Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?
FOTO: Katarína Králiková
Michalská veža v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta
Aké zdroje informujú o erboch na Michalskej veži?
Historičky Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.
Historik Juraj Kucharík vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.
Historici Jozef Hanák a Barbora Kopuncová uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.
Ostatné uverejnené texty, ku ktorým som sa dostala, čerpajú z vyššie uvedených zdrojov.
Jednoznačnú odpoveď na otázku prečo sú na Michalskej veži tri erby však už dnes nezistíme. Museli by sme sa vrátiť v čase do 16. storočia.
Vieme si však utvoriť vlastnú hypotézu, teda svoj názor na základe viacerých dôveryhodných zdrojov a prepojenia jednotlivých súvislostí.
Prečo sú teda na Michalskej veži až 3 erby?
fakty
Prvá zmienka o nejakom kamennom erbe na Michalskej veži pochádza z rokov 1512-1513 (vládol Vladislav II. Jagelovský zvaný „Kráľ Dobrze“).
Preverili ju v Mestskej komornej knihe uloženej v Archíve mesta Bratislavy historici Štefan Rakovský v roku 1877, Ladislav Kemény v roku 1925 a neskôr súčasníci Viera Obuchová, Zuzana Ševčíková, Juraj Kucharík a iní.
Hovorí len toľko, že mestský erb na Michalskú bránu vyhotovil kamenársky majster Wendler.
Táto informácia bola opakovane uvádzaná v odbornej literatúre až do roku 1975, kedy tím historičiek Zuzany Ševčíkovej a Viery Obuchovej dokončil umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže.
FOTO: Katarína Králiková
Michalská veža, odborná publikácia,
ktorú napísali Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová
z Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v 1984
A tu to začína byť zaujímavé…
V rovnakom zdroji menovaní historici overili, že neskôr, v roku 1547, mesto vyplatilo maliarovi Hansovi odmenu za vymaľovanie už troch erbov a to kráľovského, uhorského a mestského erbu na Michalskej veži.
Až tento údaj považujú historici za prvú jednoznačnú písomnú zmienku o kamennej erbovej doske na Michalskej veži.
Lenže, v súčasnosti už vieme spoznávať historickú pravdu nie len vďaka písomným prameňom, ale aj vďaka výskumom archeológov a historikov.
Podľa hĺbkovej analýzy stavebného materiálu na Michalskej veži spomínané historičky zistili, že erbová kamenná doska bola pôvodne umiestnená nie na Michalskej veži, ale na barbakane z vonkajšej strany mestských hradieb.
Zároveň, na základe umeleckohistorickej analýzy vyslovili presvedčenie, že erb bol vyhotovený ešte pred rokom 1520, a že s veľkou pravdepodobnosťou patrí nie Vladislavovi II. ale jeho synovi kráľovi Ľudovítovi II. Jágelovskému.
FOTO: Katarína Králiková
Tri erby na Michalskej veži v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta
Tri erby na vonkajšej strane Michalskej brány symbolizujú, označujú a upozorňujú teritórium kráľovského korunovačného mesta, ktoré je pod ochranou troch inštitúcií a to kráľa, mesta a Horného Uhorska.
Prvý erb bol mestský. To je logické.
Ale … prečo sú tam ďalšie dva erby?
Mohlo ísť o symbolické označenie inštitúcii, ktoré chránia mesto Prešporok ohrozované Osmanskými vojakmi.
Mätie ma však to, že erb tam bol ešte pred Bitkou pri Moháči (29.08.1526), teda už v roku 1520 alebo skôr. Vtedy predsa mesto Prešporok ešte nebolo korunovačným sídlom kráľa.
Vysvetľujem si to však tak, že mesto Prešporok bolo už vtedy veľmi dôležitým, priam strategickým a druhým najväčším mestom Uhorska, polohou blízkym k Viedni a k Českému kráľovstvu. Jeho ochrana bola v záujme nie len obyvateľov Prešporku, ale aj samotného kráľa a vôbec, celého vtedajšieho Uhorska.
Zdôrazňujem, že hovoríme o 16. storočí, kedy Osmanské vojská ohrozovali Uhorsko a snažili sa dostať čo najviac na západ Európy. Takmer sa im to podarilo, keď po Bitke pri Moháči obsadili celé veľkú časť Uhorska a chceli pokračovať ďalej, na Prešporok a na Viedeň. Ale to je už iný príbeh…
V tejto súvislosti však môže byť zaujímavé…
Čo symbolizujú jednotlivé erby na Michalskej veži?
Jágelovský erb
Levy symbolizujú kráľovské cnosti – odvahu a bojovnosť.
Holubica je náboženský atribút Ducha Svätého.
FOTO: pinterest/ Nicolas Vandevoorde
Znak Ľudovíta II. Jágelovského, Uhorského a českého kráľa (vľavo) a jeho manželky Márie Habsburskej/ Rakúskej.
Uhorský erb
Štátny erb uhorskej krajiny mal pôvodne iba dvojramenný kríž ako symbol zvrchovanosti a Horného Uhorska.
Historici sa domnievajú, že ako inšpiráciu z Byzancie ho používali už vierozvestci Konštantín a Metod (9. stor.), alebo uhorský kráľ Belo III. (12. stor.), ktorý tam žil 11. rokov.
Od 14. storočia pribudli na erb lomené gotické oblúky. Ako „severné hory“ Tatra, Matra a Fatra však sú interpretované až od 16. storočia. Štúrovci tento motív označovali ako Trojvršie a v rozpore s pravidlami heraldiky zmenili jeho farbu zo zelenej, po vzore Ruska na slovanskú modrú. O tejto téme zaujímavo rozpráva historik – archivár a znalec heraldiky Jozef Novák.
Erb Uhorska na kamennej doske je ešte bez koruny. Už spomínané historičky sa preto domnievajú, že ide o erb Horného Uhorska.
Bratislavský erb
Symbolika motívov na erbe mesta Bratislava má viacero verzií.
Červená farba, ktorá je na pozadí, v našich končinách všeobecne znamená odvahu, bojovnosť, moc a silu. Biela, ktorou sú vyobrazené mury a veže, značí mier a čistotu úmyslov. Zlatá, ktorú nájdeme na vežičkách, môže symbolizovať bohatstvo a kráľovskú dôležitosť?
Heraldik Ladislav Vrtel v článku pre TASR k tomu vymenúva teórie o Bratislavskom erbe.
- Bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta.
- Trojvežové opevnenie znázorňuje Vydrickú, Michalskú a Laurinskú bránu.
- V erbovej listine sa nič bližšie nespomína.
A tak si môžeme opäť urobiť vlastnú hypotézu…
FOTO: TASR/ Michal Svítok/
Listina z roku 1436, ktorou Žigmund Luxemburský potvrdzuje mestu Bratislava právo používať mestský erb a pečať.
jazyková korektúra
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
zdroje
Historičky Zuzana ŠEVČÍKOVÁ a Viera OBUCHOVÁ realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.
Historik Juraj KUCHARÍK vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.
Historici Jozef HANÁK a Barbora KOPUNCOVÁ uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.
