Po niekoľkoročnom putovaní okolitými krajinami sa knieža Pribina so svojou družinou, a hlavne so svojou ženou a synom Koceľom, usadil v Panónii. V tejto krajine si za svoje sídlo vybral Blatnohrad (dnes Zalavár ) v blízkosti Balatonského jazera v Maďarsku.
Dnešná Panónska cesta v Petržalke teda, okrem keltského kmeňa, pripomína pre nás, Slovákov, ďalšiu dôležitú súvislosť a to tú, že práve v Panónii vybudoval knieža Pribina veľkú mocnosť tak, ako to urobil s otcovským Nitrianskym kniežatstvom. Jej súčasťou bola sieť 15-tich kostolov.
Boli to však nie len cirkevné svätostánky, ale aj dôležité strategické centrá, pri ktorých dal zároveň postaviť rôzne hospodárske, kultúrne, vojenské a obytné budovy a opevnenia. Všade sa jeho obyvatelia živili poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a lovom lesnej zvery. Zaviedli aj chov hovädzieho dobytka, oviec a tiež koní, ktoré boli ako posledné domestikované už pravekými obyvateľmi.
V súvislosti s výstavbou je zaujímavé, že hoci sú prví Slovania známi tým, že žili v tzv. zemliankach, na území Panónie, za vlády kniežaťa Pribinu, si ľudia stavali domy zo všade dostupného kameňa, na kolových základoch a neraz aj na skalách.
Súčasne s kostolmi stavali aj kláštory, v ktorých sa vzdelávali. Pozoruhodné je, že už vtedy časť vzdelancov pracovala s bylinkami a vyrábala lieky.
Pribina, hoci žil na území, ktoré nepatrilo jeho predkom, si v novej domovine pripomínal rodnú reč aj prostredníctvom tzv. igricov. Boli to potulní herci a speváci, ktorí svoje umenie predvádzali na Pribinovom dvore v slovanskom jazyku.
Mnohí panovníci zomreli v boji a knieža Pribina nebol výnimkou. Zomrel na jar v roku 861, avšak, pre svojho syna Koceľa po sebe zanechal Slovanmi obývanú Panóniu.
O šesť rokov neskôr sa v Pribinovom novom sídle zastavili aj vierozvestci Cyril, Metod, Gorazd a Kliment. Okrem tradície oslavovania sviatku sv. Mikuláša tam niekoľko mesiacov vyučovali aj sloviensku reč, ktorú pápež povýšil na liturgický jazyk rovnako ako gréčtinu a latinčinu, a to skôr ako nemčinu a francúzštinu. Stalo sa tak práve v Panónii, ktorú nám dnes pripomína Panónska cesta v Petržalke.
ZRUBEC Laco: Pribina. Osobnosti našej minulosti. 1991. S. 13-17
VARSÍK Vladimír: Prienik Rimanov na stredný Dunaj. Dejiny Bratislavy. 2012., s.217
https://sk.m.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Pannonia01.png