Trojvršie a v rozpore s pravidlami heraldiky zmenili jeho farbu zo zelenej, po vzore Ruska na slovanskú modrú. O tejto téme zaujímavo rozpráva historik – archivár a znalec heraldiky Jozef Novák.

Erb Uhorska na kamennej doske je ešte bez koruny. Už spomínané historičky sa preto domnievajú, že ide o erb Horného Uhorska.

Bratislavský erb

Symbolika motívov na erbe mesta Bratislava má viacero verzií.

Červená farba, ktorá je na pozadí, v našich končinách všeobecne znamená odvahu, bojovnosť, moc a silu. Biela, ktorou sú vyobrazené mury a veže, značí mier a čistotu úmyslov. Zlatá, ktorú nájdeme na vežičkách, môže symbolizovať bohatstvo a kráľovskú dôležitosť?

Heraldik Ladislav Vrtel v článku pre TASR k tomu vymenúva teórie o Bratislavskom erbe.

  1. Bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta.
  2. Trojvežové opevnenie znázorňuje Vydrickú, Michalskú a Laurinskú bránu.
  3. V erbovej listine sa nič bližšie nespomína.

A tak si môžeme opäť urobiť vlastnú hypotézu…

FOTO: TASR/ Michal Svítok/

Listina z roku 1436, ktorou Žigmund Luxemburský potvrdzuje mestu Bratislava právo používať mestský erb a pečať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

Historičky Zuzana ŠEVČÍKOVÁ a Viera OBUCHOVÁ realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj KUCHARÍK vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef HANÁK a Barbora KOPUNCOVÁ uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Mojich 7 zmysluplných činností, ktoré mi pomáhajú zostať doma

Mojich 7 zmysluplných činností, ktoré mi pomáhajú zostať doma

Karanténa kvôli epidémii vírusu Covid-19 mi umožnila venovať sa tomu, na čo som nikdy nemala čas. Nepotrvá večne, preto sa teším, že teraz môžem ZOSTAŤ DOMA a zdieľať s vami moje inšpirácie.

Otvorene sa priznávam, že nič z toho nerobím pravidelne, rituálne a systematicky. Vďaka domácej karanténe si užívam taký ten bezprízorný čas, kedy všetko môžem a nič nemusím.

Môj príjem síce klesol na nulu, ale ja verím, že iba dočasne. Zatiaľ sa venujem tomu, na čo mám konečne čas:

1) tvorím systém

Trpím komplexom z toho, že nemám vyštudovanú históriu, dejiny umenia, archívnictvo, muzeológiu, že neviem po latinsky, po maďarsky a vlastne ani poriadne po anglicky, nemecky či rusky.

A tak sa to všetko učím ako samouk doma. Najprv som si vymyslela systém učenia, urobila som si rozvrh a spísala som si ciele, čo sa chcem naučiť.

Ono, zas tá karanténa nebude trvať až tak dlho, aby som sa stihla naučiť všetko, čo by som chcela vedieť.

Takže to celé potrebujem nejako „zracionálniť“. Aktuálne som v štádiu testovania, či funguje systém, ktorý som si vymyslela. A to mi zaberá toooľkooo času…

2) učím sa

Zmyslela som si, že sama pre seba vypracujem čosi ako učebnicu dejepisu o ľuďoch žijúcich na území Bratislavy od počiatku vekov.

Spracovala som dokonca aj primátov. Pri nich som sa zamerala na druhy ľudoopov a z nich na rod Homo sapiens.

Bolo to fascinujúce skúmanie. Videla som to v niektorých filmoch, ale až teraz som akosi inak vnímala poznatok, že už u primátov možno bádať prejavy ľudskej povahy.

Napríklad také orangutány žijú skôr samotársky, šimpanzy sa spájajú do rôznych menších skupiniek a také mandrily vytvárajú obrovské skupiny, z ktorých sa pravidelne odčleňujú pánske podskupinky a skupiny jedného samca s háremom.

Vôbec sa nečudujem odborníkom na primáty, že sú nimi tak fascinovaní a som vďačná za všetky ich pozorovania.

Ako sprievodkyňa dejinami však nemôžem a nechcem ísť až príliš do hĺbky v ich spoznávaní a tak som sa v istom bode posunula ku spoznávaniu života ľudí v praveku na území Bratislavy.

Vytvorila som si lekciu o paleolite, o eneolite, o medenej dobe, o bronzovej dobe a aj o železnej dobe.

Okrem obrovského množstva zaujímavosti som zistila, že podľa súčasného slovníka spisovej slovenčiny je správne označovať tieto doby nie ľubozvučne a starosvetsky ako „doba medená“, ale spisovne, ako „medená doba“.

A to už nehovorím o tom, aké úžasné poznatky som získala v tejto súvislosti z oblasti biológie, fyziky a chémie. Nič svetoborné pre priemerných znalcov týchto vied, ale pre mňa to boli novinky, o ktorých sme sa síce v škole tuším učili, ale nespomínam si, že by to bolo v nejakých zaujímavých súvislostiach.

Teraz, v apríli 2020, rozpitvávam Keltov a ich súčasníkov. Bože dobrotivý! To je také zaujímavé! Stojí ma množstvo síl, aby som sa od nich pohla ďalej a obávam sa, že sa k nim budem často vraciať.

Snáď sa mi podarí dokončiť lekciu o Keltoch a posunúť sa v dejinách do Staroveku…

3) experimentujem v kuchyni

Odkedy ma moja najlepšia priateľka Erika Pašinská (chutnezdravie.sk) naučila variť makrobiotiku, nevarím nič iné.

Moje experimentovanie v kuchyni prebieha takto. Poviem manželovi, aby kúpil najkrajšiu zeleninku. No teraz, v čase karantény sa už párkrát stalo, že som bola vďačná za akúkoľvek zeleninku.

Očistím ju, umyjem, nakrájam a až vtedy z nej spontánne tvorím jedlo. Nikdy nenavarím to isté, i keď neraz varím z tých istých druhov zeleniny. Strukoviny, obilniny a iné suroviny mám ešte v  zásobe.

Kedysi som varenie považovala  za zabitý čas. Nebavilo ma stáť pri sporáku. Teraz si však užívam ten proces, ten okamih, keď ako taká stará čarodejka sypem bylinky do jedla a vmiešavam doň svoju lásku, energiu zdravia, sily a keď treba tak aj pokoja na duši.

MAĽBA A FOTO: Katarína Králiková

Gizela Bavorská, manželka 1. uhorského kráľa Sv. Štefana I. z rodu Arpádovcov tak, ako ju vidím ja (2020).

4) maľujem osobnosti z dejín

Štvali ma dve veci. Po prvé, že nemám autorské práva ku fotkám a starým obrazom, resp. portétom historických osobností. Po druhé, že mnohé osobosti, hlavne ženy, ani nie sú portrétované, alebo ak sú, tak iba s mužom.

Tak som si zmyslela, že si ich namaľujem a budú vyzerať tak, ako ich vnímam ja. S ich atribútmi, v dobovom oblečení, ktoré si zakaždým naštudujem a teda namaľujem ich tak nejak čo najreálnejšie.

Začala som s Gizelou Bavorskou, manželkou prvého uhorského kráľa Sv. Štefana I.

Poviem vám, je to stres. Je to výzva. Je to zodpovednosť. Priam som cítila jej dušu pri sebe. Bolo mi pritom smutno… Bol to zváštny pocit, zvláštny a taký magnetizujúci. Viem, divné slovo, ale vystihuje tú neopísateľnú energiu, ktorú som pritom cítila.

5) čítam

Jáj, všetci čítame. Aspoň nadpisy. Ja tiež. Teraz sa však dostávam k tomu, že čítam aj to, čo ma zaujímalo menej. Len tak. Začnem a keď ma text chytí, čítam ho dokonca.

Horšie je, že text ma zvyčajne chytí. A tak som napríklad čítala siahodlhý článok o tom, akým spôsobom skúmajú archeológovia to, aké bolo kedysi dávno-pradávno počasie.

Božinku, toľko fascinujúcich zaujímavostí som sa dozvedela…

Okrem toho mám konečne čas čítať aj beletriu. Tento žáner je pre mňa dosť nebezpečný. Ja totiž knihy čítam zvyčajne jedným dychom, vo dne, v noci až dokonca.

Nuž a táto moja slabosť spôsobuje, že nerobím to, čo treba. V noci nespím, cez deň nevarím, nepracujem, neučím sa, niekedy sa ani z nočnej košele nevyzlečiem. Je to pre mňa veľký luxus a teraz, kvôli karanténe si ho môžem dovoliť.

Aktuálne čítam knihu Pes Baskervillský od Artura Conana Doyla. No, čo vám poviem. Učím sa pri tom analyzovať a dedukovať minulosť na základe dostupných poznatkov tak, ako to v knihe robí Sherlock Holmes.

Baví ma riešiť záhady. Napríklad, prečo sa z ničoho nič, o pol tretej ráno začne reštartovať náš počítač práve vo chvíli, keď čítam o tom, ako slečna Stonerová zomrela od strachu.

6) spisujem rodinnú kroniku

No, spisujem … chcela by som spisovať. A aj som začala kedysi pred dvoma rokmi. Bože, ale ten čas letí. Teraz, počas karantény to mám v pláne dokončiť, ale stále sa motám v bodoch 1 až 5 a sem tam odbehnem k bodu 7. 

Ale, tu…

…mám inšpiráciu pre vás:

Ak máte čo i len chvíľku nudy počas karantény, v mene vašich potomkov vás prosím, napíšte svoje pamäti.

Má to výhodu – ostane po vás to, čo vy sami napíšete.

  • Môžete informácie skresliť, rozpísať a vysvetliť, alebo vynechať. Je to na vás – len to prosím urobte.
  • Opíšte dom, v ktorom ste vyrastali, svoju prvú aktovku, napíšte o tom, koho ste v detstve milovali a koho neznášali.
  • Napíšte o krivdách a nehodách, ktoré sa vám stali.
  • Určite nevynechajte svoj príbeh lásky, ani ten druhý, tretí, desiaty … no, tu je široká možnosť na kreativitu, ale aj na uchovanie tajomstva.
  • Pre ďalšie generácie bude iste zaujímavé aj to, aké ste mali zdravotné problémy, ako ste prežívali vojnu, udalosti roku 1968, 1989 a aj tie z roku 2018.
  • Pridajte aj rodinné recepty, zvyky, ponaučenia, ktoré ste dostali i tie, ku ktorým ste sa sami dopracovali.
  • Vďační vám budú potomkovia aj za informácie o vašich predkoch, o vašich rodičoch, starých rodičoch, ujoch a tetách, o každom. Pokojne môžete začať písať najprv o nich…

Toto považujem za najzmysluplnejšiu aktivitu počas karantény pre tých, ktorí chcú, aby im čas v karanténe plynul rýchlejšie.

7) píšem poviedky

Vždy som mala v hlave plno príbehov a nikdy som nemala odvahu zverejniť ich. Dokonca som sa hanbila aj napísať ich do počítača len tak pre seba … čo ak by ich niekto niekedy našiel?

Kedysi dávno, keď som mala asi trinásť-štrnásť rokov, písali sme s mojou priateľkou román. Každá svoj. Navzájom sme si ho dávali čítať. Nikdy, v celej galaxii by som nechcela tie texty vidieť, ani ich už nikomu ukázať. Čistá trapošina. Dodnes mám tie príbehy v hlave a červenám sa, keď si na to spomeniem…

Lenže, ako starnem, tak zisťujem, že … no Bóže, čo sa môže stať? Že ma niekto vysmeje? Skritizuje? Zosmiešni? Alebo nedajbože pochváli? Jedno aj druhé by ma na istý čas uviedlo do rozpakov.

Nič by to však nezmenilo na tom, ako sa cítim, keď dávam príbeh z hlavy von. Ten pocit je úžasný a uvoľňujúci.

Preto som začala písať poviedky a možno raz dospejem do bodu, že ich zverejním.

Ktovie…

Drahé moje čitateľky, drahí moji čitatelia,

toto je mojich 7 činností,

  • na ktoré mám čas len vďaka terajšej karanténe, 
  • ktoré mi pomáhajú vydržať a ZOSTAŤ DOMA,
  • ktoré sú pre mňa zmysluplné

v tejto historicky nezvyčajnej dobe.

Ďakujem, že ste moje zdieľanie prečítali dokonca a verím, že som vás aspoň trošku inšpirovala.

Prajem vám pevné zdravie a radosť zo všetkého, čo robíte.

Ozaj, a čo porábate doma vy?

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

moje ♥ a ©

i

zdroje

Moje ♥ a ©.

Je vám známe, kedy a ako vznikal Sad Janka Kráľa?

Je vám známe, kedy a ako vznikal Sad Janka Kráľa?

Je vám známe, kedy a ako vznikal Sad Janka Kráľa?

Najstarší verejný park v strednej Európe – Sad Janka Kráľa je od roku 1907 vyhlásený za štátom chránený park. Unikátny je vytvorenou polohou. Aj históriou plnou zmien. Tiež prísne chránenými stromami. A rovnako tak aj výnimočnými osobnosťami, ktoré sa zaslúžili nielen o jeho vznik, ale aj o dominanty a ich neobyčajné príbehy.

Nedávno ste si v Petržalských novinách mohli prečítať o krásach jedného z najmenších ostrovov na dnešnom území Petržalky. A tiež o vražde, ktorá sa tam v 19. storočí stala. Mnoho zaujímavostí ponúka i niekdajší najväčší ostrov. Na našich webových stránkach si niektoré z nich pripomenieme. 

h

petržalské noviny

Článok som napísala pre Petržalské noviny.

Prečítať si ho môžete tu: Je vám známe, kedy a ako vznikal Sad Janka Kráľa?

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

  • KAČÍREK, Ľuboš – TIŠLIAR, Pavol: Petržalka do roku 1918, Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o. z., 2014
  • a ďalšie uvedené v texte.