Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

15. 09. 2020 | úvodník prehliadky

V utorok, 15. septembra 2020 sme mali prehliadku Dobrí susedia z Ferdinadovho Mesta. Organizovali ju Bratislavské rožky, o. z, v rámci podujatia Dobrý trh na Panenskej a Podjavorinskej. Prehliadka sa konala v dvoch termínoch, o 12:00 a o 16:00 hod. Účastníkom som priblížila osudy siedmych susedov z prelomu 18. a 19. storočia. Tých, ktorí sa svojim životom a prácou stali Dobrými susedmi z Ferdinandovho Mesta.

Ferdinandovo Mesto utváralo v rokoch 1848 až 1930 názov pre druhý prešporský/ bratislavský obvod. Patrili doň približne ulice Zochova, Palisády, Suché mýto, Ul. 29. augusta, Špitálska, Námestie SNP a Župné námestie. Žilo tu mnoho výnimočných ľudí a všetci boli dobrí susedia. 

Prečítajte si, o ktorých som rozprávala počas prehliadky Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta v roku 2020.

FOTO: Janka Kollárová

Prehliadka Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta.

Dobrí susedia z Konventnej ul.

Žil tu aj Ignátz Feigler ml. (1820-1894), staviteľ, projektant a obchodník so stavebninami z významnej rodiny Feiglerovcov. Svojim susedom staval nájomné domy presvetlené oknami v každej izbe. Ako novinku naprojektoval do každého bytu kúpeľňu s WC. So svojou rodinou žil na Konventnej ul. č. 5. 

FOTO: Katarína Králiková

Dom Ignátza Feiglera ml. (uprostred vľavo)

Susedil s ním Gustáv Heckenast (1811-1848), kníhtlačiar a vydavateľ a podporovateľ umelcov, ktorý sa na dôchodok presťahoval do Prešporku. Nechal si tu postaviť veľký palác z červených tehál na križovatke dnešných ulíc Konventná a Kozia. 

FOTO: Katarína Králiková

Hackenastov palác na rohu Konventnej a Kozej ul. v Bratislave

Obaja spomínaní iste poznali svojho suseda, podľa ktorého bola pomenovaná vedľajšia, dnes Podjavorinskej ulica. Bol ním Teodor Edl (1815-1882), úspešný bankár, významný funkcionár, štedrý mecenáš a ako vynikajúci klavirista aj obľúbený sused.    

FOTO: Katarína Králiková

Dom na rohu Kozej ul. a Podjavorinskej ulice, ktorá sa v 19. storočí volala Edlova ul.

dobrí susedia z Panenskej ul.

Hudobne nadaná bola aj ich susedka, šarmantná operná speváčka Oľga Trebitschová (1887-1919). Svoj talent prezentovala iba pred publikom v Prešporku. S milovaným manželom žila až do svojej predčasnej smrti v Georgievitsovom paláci na Panenskej ul.  

FOTO: Katarína Králiková

Pamätník Oľgy Trebitsch (1887 – 1919) na dvore Georgievitschovho paláca v Bratislave na Panenskej ul.

Na tejto ulici, žili v 18. storočí aj potomkovia evanjelickej rodiny Habermayer. Pri ich paláci na rohu Panenskej a Štetinovej sme si pripomenuli osudy synov a vnukov zakladateľa rodu, obchodníka s dobytkom Lorenza. 

FOTO: Katarína Králiková

Detailny záber na palác rodiny Habermayer v Bratislave na Panenskej ul.

Habermayerovci podnikali v rôznych oblastiach, ženili sa s dcérami významných prešporských mešťanov, avšak, ich potomkovia postupne vymierali.

Pravdepodobne sa poznali so susedom pekárom Georgom Philippom Mayerom. V jeho dome sa mu narodila vnučka, Alžbeta Guntherová Mayerová (1905 – 1973). Táto významná slovenská kunsthistorička, vysokoškolská pedagogička, muzeologička a publicistka s mimoriadne pohnutým osudom žila na Panenskej až do tzv. „Akcie B“.

Viac o jej nevšednom osude sa dozviete v blogu Alžbeta Güntherová-Mayerová, muzeologička napriek režimu.

FOTO: Katarína Králiková

Dom (vpravo), v ktorom sa narodila Alžbeta Güntherová Mayerová má na stene pamätnú tabuľu.

Záver vychádzky patril šermiarovi, ktorým bol Ferdinand Martinengo (1821-1895). Práve on inicioval zavedenie telocviku medzi povinné predmety na školách. Zakladal tiež športové a charitatívne spolky. Hlavne úspešný Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý jeho zásluhou inšpiroval mnohé mestá.

Dom, v ktorom býval na rohu Panenskej ulice a Suchého mýta už dnes nestojí. Jeho odkaz, ako byť dobrým susedom však pretrváva aj vďaka rozprávkovej knihe Martinengo, ktorú o ňom vydalo OZ Bratislavské rožky.

Toto je taký stručný prehľad o dobrých susedoch z Ferdinandovho Mesta. Na prehliadke sme si o nich samozrejme povedali viac. 

A akí boli ďalší Dobrí susedia z Ferdinandovho mesta?

To sa dozviete v septembri 2021 na podujatí Dobrý trh na Panenskej 2021, budem vás včas informovať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou. Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová (1905 – 1973). Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – roky „vyhnanstva“ 1952 – 1955. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BLEYOVÁ, J. (2017). Spomienka na Ferdinanda Martinenga [Zaznamenal: J. BLEYOVÁ]. Dostupné na Internete: https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/127978/spomienka-na-ferdinanda-martinenga

DELIKÁT, R. (29. 10 2019). Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/miesto-kde-bola-banka-doma-takmer-sto-rokov/

FORBAT, E. (1959). Dejiny Bratislavského obchodu v 18. a 19. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.

GÜNTHER, P. (8. 11 2019). Osobné stretnutie na Panenskej ul. (BA). (K. KRÁLIKOVÁ, Dotazovateľ)

GÜNTHEROVÁ MAYEROVÁ, A. (2013). Zhodnotenie vlastných prednášok z dejín. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

KALMÁN, E. (2013). The best hungarian operetta songs [Zaznamenal: M. OSZVALD, K. PELLER, & T. FOLDES]. [YOUTUBE]. 8, 20. Dostupné na Internete: https://www.youtube.com/watch?v=z0K8Z5F6ZBA

MÁNYA, Á. B. (2. 4 2019). „Rytieri plameňov“ v Prešporku v rokoch 1867 – 1918. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/rytieri-plamenov-v-presporku-v-rokoch-1867-1918/

NOVÁČEK, Z. (1961). Významné hudobné zjavy a Bratislava v 19. storočí. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry.

ORTVAY, T. (2017). Ulice a námestia Bratislavy. Ferdinandovo mesto. Bratislava: Marenčin PT.

POHANIČOVÁ, J. (2011). Dvaja Ignatzovia – otec a syn Feiglerovci. Architektonické listy Fakulty architektúry STU č. 1/2011, 6-15. Dostupné na Internete: https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/ALFA1-011-web.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAJ, P. (dátum neznámy). Architektúra dlhého storočia a Feiglerovci. Dostupné na Internete: Spolok architektov Slovenska: http://www.sasarch.sk/cms/uploaded/1715_attach_Feiglerovci%20vnutro%20ukazka.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAY, P. (2016). Storočie Feiglerovcov. Príbeh bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov. Bratislava: Trio Publishing.

Popis pamätníka: Oľga Trebitschová (1887 – 1919), Panenská ul. č. 11. (28. 8 2018). Dostupné na Internete: Epocha: https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/olga-trebitschova-1887-1919-panenska-ul-c-11

ROŽOVÁ, J. (., & HORNYÁK, I. (5. 4 2019). Cantus – príbeh jednej sochy Pred sto rokmi zomrela Oľga Trebitschová, ktorú stvárnil sochár Alojz Rigele. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/cantus-pribeh-jednej-sochy-pred-sto-rokmi-zomrela-olga-trebitschova-ktoru-stvarnil-sochar-alojz-rigele/

ŠIDLÍKOVÁ, Z. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky

Štátna opera Banská Bystrica. (30. 11 2017). Emmerich Kálmán ‒ kráľ maďarskej operety. Dostupné na Internete: MK SR: http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1041

TÓTH, A. (1. 2 2012). Hungarian Histrorican Review. Dostupné na Internete: Sociálne stratégie luteránskych mešťanov v Pressburgu, 1750–1850: http://www.hunghist.org/index.php/83-articles/90-2012-1-2-toth

TÓTH, A. (2020). „Lesk meštianskej rodiny a …?“. Dostupné na Internete: Miskolci Egyetem: https://tti.uni-miskolc.hu/blog27

VANČU, S. (15. 10 2011). Zabudnuté osobnosti Bratislavy – Ferdinand Martinengo. Dostupné na Internete: Ženský web: https://zenskyweb.sk/metropola/archiv/zabudnute-osobnosti-bratislavy

VYHNÁNEK, J. (11. 11 2017). Zásluhy Ferdinanda Martinenga siahajú oveľa ďalej ako “len“ po založenie Dobrovoľného hasičského spolku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/zasluhy-ferdinanda-martinenga-siahaju-ovela-dalej-ako-len-po-zalozenie-dobrovolneho-hasicskeho-spolku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavske rožk: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

 

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

0 komentárov

Trackbacks/Pingbacks

  1. Ignác Lamár, človek, ktorý mal svoj sen - katarinakralikova - […] Pamätník Oľgy Trebitsch, opernej speváčky, ktorú obdivoval Ignác Lamár aj všetci dobrí susedia z Ferdinandovho mesta […]

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie