U koho nakupovali materiál klobučníci?

U koho nakupovali materiál klobučníci?

od | sep 19, 2020 | Odpovede, Vedomosti | 0 komentárov

Patrónom všetkých remeselníkov je Svätý Jozef. Sviatok mal pred pol rokom (19.3.). Tak dlho mi občas trvá, kým vypátram odpovede na niektoré vaše otázky.

Z prehliadok na tému Majstri a remeselníčky v 16. storočí v Prešporku som si od vás priniesla úžasne zaujímavé otázky. Teším sa, že vám odpoveď na prvú z nich môžem poslať už dnes. Nech sa páči…
FOTO: Katarína Králiková

Korunovačné slávnosti v Bratislave v roku 2020.

U koho nakupovali materiál klobučníci?

Mestskí klobučníci vyrábali klobúky pôvodne zo súkna, neskôr z plstenej ovčej vlny, ktorú farbili načierno.

V 15. storočí mali dielňu v Prešporku len dvaja súkenníci. Zo 16. storočia ich počet nemáme, ale môžeme sa domnievať, že ich nebolo viac. Totiž, na založenie cechu bolo potrebné, aby sa spojili najmenej traja majstri. A súkenníci si svoj cech prvýkrát založili až v 17. storočí.

V 16. storočí bolo v Prešporku 47 klobučníkov a teda zrejme len dvaja súkenníci, u ktorých mohli kupovať súkno na klobúky.

Z toho vyplýva, že klobučníci svoj tovar kupovali na jarmokoch od súkenníkov z Modry, Pezinku a Skalice, možno aj od súkenníkov z oblastí Považia, horného Ponitria a Gemeru. 

historická súvislosť

V 16. storočí, po Bitke pri Moháči (1526) sa začali uhorskí muži inšpirovať tureckou módou. Na ľudí mimo Uhorska pôsobili exoticky. Ich odev – a aj klobúky – boli šité nie na decentný „nemecký štýl“, ale na farebne pestrý, tzv. „uhorský štýl“ (viď foto).

Muži sa dokonca strihali a holili ako Turci. Nosili vyholené hlavy, alebo dookrúhla ostrihané vlasy.
Práve preto bolo dôležité, čo im chráni hlavu.

Čiapky a klobúky mali vyrobené z plsti, súkna, zo zamatu i z kožušiny. Vyzdobené boli šperkami, drahými kameňmi a vtáčími perami.

Čistá exotika – a hlavne, úžasná príležitosť pre kreativitu a rozmach majstrov klobučníkov.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

SEGEŠ, Vladimír: Remeslá a cechy v starom Prešporku (2010) 

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (2018) Klobučníctvo. Dostupné na internete: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/klobucnictvo/

ZUBERCOVÁ, Magdaléna – HASALOVÁ, Eva. Móda na Slovensku. Stručné dejiny odievania (2014)

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

od | sep 15, 2020 | Fotogaléria | 0 komentárov

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

V utorok, 15. septembra 2020 sme mali prehliadku Dobrí susedia z Ferdinadovho Mesta. Organizovali ju Bratislavské rožky, o. z, v rámci podujatia Dobrý trh na Panenskej a Podjavorinskej. Prehliadka sa konala v dvoch termínoch, o 12:00 a o 16:00 hod. Účastníkom som priblížila osudy siedmych susedov z prelomu 18. a 19. storočia. Tých, ktorí sa svojim životom a prácou stali Dobrými susedmi z Ferdinandovho Mesta.

Ferdinandovo Mesto utváralo v rokoch 1848 až 1930 názov pre druhý prešporský/ bratislavský obvod. Patrili doň približne ulice Zochova, Palisády, Suché mýto, Ul. 29. augusta, Špitálska, Námestie SNP a Župné námestie. Žilo tu mnoho výnimočných ľudí a všetci boli dobrí susedia. 

Prečítajte si, o ktorých som rozprávala počas prehliadky Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta v roku 2020.

FOTO: Janka Kollárová

Prehliadka Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta.

Dobrí susedia z Konventnej ul.

Žil tu aj Ignátz Feigler ml. (1820-1894), staviteľ, projektant a obchodník so stavebninami z významnej rodiny Feiglerovcov. Svojim susedom staval nájomné domy presvetlené oknami v každej izbe. Ako novinku naprojektoval do každého bytu kúpeľňu s WC. So svojou rodinou žil na Konventnej ul. č. 5. 

FOTO: Katarína Králiková

Dom Ignátza Feiglera ml. (uprostred vľavo)

Susedil s ním Gustáv Heckenast (1811-1848), kníhtlačiar a vydavateľ a podporovateľ umelcov, ktorý sa na dôchodok presťahoval do Prešporku. Nechal si tu postaviť veľký palác z červených tehál na križovatke dnešných ulíc Konventná a Kozia. 

FOTO: Katarína Králiková

Hackenastov palác na rohu Konventnej a Kozej ul. v Bratislave

Obaja spomínaní iste poznali svojho suseda, podľa ktorého bola pomenovaná vedľajšia, dnes Podjavorinskej ulica. Bol ním Teodor Edl (1815-1882), úspešný bankár, významný funkcionár, štedrý mecenáš a ako vynikajúci klavirista aj obľúbený sused.    

FOTO: Katarína Králiková

Dom na rohu Kozej ul. a Podjavorinskej ulice, ktorá sa v 19. storočí volala Edlova ul.

dobrí susedia z Panenskej ul.

Hudobne nadaná bola aj ich susedka, šarmantná operná speváčka Oľga Trebitschová (1887-1919). Svoj talent prezentovala iba pred publikom v Prešporku. S milovaným manželom žila až do svojej predčasnej smrti v Georgievitsovom paláci na Panenskej ul.  

FOTO: Katarína Králiková

Pamätník Oľgy Trebitsch (1887 – 1919) na dvore Georgievitschovho paláca v Bratislave na Panenskej ul.

Na tejto ulici, žili v 18. storočí aj potomkovia evanjelickej rodiny Habermayer. Pri ich paláci na rohu Panenskej a Štetinovej sme si pripomenuli osudy synov a vnukov zakladateľa rodu, obchodníka s dobytkom Lorenza. 

FOTO: Katarína Králiková

Detailny záber na palác rodiny Habermayer v Bratislave na Panenskej ul.

Habermayerovci podnikali v rôznych oblastiach, ženili sa s dcérami významných prešporských mešťanov, avšak, ich potomkovia postupne vymierali.

Pravdepodobne sa poznali so susedom pekárom Georgom Philippom Mayerom. V jeho dome sa mu narodila vnučka, Alžbeta Guntherová Mayerová (1905 – 1973). Táto významná slovenská kunsthistorička, vysokoškolská pedagogička, muzeologička a publicistka s mimoriadne pohnutým osudom žila na Panenskej až do tzv. „Akcie B“.

Viac o jej nevšednom osude sa dozviete v blogu Alžbeta Güntherová-Mayerová, muzeologička napriek režimu.

FOTO: Katarína Králiková

Dom (vpravo), v ktorom sa narodila Alžbeta Güntherová Mayerová má na stene pamätnú tabuľu.

Záver vychádzky patril šermiarovi, ktorým bol Ferdinand Martinengo (1821-1895). Práve on inicioval zavedenie telocviku medzi povinné predmety na školách. Zakladal tiež športové a charitatívne spolky. Hlavne úspešný Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý jeho zásluhou inšpiroval mnohé mestá.

Dom, v ktorom býval na rohu Panenskej ulice a Suchého mýta už dnes nestojí. Jeho odkaz, ako byť dobrým susedom však pretrváva aj vďaka rozprávkovej knihe Martinengo, ktorú o ňom vydalo OZ Bratislavské rožky.

Toto je taký stručný prehľad o dobrých susedoch z Ferdinandovho Mesta. Na prehliadke sme si o nich samozrejme povedali viac. 

A akí boli ďalší Dobrí susedia z Ferdinandovho mesta?

To sa dozviete v septembri 2021 na podujatí Dobrý trh na Panenskej 2021, budem vás včas informovať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou. Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová (1905 – 1973). Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – roky „vyhnanstva“ 1952 – 1955. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BLEYOVÁ, J. (2017). Spomienka na Ferdinanda Martinenga [Zaznamenal: J. BLEYOVÁ]. Dostupné na Internete: https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/127978/spomienka-na-ferdinanda-martinenga

DELIKÁT, R. (29. 10 2019). Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/miesto-kde-bola-banka-doma-takmer-sto-rokov/

FORBAT, E. (1959). Dejiny Bratislavského obchodu v 18. a 19. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.

GÜNTHER, P. (8. 11 2019). Osobné stretnutie na Panenskej ul. (BA). (K. KRÁLIKOVÁ, Dotazovateľ)

GÜNTHEROVÁ MAYEROVÁ, A. (2013). Zhodnotenie vlastných prednášok z dejín. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

KALMÁN, E. (2013). The best hungarian operetta songs [Zaznamenal: M. OSZVALD, K. PELLER, & T. FOLDES]. [YOUTUBE]. 8, 20. Dostupné na Internete: https://www.youtube.com/watch?v=z0K8Z5F6ZBA

MÁNYA, Á. B. (2. 4 2019). „Rytieri plameňov“ v Prešporku v rokoch 1867 – 1918. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/rytieri-plamenov-v-presporku-v-rokoch-1867-1918/

NOVÁČEK, Z. (1961). Významné hudobné zjavy a Bratislava v 19. storočí. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry.

ORTVAY, T. (2017). Ulice a námestia Bratislavy. Ferdinandovo mesto. Bratislava: Marenčin PT.

POHANIČOVÁ, J. (2011). Dvaja Ignatzovia – otec a syn Feiglerovci. Architektonické listy Fakulty architektúry STU č. 1/2011, 6-15. Dostupné na Internete: https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/ALFA1-011-web.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAJ, P. (dátum neznámy). Architektúra dlhého storočia a Feiglerovci. Dostupné na Internete: Spolok architektov Slovenska: http://www.sasarch.sk/cms/uploaded/1715_attach_Feiglerovci%20vnutro%20ukazka.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAY, P. (2016). Storočie Feiglerovcov. Príbeh bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov. Bratislava: Trio Publishing.

Popis pamätníka: Oľga Trebitschová (1887 – 1919), Panenská ul. č. 11. (28. 8 2018). Dostupné na Internete: Epocha: https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/olga-trebitschova-1887-1919-panenska-ul-c-11

ROŽOVÁ, J. (., & HORNYÁK, I. (5. 4 2019). Cantus – príbeh jednej sochy Pred sto rokmi zomrela Oľga Trebitschová, ktorú stvárnil sochár Alojz Rigele. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/cantus-pribeh-jednej-sochy-pred-sto-rokmi-zomrela-olga-trebitschova-ktoru-stvarnil-sochar-alojz-rigele/

ŠIDLÍKOVÁ, Z. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky

Štátna opera Banská Bystrica. (30. 11 2017). Emmerich Kálmán ‒ kráľ maďarskej operety. Dostupné na Internete: MK SR: http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1041

TÓTH, A. (1. 2 2012). Hungarian Histrorican Review. Dostupné na Internete: Sociálne stratégie luteránskych mešťanov v Pressburgu, 1750–1850: http://www.hunghist.org/index.php/83-articles/90-2012-1-2-toth

TÓTH, A. (2020). „Lesk meštianskej rodiny a …?“. Dostupné na Internete: Miskolci Egyetem: https://tti.uni-miskolc.hu/blog27

VANČU, S. (15. 10 2011). Zabudnuté osobnosti Bratislavy – Ferdinand Martinengo. Dostupné na Internete: Ženský web: https://zenskyweb.sk/metropola/archiv/zabudnute-osobnosti-bratislavy

VYHNÁNEK, J. (11. 11 2017). Zásluhy Ferdinanda Martinenga siahajú oveľa ďalej ako “len“ po založenie Dobrovoľného hasičského spolku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/zasluhy-ferdinanda-martinenga-siahaju-ovela-dalej-ako-len-po-zalozenie-dobrovolneho-hasicskeho-spolku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavske rožk: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

 

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

od | jún 8, 2020 | Odpovede, Osobnosti, Vedomosti | 0 komentárov

Mestské hradby sú plné príbehov kamenárov, murárov, klampiarov, tesárov, kováčov i medikovačov. Vojakov, strážnikov i rytierov, ale aj prešporských žien, ktoré im varili, prali a ošetrovali rany. Ľudí, ktorí svorne chránili svoje mesto Prešporok. Múry, bašty, parkány, barbakány aj brány, priekopy i veže nesú v sebe osudy kráľov a kráľovien, mešťanov i hostí a tiež ľudí všetkých národností, kresťanov i židov, ľudí pracujúcich rukami, hlavou i srdcom. To všetko je v symbolike erbov hrdo vytesaných na hlavnej, Michalskej bráne.
FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Aké zdroje informujú o erboch na Michalskej veži?

Historičky Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj Kucharík vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef Hanák a Barbora Kopuncová uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Ostatné uverejnené texty, ku ktorým som sa dostala, čerpajú z vyššie uvedených zdrojov.

Jednoznačnú odpoveď na otázku prečo sú na Michalskej veži tri erby však už dnes nezistíme. Museli by sme sa vrátiť v čase do 16. storočia.

Vieme si však utvoriť vlastnú hypotézu, teda svoj názor na základe viacerých dôveryhodných zdrojov a prepojenia jednotlivých súvislostí.

Prečo sú teda na Michalskej veži až 3 erby?

fakty

Prvá zmienka o nejakom kamennom erbe na Michalskej veži pochádza z rokov 1512-1513 (vládol Vladislav II. Jagelovský zvaný „Kráľ Dobrze“).

Preverili ju v Mestskej komornej knihe uloženej v Archíve mesta Bratislavy historici Štefan Rakovský v roku 1877, Ladislav Kemény v roku 1925 a neskôr súčasníci Viera Obuchová, Zuzana Ševčíková, Juraj Kucharík a iní.

Hovorí len toľko, že mestský erb na Michalskú bránu vyhotovil  kamenársky majster Wendler.

Táto informácia bola opakovane uvádzaná v odbornej literatúre až do roku 1975, kedy tím historičiek Zuzany Ševčíkovej a Viery Obuchovej dokončil umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže.

FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža, odborná publikácia,
ktorú napísali Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová
z Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v 1984 

A tu to začína byť zaujímavé…

V rovnakom zdroji menovaní historici overili, že neskôr, v roku 1547, mesto vyplatilo maliarovi Hansovi odmenu za vymaľovanie už troch erbov a to kráľovského, uhorského a mestského erbu na Michalskej veži.
Až tento údaj považujú historici za prvú jednoznačnú písomnú zmienku o kamennej erbovej doske na Michalskej veži.

Lenže, v súčasnosti už vieme spoznávať historickú pravdu nie len vďaka písomným prameňom, ale aj vďaka výskumom archeológov a historikov.

Podľa hĺbkovej analýzy stavebného materiálu na Michalskej veži spomínané historičky zistili, že erbová kamenná doska bola pôvodne umiestnená nie na Michalskej veži, ale na barbakane z vonkajšej strany mestských hradieb.

Zároveň, na základe umeleckohistorickej analýzy vyslovili presvedčenie, že erb bol vyhotovený ešte pred rokom 1520, a že s veľkou pravdepodobnosťou patrí nie Vladislavovi II. ale jeho synovi kráľovi Ľudovítovi II. Jágelovskému.

FOTO: Katarína Králiková

Tri erby na Michalskej veži v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Tri erby na vonkajšej strane Michalskej brány symbolizujú, označujú a upozorňujú teritórium kráľovského korunovačného mesta, ktoré je pod ochranou troch inštitúcií a to kráľa, mesta a Horného Uhorska.

Prvý erb bol mestský. To je logické.

Ale … prečo sú tam ďalšie dva erby?

Mohlo ísť o symbolické označenie inštitúcii, ktoré chránia mesto Prešporok ohrozované Osmanskými vojakmi.

Mätie ma však to, že erb tam bol ešte pred Bitkou pri Moháči (29.08.1526), teda už v roku 1520 alebo skôr. Vtedy predsa mesto Prešporok ešte nebolo korunovačným sídlom kráľa.

Vysvetľujem si to však tak, že mesto Prešporok bolo už vtedy veľmi dôležitým, priam strategickým a druhým najväčším mestom Uhorska, polohou blízkym k Viedni a k Českému kráľovstvu. Jeho ochrana bola v záujme nie len obyvateľov Prešporku, ale aj samotného kráľa a vôbec, celého vtedajšieho Uhorska.

Zdôrazňujem, že hovoríme o 16. storočí, kedy Osmanské vojská ohrozovali Uhorsko a snažili sa dostať čo najviac na západ Európy. Takmer sa im to podarilo, keď po Bitke pri Moháči obsadili celé veľkú časť Uhorska a chceli pokračovať ďalej, na Prešporok a na Viedeň. Ale to je už iný príbeh…

V tejto súvislosti však môže byť zaujímavé…

Čo symbolizujú jednotlivé erby na Michalskej veži?

Jágelovský erb

Levy symbolizujú kráľovské cnosti – odvahu a bojovnosť.
Holubica je náboženský atribút Ducha Svätého.

FOTO: pinterest/ Nicolas Vandevoorde

Znak Ľudovíta II. Jágelovského, Uhorského a českého kráľa (vľavo) a jeho manželky Márie Habsburskej/ Rakúskej.

Uhorský erb

Štátny erb uhorskej krajiny mal pôvodne iba dvojramenný kríž ako symbol zvrchovanosti a Horného Uhorska.

Historici sa domnievajú, že ako inšpiráciu z Byzancie ho používali už vierozvestci Konštantín a Metod (9. stor.), alebo uhorský kráľ Belo III. (12. stor.), ktorý tam žil 11. rokov.

Od 14. storočia pribudli na erb lomené gotické oblúky. Ako „severné hory“ Tatra, Matra a Fatra však sú interpretované až od 16. storočia. Štúrovci tento motív označovali ako Trojvršie a v rozpore s pravidlami heraldiky zmenili jeho farbu zo zelenej, po vzore Ruska na slovanskú modrú. O tejto téme zaujímavo rozpráva historik – archivár a znalec heraldiky Jozef Novák.

Erb Uhorska na kamennej doske je ešte bez koruny. Už spomínané historičky sa preto domnievajú, že ide o erb Horného Uhorska.

Bratislavský erb

Symbolika motívov na erbe mesta Bratislava má viacero verzií.

Červená farba, ktorá je na pozadí, v našich končinách všeobecne znamená odvahu, bojovnosť, moc a silu. Biela, ktorou sú vyobrazené mury a veže, značí mier a čistotu úmyslov. Zlatá, ktorú nájdeme na vežičkách, môže symbolizovať bohatstvo a kráľovskú dôležitosť?

Heraldik Ladislav Vrtel v článku pre TASR k tomu vymenúva teórie o Bratislavskom erbe.

  1. Bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta.
  2. Trojvežové opevnenie znázorňuje Vydrickú, Michalskú a Laurinskú bránu.
  3. V erbovej listine sa nič bližšie nespomína.

A tak si môžeme opäť urobiť vlastnú hypotézu…

FOTO: TASR/ Michal Svítok/

Listina z roku 1436, ktorou Žigmund Luxemburský potvrdzuje mestu Bratislava právo používať mestský erb a pečať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

Historičky Zuzana ŠEVČÍKOVÁ a Viera OBUCHOVÁ realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj KUCHARÍK vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef HANÁK a Barbora KOPUNCOVÁ uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

od | feb 22, 2020 | Osobnosti | 0 komentárov

V dejinách Bratislavy máme veľa inšpiratívnych ľudí. Poctivo pracovali, oddane slúžili svojej komunite a na ich česť sa dalo prisahať. Taký bol aj David Krausz. Pokrokový mliekar, štedrý mecenáš a vážený mešťan. Do Prešporku sa prisťahoval až v zrelom veku a predsa tu zanechal výraznú stopu. Zničili ju však fašisti.
ZDROJ FOTO: Tomáš Stern

David Kraus

b

Bratislavské noviny

Tento článok som napísala pre Bratislavské noviny

Prečítať si ho môžete k: Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

zdroj foto

STERN, Tomáš

i

zdroje

KRÁLIKOVÁ, Katarína. (2019) Príbeh budovy ÚĽUV. všetky zdroje sú uvedené v článku.

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 2/2

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 2/2

od | feb 16, 2020 | História | 0 komentárov

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 2/2

Pokojné roky vždy striedali udalosti, ktoré sa zapísali do dejín. V 19. storočí sa ich stalo najviac. Prelomovo zasiahli všetky oblasti života. Preto historici toto obdobie označujú ako Dlhé devätnáste storočie. Pôvodným obyvateľom Petržalky práve vtedy začali najväčšie zmeny, ktoré vyvrcholili v 20. storočí.

 

Petržalské noviny

celý článok:

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 2/2
zdroje textu

Ján Čomaj: Petržalka-Engerau-Ligetfalu. Marenčin PT, 2019.

Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar: Petržalka v rokoch 1919 – 1946. Stimul. 2014.

zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice keď tvorím písaním.

ďakujem za vaše dojmy

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.

[thrive_leads id='28674']