Príbeh budovy ÚĽUV

10. 11. 2019 | História

Príbeh budovy ÚĽUV

10. 11. 2019 | História

Priam detektívny príbeh budovy na Obchodnej ul. č. 64 v Bratislave, v ktorej dnes sídli ÚĽUV by sme mohli opísať v skratke takto.

Dom postavili pravdepodobne remeselníci na starej obchodnej ceste. Do dnešného tvaru ho vystavali po požiari v 18. storočí.

Od Josefa Maiera ho kúpil v roku 1906 židovský mliekarnik David Kraus. Po niekoľkoročných úradných prieťahoch dal Kraus zadné hospodárske budovy opraviť. Vybudoval v nich továreň na mliečne výrobky s najmodernejšími prístrojmi. Staviteľmi boli renomované bratislavské spoločnosti Feigler, neskôr Pittel & Brauserwetter.

Mliekareň prosperovala a vyhrávala súťaže. Štedrý majiteľ aktívne pôsobil aj v židovskej obci a aj v meste až do svojej smrti v roku 1932.

Počas II. svetovej vojny chceli fašisti dať zbúrať zadné hospodárske budovy. Mliekareň aj dom na dnešnej Obchodnej ul. mal pôvodne arizovať Dr. Bela Špendík. Krausovi synovia, Dr. Eugen Kraus a Alexander Kraus žili v dome až do deportácie v 1941. V roku 1942 dom a firmu Kraus David a syn v.o.s. vlastnila arizátorka Matilda Dobrovodská.

Po 2. svetovej vojne užívali budovu viacerí rôzni obchodníci a podnájomníci. Od roku 1956 pôsobí v budove Ústredie ľudovej umeleckej výroby, ktoré budovu pekne zrenovovalo. Lenže, celý príbeh je zaujímavejší…

FOTO: Katarína Králiková

Budova ÚĽUV na Obchodnej ul. v Bratislave.

DÔVOD – POSTUP – VÝZVA

Príbeh budovy Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) na dnešnej Obchodnej ul. č. 64 v Bratislave ma podnietila prebádať riaditeľka ÚĽUV Mgr. Dana Kľučárová, PhD.

Niekoľko mesiacov mi trvalo, kým som zozbierala zdroje. Študovala som ich, triedila a evidovala ako „dôkazový materiál“.

Už po návšteve Archívu mesta Bratislava sa mi zo získaných materiálov začal črtať neobyčajný príbeh.

Táto, priam detektívna práca však nie je úplná. Určite existujú zdroje, ktoré som nepreskúmala. A aj také, ktoré sa navždy stratili. Odborníci, teda historici, by k tomu zrejme vedeli čo-to dodať.

V texte uvádzam len fakty. Hoci rada tvorím písaním, pri takýchto článkoch sa snažím odolať beletrizácii. Júj, ale poviem vám, všeličo mi pri písaní napadalo.

Tento príbeh sa však vytvoril sám.

Písala som ho s láskou k ÚĽUV. A s úctou k tým, ktorí v tomto dome nechali srdce.

Ak v texte nájdete chybu, preklep a obzvlášť, ak máte informáciu, o ktorú sa chcete podeliť, prosím, ozvite sa mi.

Vopred ďakujem.

POLOHA

Prenesme sa do 12. storočia a predstavme si Bratislavský hrad ako dnešný … napríklad Beckovský. Kamenná stavba na kopci.

Zo severu a zo západu sú lesy, bohaté na zver i kvalitné drevo. Z juhu, popod hradný kopec, tečie rieka s mnohými ramenami.

Pod hradným kopcom, smerom na východ hospodária ľudia. Už od praveku obchodujú s kupcami, ktorí potom putujú ďalej.

Cestou na východ z mestečka prechádzajú okolo krásnej osady. Od konca 12. storočia si už aj v nej niektorí ľudia začali stavať domy. Všade okolo prekvitajú rozsiahlé vinohrady a záhrady plné ovocných stromov.

(zdroj: Hajnalová Mária | Dejiny Bratislavy od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia – Brezalauspurc, na križovatke kultúr, str. 57).

Nádherné miesto. Tak ho aj pomenovali. Szeplak (z maďarského szép lak/ pekné miesto). To však nemusí znamenať, že sa v nej usadili ako prví Maďari, alebo, že tam neskôr žili iba Maďari.

Názvy miest a obcí sú často prevzaté, alebo premenované z rôznych dôvodov. Nie vždy len podľa toho, akej národnosti boli tam žijúci obyvatelia.

(zdroj: Šedivý Juraj, Dejiny Bratislavy od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia – Brezalauspurc, na križovatke kultúr, str. 390).

Prvá zmienka o osade sa nachádza v kúpno-predajnej zmluve z roku 1279. Označená je ako Villa Zeplok. Neskôr ju uvádzali ako Szeplak (z maďarského szép lak/ pekné miesto). Nuž, a v prameňoch zo 14. storočia sa objavuje, takmer výlučne, v nemeckej podobe ako Schöndorf.

(zdroj: Ortvay Tivadar, Ulice a námestia Bratislavy – Ferdinandovo mesto, str. 76).

Ulica, ktorá vznikla na mieste stredovekej osady Szeplak/ Schöndorf/ Krásna ves bola premenovaná celkom 22-krát. Jej prvý názov, Schöndorffergasse, poznáme z roku 1402.

(zdroj: www.pammap.sk).

Dnes má ulica názov, ktorý opäť, tak trochu, pripomína tých, ktorí ju vytvorili. Obchodná ulica.

DOMY

Po celé stáročia si na nej stavali kamenné a hlinené domy remeselníci, vinohradníci a obchodníci. Mnohé domy boli často zničené požiarom.

Od 16. storočia existujú záznamy o 6-tich zničujúcich požiaroch. Ten najväčší, v roku 1633, zničil takmer celú ulicu. Posledný – snáď – bol v roku 1812.

(zdroj: www.pammap.sk).

Ulica mala viacero verejných studní a práve v budove ÚĽUV na Obchodnej ul. č. 64 majitelia jednu z nich dodnes zachovali.

(zdroj: www.obchodnaulica.sk).

FOTO: Katarína Králiková

K lepšej predstave nám trochu pomôže aj maketa mesta Prešporok, hoci ho zobrazuje až v 18. stor.

BUDOVA ÚĽUV

Smerom od Michalskej brány, takmer na konci ulice stojí na pravej strane dom, v ktorom dnes sídli ÚĽUV.

Postavený bol pravdepodobne v 18. storočí, na pevných starších základoch, možno už zo 17. storočia.

Vchádzam z toho, že jeho pôdorys je aj na Korabinského mape z roku 1781.

Dom však bol niekoľkokrát prestavaný.

PRVÍ MAJITELIA

Na prelome 19. a 20. storočia v dome, pravdepodobne žili Josef Maier, Paula Kaucz rodená Maier a spolubývajúci Josef, Karl a Marie Maier.

(zdroj: Pressburger Zeitung 06.05.1906).

V máji 1906 od nich kúpil dom David Kraus. Bol to 46-ročný obchodník a vážený člen Židovskej náboženskej obce, aktívny mešťan a prispievateľ na rôzne zbierky.

ZDROJ FOTO: Tomáš Stern

David Kraus

Na základe nižšie uvedených informácií sa domnievam, že David Kraus prišiel z Nitry. Podľa oznamu z novín o kúpe domu však vieme, že do Prešporku prišiel aj s manželkou. Tiež je dosť možné, že v tom veku mali už aj deti …

(zdroj: Falťanová Ľubica: Najrušnejšie obchodné ulice Bratislavy II.časť)

Na prízemí si zriadili mliekareň.

V zadnej časti pozemku mali hospodárske budovy. A pravdepodobne aj stajne pre kravy, ktoré posielali, opäť pravdepodobne, s najatými pastiermi pásť sa na okolité lúky niekdajšej osady Szeplak/ Schöndorf/ Krásna ves.

Dosť pravdepodobné však je, že dobytok chovali na inom mieste a mlieko dovážali odtiaľ do domu na dnešnej Obchodnej ul., kde ho spracovávali.

V každom prípade, lokalita medzi vtedajšou Uhorskou ul. a Špitálskou ul. bola za čias Mateja Bela vysadená z časti vinicami, z časti záhradami. Ľudia to tam volali Poindl, zrejme podľa úľov, lebo v ľudovej nemčine sa včela povie Poindl.

(zdroj: Kušík Michal: Bratislava Mateja Bela (vydavateľstvo Obzor 1984) str. 120)



súvislosť

V rokoch 1914 až 1918 bola prvá svetová vojna. Po jej skončení zaniklo Uhorsko, aj Habsburská monarchia. Vzniklo Československo. Mestu Prešporok dali politickí predstavitelia štátu názov Bratislava.

dobové názvy dnešnej Obchodnej ul.

1879: Széplak utca, Schöndorfergasse

1920: Uhorská ulica

OCENENIA

Mliekareň Davida Krausa získala jedno z desiatich ocenení.

(zdroj: Slovenský denník zo dňa 21.06.1922)

Celoštátna prehliadka mliekarských výrobkov v Prahe.

Na základe výsledku prvej zemskej prehliadky mliékarských výrobkov, konanej dňa 15. apríla v Bratislave, boly podniky s výbornými výrobkami doporučené k účasti na celoštátnej prehliadke, odbývanej dňa 12. mája t. r. v Prahe.

Výsledok prehliadky bol pre podniky zo Slovenska veľmi pekný.

Štátny diplom ministerstva zemedelstva obdržalo za výborné výsledky desať podnikov v tomto poriadku:

/krátené/

9.) Maslo z mliekárne D. Krausz, Bratislava dosiahlo 91 bodov.

PRESTAVBA

V roku 1923 požiadal, medzičasom už bratislavský obyvateľ, David Kraus o povolenie na vykonanie adaptačných prác vo svojom dome na vtedajšej Uhorskej ul. č. 62, ktorý stál na parcele prislúchajúcej k dnešnej bu-dove ÚĽUV.

(zdroj: AMB, 20607/stav.I.1923)

POVOLENIE S MOŽNOSŤOU ODVOLANIA

Dňa 23. mája 1923 vydal Mestský notársky úrad v Bratislave povolenie Davidovi Krausovi vykonať adaptačné práce.

Správu dostali na vedomie a prípadné odvolanie sa aj susedia Karol Bláser, Uhorská ul. č. 64 a Juraj Haid, Uhorská ul. č. 60.

A tiež zodpovedný staviteľský majster Artur Szalatnai, ďalej Stavebné oddelenie I. a II., Riaditeľstvo robotníkov poisťujúcej pokladnice a tiež Priemyselný inšpektorát v Bratislave.

(zdroj: AMB, 20607/stav.I.1923)

ZÁKAZ SANOVAŤ – PRÍKAZ DEMOLOVAŤ

O tri roky, dňa 28. mája 1926 poslal Mestský notársky úrad v Bratislave Davidovi Krausovi nové konečné rozhodnutie.

Úrad prijal návrh odborného stavebného výboru a odmietol Krausovu žiadosť.

V rozhodnutí sa uvádza „žiadosť Dávida Krausa“, z čoho možno predpokladať, že po celý čas prebiehalo konanie a stavbu Kraus nemohol opravovať.

(zdroj: AMB, 32681/stav.I.1926)

FOTO: Katarína Králiková

Vďaka makete z 18.stor. si môžeme predstaviť záhrady za domami na dnešnej Obchodnej ulici.

Dôvodom odmietnutia bolo upozornenie odborného stavebného výboru, že dom, ktorý chcel Kraus opravovať, stál mimo regulačnej čiary.

Budova nevyhovovala z estetických dôvodov a v záujme plánovanej regulácie vtedajšej Preyssovej ul. (dnes Haydukova ul. ) mala byť budova čim skôr odstránená a postavená do frontovej čiary.

Správu dostali na vedomie opäť aj susedia Juraj Haid, Uhorská ul. č. 60, Alois Guttmann, Námestie Republiky č. 28 a Juraj Blaser, Uhorská ul. č. 63 (tu zrejme došlo k prečíslovaniu budov, keďže p. Blaser už býval nie na č. 64, ale na č. 63, alebo sa možno presťahoval).

O tomto rozhodnutí bolo upovedomené aj Stavebné oddelenie I. a nový zodpovedný stavbyvedúci, slávny bratislavský staviteľ Alexander Feigler.

(zdroj: AMB, č. 32681/stav.I/1926)

ODVOLANIE

David Kraus sa odvolal. Po troch rokoch, dňa 22.01.1929, vydal Krajinský úrad v Bratislave rozhodnutie v tomto znení:

„Krajinský úrad v Bratislave výmer mestského notárského úradu ako I. st. vrchnosti č. 32681/26 zo dňa 28. mája 1926 na základe dôvodov v ňom uvedených a pri zamietnutí odvolanie schvaľuje.“

Výmer bol v inštančnom poradí konečný. Na vedomie ho dostali tí čo aj v roku 1926.

(zdroj: AMB, č. 8638/stav. I. 1929)

ŠALAMÚNSKI ÚRADNÍCI

Mestský notársky úrad v Bratislave to vyriešil takpovediac „šalamúnsky“.

Dňa 12.04.1929 vydal povolenie, teraz už pre Firmu Dávida Krausa, aby postavila žiadanú prístavbu podľa predložených plánov.

Malo to však háčik. Stavebné povolenie vydali ako provizórium na dobu 5 (päť) rokov. Po tejto lehote mal David Kraus budovu zbúrať na vlastné náklady a nebezpečie.

V opačnom prípade má mesto právo zbúrať predmetnú budovu na náklady Dávida Krausa.

Zároveň bol povinný dodržať všetky predpisy súvisiace so stavaním ako bola bezpečnosť robotníkov pri práci, dodržanie predpisov proti týraniu zvierat a označenie stavby menom stavbyvedúcej firmy.

Opäť sa mohli odvolať do 15 dní všetci, ktorých sa stavba týkala.

Tu vidieť, ako rástla štátna byrokracia.

ROZMACH MEDZIVOJNOVEJ BYROKRACIE

Okrem už uvedených troch susedov dostali rozhodnutie na vedomie aj Stavebné oddelenie I. a II., Hospodárske oddelenie mestskej rady, Československé policajné riaditeľstvo prem. (?) odd., Priemyselný inšpektorát, Riaditeľstvo okresnej robotníckej poisťovacej pokladnice a Okresný technik.

A tiež nová, už tretia stavbyvedúca, opäť vychýrená bratislavská staviteľská firma Pittel a Brausewetter.

(zdroj: AMB, č. 23585/stav. I. 1929)

SPOMIENKY NA OBCHODNÚ ULICU

Pani Beatrix Littmannová pre eurovbrew.sk spomína aj Krausovu mliekareň:

Ako sa žilo medzi dvoma svetovými vojnami?

Viete, že v podstate celkom dobre? Boli sme taká stredná vrstva. Keď som mala desať rokov, rodičia sa vrátili do Bratislavy.

Bývali ste na Obchodnej ulici?

Áno. V dome bola mliekáreň. Pamätám si to, lebo mlieko som milovala a milujem dodnes.

Už vtedy šlo o takú vychytenú ulicu?

Veru áno, bola dosť dôležitá, zároveň však úplne iná, nie taká zaprataná. Vtedy cez ňu ešte neviedla trasa električky, auto sme na nej stretli len výnimočne. V každom dome však fungoval súkromný obchod.

Bola v nich drahota?

Ani nie, extra a nóbl obchody boli situované skôr na korze, na Sedlárskej ulici. Na Obchodnej šlo o taký cenový priemer. Domy na tej ulici majú pomerne veľké dvory.

Ako ste vnímali vojnový slovenský štát?

Mám naň zlé spomienky. Ako decko som neraz zažila prepady gestapákov. Cez deň i v noci. Vždy prišli s vlčiakom a hľadali židov.

Aj mliekáreň, ktorú som spomínala, patrila židovi, volal sa Kraus.

Nemci nám povyhadzovali všetky skrine, pozerali pod postele, len som sa pod dekou triasla od strachu.

Predpokladám, že na Obchodnej ulici bolo veľa židov, takže gestapáci sa tam riadne „vybláznili”…

Bohužiaľ, áno.

NOVÉ ROZHODNUTIE

Už 02.01.1930 vydal Mestský úrad v Bratislave ďalší Výmer. Adresovaný bol firme David Kraus a syn.

V ňom schválil žiadosť firmy na rozšírenie závodu na Uhorskej ul. za detailne popísaných podmienok. Týkali sa hlavne technického a bezpečnostného prevedenia.

(zdroj: AMB, č. 6??85/obch.1929)

Tu už môžeme vidieť priemyselný pokrok, ktorý sa týkal nie len vynálezov a noviniek, ale aj zvýšenej bezpečnosti pri práci.

PRIEMYSELNÝ POKROK

Úrad nariaďoval

ohradenie rozvodových dosiek,
zábradlie k elektromotoru,
odborné preskúšanie nádoby na stlačený vzduch pripojenej ku studni
a k vedeniu chladiaceho stroja,
navyše opatrenú poisťovacím ventilom a dobre ukazujúcim manometrom.
Aj maselnice mali byť opatrené bezpečnostnými bariérami.

Vyžadovali obložiť kamenné a šamotové dlážky drevenými roštami.

Taktiež prikazoval zabezpečiť

samostatnú miestnosť pre robotníkov
a splachovacie záchody so sedadlom zvlášť pre mužov a zvlášť pre ženy.

Parný kotol prikázali

dať preskúšať štátnemu skúšobnému komisárovi parných kotlov
a opatriť 2 poisťovacími ventilmi podľa certifikátu
a vytvoriť priestor 2,5 m pre kuriča
a 1,8 m pre obsluhu poisťovacích ventilov.

Obsluha má byť zverená preskúšanému strojníkovi a kuričovi parných kotlov a parných strojov.

Firma David Kraus a syn mala tieto podmienky splniť do 25.01.1930 a podať o tom správu úradu.

Zároveň sa proti tomuto výmeru mohla odvolať celá skupina zainteresovaných.

Z nich tvorili štátne inštitúcie Priemyselný inšpektorát, Strojné oddelenie okresného úradu, Zdravotnícke oddelenie I. mestského notárskeho úradu, Policajné riaditeľstvo, Obchodná komora a vtedajší Sväz priemyselníkov.

NOVÍ SUSEDIA

Súčasne boli upovedomení aj susedia z Uhorskej ul. č. 62, ktorých už bolo akosi viac.

Ako prvý je uvedený Viliam Lustig, potom už spomínaný Juraj Haid a ďalej Aloizia Bačinská, Juraj Blaser, ktorý mal spočiatku adresu na Uhorskej ul. č. 64, potom na 63. a teraz na 62.

Na tejto adrese žili a boli upovedomení aj Konrád Vadkerti, Jakub Semmel, vdova Schlossingerová a Gejza Frischer.

MEDZITÝM…

Dňa 13.12.1925 v denníku Slovenský národ, ktorý mal podtitul Neodvislý autonomistický denník, vyšiel oznam o voľbách do Židovskej náboženskej obce:

Bratislavskí orthodoxní židia volia predsedníctvo.

Očakávajú hlučnú voľbu.

Bratislavskí orthodoxní židia v nedeľu budú voliť predsedníctvo svojej cirkevnej obce. Prorokujú, že pri voľbe bude hodne víchru.

Od 12 rokov predsedom orthodoxov bol bratislavský mliekarník Dávid Kraus, ktorý pomocou niekoľkých žid. rodín spravoval a viedol cirk. obec.

V posledných rokoch niekoľko výnosov a nariadení predsedu vyvolalo u orthodoxov nevôľu proti predsedníctvu.

Antipatia zamiešaním predsedníctva pri polit. poslaneckých voľbách sa ešte zväčšila.

Opozícia orthodoxov tvorí väčšinu. Jej vodcovia vážení bratislavskí občania obchodníci Izidor Engl
a Marek Stahler energicky žiadajú nápravu a zmenu v predsedníctve.

Poznajúc temperamentnú povahu Židov. obávajú sa, že na zajtrajšej voľbe pôjde to veľmi vesele a hlučne.

Len aby nedošlo ešte k niečomu inému.

(zdroj: denník Slovenský národ zo dňa 13.12.1925)

JUBILEUM DAVIDA KRAUSA

Dňa 01.06.1930 blahoželali noviny Slovenský denník na strane 5:

(zdroj: denník Slovenský národ, 01.06.1930)

Z toho vyplýva, že David Kraus sa narodil 01.06.1860.

ŠTEDRÝ DARCA DAVID KRAUS

Vo štvrtok, 09.10.1930 informovali Robotnícke noviny, okrem iného aj o tom, že Firma David Kraus darovala pre nezamestnaných

50 litrov mlieka,
14 kg tvarohu a
16 pecňov chleba,

čo bolo rozdelené medzi 38 osôb.

Slovenské mliekarské družstvo darovalo

77 kg tvarohu,

ktorý bol rozdelený 124 osobám.

(zdroj: Robotnícke noviny, 09.10.1930)

DVOJITÝ SMÚTOK V RODINE

Dňa 29.06.1932 noviny Jüdisches Familienblatt uverejnili smútočné parte, v ktorom píšu o úmrtí Dávida Krausa. A tiež jeho manželky.

Lenže, tento text (viď obrázok s textom v staršej nemčine) som nevedela správne preložiť.
Moja priateľka Ľubka ma prehovorila, aby som nabrala odvahu osloviť docenta Segeša, ktorého sme videli na prednáške v Múzeu mesta Bratislavy.

Oslovila som ho teda a dohodli sme sa, že mu text tej dôležitej prvej vety pošlem na preklad e-mailom.

Nuž a na druhý deň mi pán docent odpísal toto:

Milá pani kolegyňa,

veta v preklade do slovenčiny znie:

V nedeľu, 26. tohto mesiaca bola na ortodoxnom cintoríne v Prešporku za veľkej účasti odhalená pamätná tabuľa na hrobe niekdajšieho prestaviteľa obce Davida Krausa a jeho pred ním zosnulej manželky.

S pozdravom

doc. dr. Vladimír Segeš, PhD.

Ďakujem Vám, pán docent, za Vašu ústretovsť a ochotu. A ďakujem aj Ľubke H. za povzbudenie a podporu. Som tak vďačná za úžasných ľudí okolo seba.

… príbeh budovy ÚĽUV pokračuje …

V smútočnom prejave rabín Akiba Schreiber spomenul veľké zásluhy, ktoré mal David Kraus ako ochranca viery počas jeho 32 rokov pôsobenia v miestnej komunite, čím sa navždy dostáva do histórie židovskej ortodoxnej cirkvi.

Vyzdvihol vynikajúce vlastnosti a vznešené cnosti Davida Krausa ako dokonalý vzor pre ostatných.

David Kraus pôsobil na svoje deti duchom vznešenej ľudskosti a zbožnosti.

(zdroj: Jüdisches Familienblatt, 29.06.1932)

PODNÁJOM LEKÁROVI

Dňa 10.10.1935, 03.11.1935 a 01.12.1935 denník Slovák oznamoval, že:

(zdroj: denník Slovák, 10.10.1935, 03.11.1935 a 01.12.1925)

POD OTCOVOU ZNAČKOU

Dňa 01.01.1936 vyšiel inzerát v novinách Slovenský denník na piatej strane v tomto znení: »Jovo«, joghurt. Uhorská 62. Dá sa predpokladať, že tento slávny český jogurt bolo možné kúpiť v mliekarni Davida Krausa.

(zdroj: Slovenský denník, 01.01.1936)

FOTO: regionnitra.sk

Sklenený pohár na jogurt s nápisom Mliekareň Kraus Yoghurt.

Dňa 30.04.1937 bolo v novinách Slovenský denník na siedmej strane uverejnené: Pozvanie na riadne valné zhromaždenie firmy: Slovenská hospodárska mliekareň, družstvo v Bratislave, ktoré sa bude konať dňa 9. mája 1937 o 10. hod. v miestnostiach družstva, Bratislava, Uhorská ul. 62.

(zdroj: Slovenský denník, 30.04.1937)

MLIEKAREŇ A JEJ UNIKÁTNE PRODUKTY

Dlhé roky sa teda zrejme nič stavebné s budovou nedialo. Mliekareň podľa všetkých dostupných informácií prosperovala.

Pani Ľubica Falťánová napísala blog na základe článkov na pokračovanie, ktoré uverejňovali noviny Pressburger Zeitung publikovali v r. 1934 pod názvom Bratislavské obchodné centrá (v origináli Pressburger Geschäftszentren), kde v II. časti píše:

Spomedzi všetkých menovaných predajní, spomenúť treba aspoň mliekareň D. Krausz, & synovia (č. 62/62), keďže vyše 100 rokov ako 1. firma na Slovensku sídli v Nitre a 65 rokov v Bratislave.

“Mliekáreň distribuuje už storočie dobré, bezchybné hygienické mlieko a všetky mliečne produkty.

Je jedinou firmou na pľaci, ktorá predáva liptovské syry. Kupovaný a známy je ich ovocný jogurt, ktorým začali zásobovať aj Prahu.”

(zdroj: Falťanová Ľubica: Najrušnejšie obchodné ulice Bratislavy II.časť)

Dňa 28.04.1938 Slovenský denník na siedmej strane uverejnené: Pozvanie na riadne valné shromaždenie fy: Slovenská hospodárska mlekáreň družstvo v Bratislave, ktoré sa bude konať dňa 28. apríla 1938 o 10 hod. v miestnostiach družstva, Bratislava, Schôndorfská 62.

(zdroj: Slovenský denník, 28.04.1938)



súvislosť

V piatok 01.09.1938 vypukla 2. svetová vojna. Následne bolo Československo fašistickými Nemcami rozdelené.

Vtedajšia slovenská vláda sa podriadila k autoritatívnemu vedeniu Adolfa Hitlera, ktorý nariadil vytvoriť samostatný štát – Slovenskú republiku.

Úradníci museli obyvateľom židovského pôvodu odoberať ich domy, firmy, obchody aj majetky.

S domom na dnešnej Obchodnej ulici všetko začalo navonok nenápadne.

dobové názvy dnešnej Obchodnej ul.

1935: Schöndorfská ulica

1939: Uhorská ulica

NÁZNAK KONCA MLIEKARNE

Dňa 24.09.1939 denník Slovák oznamoval:

NARIADENIE DEMOLOVAŤ

Dňa 27.09.1940 poslal Mestský notársky úrad v Bratislave nariadenie Davidovi Krausovi na demoláciu hospodárskych budov.

Adresované už bolo, na ulicu pod novým názvom Schöndorfská ul. 62. Úrad sa odvolával na 5-ročné provizórium, ktoré dostal David Kraus v roku 1928.

(zdroj: AMB,123554/stav.I.1940)

Odvtedy však prešlo 12 rokov, počas ktorých túto podmienku niekto neriešil.

DVE UPOVEDOMENIA NARAZ

Následne, dostal David Kraus a syn hneď dve upovedomenia od Mestského notárskeho úradu v Bratislave, zaujímavé je, že obidve sú zo dňa 18.11.1940.

V jednom úrad nariaďuje demoláciu hospodárskych budov vykonať do 01.12.1940, v opačnom prípade tak urobí samotný úrad na náklady a riziko Dávida Krausa a syna. Možnosť odvolať sa nedostal nikto.

Na vedomie prišla správa len Stavebnému oddeleniu I., Technickej skupine VI/1, Policajnému riaditeľstvu a Okresnému technikovi zo stavebného oddelenia I.

(zdroj: AMB, č. 123554/stav.I.1940)

OZNÁMENIE O BÚRANÍ

Zároveň dostali Krausovci Upovedomenie z toho istého dňa, teda z 18.11.1940.

Mestský notársky úrad v Bratislave informoval, že prevedie dňa 03.12.1940 o 10:00 hod. exekučné zbúranie dvorných hospodárskych budov a to na náklad a nebezpečie zaviazaného, keďže tento úkon nebol splnený stranou zaviazanou.

Exekučný úkon prevedú bez ohľadu na prípadnú neprítomnosť zaviazaného, teda Davida Krausa.

Na vedomie, pochopiteľne bez možnosti odvolať sa, to dostali len vyššie spomínané štátne inštitúcie.

Pred podpisom prednostu Mestského notárskeho úradu už bolo zakaždým typické fašistické: „Na stráž!“

(zdroj: AMB, č. 123554/stav.I.1940)

NOVÝ VÝMER NOVÝM MAJITEĽOM

Dňa 14.12.1940 poslal Mestský notársky úrad v Bratislave výmer, adresovaný novým majiteľom budovy na Schöndorfskej ul. č. 62, mpč.1345.

Adresáti boli Dr. Eugen a Alexander Krausovi.

Nariaďujú v ňom vyprázdniť miestnosti obývané hospodárskou čeľaďou a používaných na maštale a skladište a súčasne demoláciu č. 8491 najneskoršie do 31.01.1941.

Zároveň úrad zrušil výmer z 27.09.1940.

Ako dôvod uvádza mimoriadne nebezpečný stav domu a vyhlasuje vylúčenie odkladného účinku a nariaďuje prevedenie demolácie a vyprázdnenie miestností bez ohľadu na prípadné odvolanie.

Tiež nariaďuje dodržať pokyny ohľadom prevedenia demolácie, predloženia fotodokumentácie a pôdorysov a písomnom oznámení o demolačných prácach nájomníkom a podnájomníkom ako aj dodržanie bezpečnostných pokynov.

Odvolanie firmy Dávid Kraus a syn zo dňa 13.11.1940 proti výmeru zo dňa 27.12.1940 sa stáva týmto bezpredmetným.

Rovnako ako podanie nastávajúce arizátora Dr. Belu Špeníka zo dňa 27.11.1940, ktoré úrad považuje za podanie súkromného rázu a ako také nemá v predmetnej veci aktívnej legitimácie.

Ako dôvod úrad uviedol, že výmer zo dňa 27.11.1940 pod č. 99460/stav.1940 bolo nutné zrušiť, keďže adresát, Firma David Kraus a syn, nie je vlastníkom objektu.

Vlastníkmi týchto budov boli Dr. Eugen a Alexander Kraus.

Preto bolo pojednávanie opakované dňa 03.12.1940 a opätovne zistené to, čo je uvedené v zápisnici zo dňa 19.11.1940.

V nej súkromný znalec Ing. Fratišek Kruml zistil, že …

…krov dvornej stavby je v chatrnom stave je na mietach podopretý vzperami, že krytina je netesná a následkom toho klenutý strop je premočený.

Múry sú vlhké. Múr k Heydukovej ul. vykazuje silnú svislú trhlinu. Táto trhlina nie je len v omietke, ale aj v múre samom.

Prevedenie dôkladných opráv, ktoré by si tento stav vyžadoval je podľa platných predpisov neprípustné, nakoľko pozemok, na ktorom objekt stojí podľa platných zastavovacích predpisov je určený na prestavenie obytným domom a starý objekt nestojí správne v regulačnej čiare.

Tento Výmer bol doručený na 17. adries.

Ako susedia sú uvedení: Vdova Terezia Guttmannová, Heydukova ul. č. 8 a Ing. Hanlík a Artúr Schörer, Heydukova ul. č. 33.

(zdroj: AMB, č. 123554/stav.I.1940)

LIKVIDÁCIA MLIEKARNE

Dňa 05.02.1941 bol v periodiku Slovák, ktorý vydával Andrej Hlinka, na strane osem uverejnený tento oznam:

Valne shromaždenia:

V najbližších dňoch budú valné shromaždenia týchto firiem:

/krátené/

11.februára: Slovenská hospodárska mliekáreň, družstvo v Bratislave v likvidácii. (mimoriadne valní shromaždenie).

OPÄŤ PRÍKAZ NA DEMOLÁCIU

Dňa 04.07.1941 ešte hospodárske budovy stále stáli.

V ten deň Mestský notársky úrad v Bratislave vydal Príkaz na plnenie, teda na prevedenie právoplatného výmeru I. stavebnej vrchnosti č. 132315/stav.I.1940 zo dňa 14.12.1940.

V texte úrad zamieta žiadosť Dr. Eugena Krausa a Alexandra Krausa zo dňa 01.07.1941 a nariaďuje im, aby bez možnosti odvolania vykonali demoláciu do 07.07.1941.

Tento príkaz bol doručený aj správcovi budovy na Schöndorfskej ul. č. 62, Rudolfovi Ondruškovi.

Za pozdravom „Na stráž!“ nasledoval, ako vždy doteraz nečitateľný podpis.

(zdroj: AMB, č. 53156/VI/941/5401)

NOVÁ ARIZÁTORKA MLIEKARNE

O rok na to, dňa 17.07.1942 už budovu vlastnila arizátorka Matilda Dobrovodská.

Jediná zmienka o tomto mene je z roku 1966, keď promovala na Ekonomickej univerzite. Ak teda ide skutočne o tú istú osobu, tak arizátorka mala v čase promócie okolo 25 rokov, tak v čase násilného odobratia Krausovej mliekarne mohla mať jeden rok.

(zdroj: AMB, č. 50.125/VI81942)

110. DEKRÉT PREZIDENTA E. BENEŠA

Dňa 07.11.1945 podpísal prezident Edvard Beneš jeden zo svojich 143 dekrétov, teda Dekret č. 110/1945 Sb., o organisaci lidové a umělecké výroby, ktorým bolo založené Ústredia ľudovej umeleckej výroby.

FOTO: ceskatelevize.cz

Československý prezident Edvard Beneš podpisuje dekréty.

POVOJNOVÍ UŽÍVATELIA

Z novinových inzerátov sa dozvedáme, kto si pravdepodobne prenajímal priestory v budove na dnešnej Obchodnej ul. č.64 v Bratislave.

Dňa 22.03.1947 časopis Týždeň uverejnil oznam o súťaži, z ktorého vyplýva, že na vtedajšej Molotovovej ul. č. 64 (dnes Obchodná ul. č. 64) bola ROYAL drogéria. A tiež papiernictvo.
Dňa 17.11.1948 Denník pravda na strane šesť uverejnil oznam o možnosti kúpiť prípravok na premnožené potkany a myši okrem iných aj v drogérii ROYAL, Molotovova ul. č.64 (dnes Obchodná ul.).

Dňa 01.05.1948 uverejnil Denník pravda, str. 34

Dňa 04.04.1946 uverejnila Národná obroda, str. 17

Papierníctvo Július Justus, Molotovova 64 (BA)

Drogéria Royal, Molotovova 64 (BA)

ŠTÁT NOVÝM VLASTNÍKOM

V roku 1949 bola budova na Obchodnej ul. 64 v Bratislave odkúpená.

Pravdepodobným vlastníkom bolo Povereníctvo školstva a kultúry, pod ktoré spadali viaceré organizácie. A aj ÚĽUV.

(zdroj: uluv.sk/o-uluve/historia/)

VČELÁRSKE DRUŽSTVO V BRATISLAVE

Podľa rozhodnutia zo dňa 15.09.1956, vydanej Ústredným národným výborom v Bratislave, odboru pre výstavbu, bolo vlastníkom budovy na Molotovovej ul. č. 64 (dnes Obchodná ul. č. 64) Včelárske družstvo v Bratislave.

V rozhodnutí výbor nariaďuje vlastníkovi do 30 dní vykonať na dome opravu okien a dverí, ako aj vonkajších náterov, opravu okapových žľabov, opravu strechy a opravu podlahy /palubovky/.

Odvoláva sa na prehliadku prevedenú dňa 07.09.1956, počas ktorej bolo zistené, že:

…sa jedná o dom zo strany ulice Molotovovej, je jednoposchodový a zo dvora dvorné dva trakty prízemné, kde sú umiestnené miestnosti pre zberu medu Včelárského družstva.

Taktiež v pravom trakte sú byty nájomníkov, ktoré toho času nevyhovujú. Strecha nad dvorným, pravým traktom je sedlová a na viac miestach poškodená.

Okná a dvere vyžadujú sklárskych a klampiarskych opráv oko aj vonkajších náterov.

Okapové žľaby sú poškodené následkom čoho zamokajú obvodné múry. Podlaha v bytoch je prehnitá následkom spodnej vlhkosti.

Obvodné múry sú bez vodorovnej izolácie následkom čoho sú prevažne prevlhnuté.

Na vedomie dostali správu len štátne inštitúcie. Nájomníci nie sú uvedení.

(zdroj: AMB, č. Výst-3176/21-1956/Zuz.)

OD OKTÓBRA 1956 VLASTNÍKOM ÚĽUV

O dva týždne na to, dňa 06.10.1956 vydáva Odbor pre výstavu rady Ústredného národného výboru v Bratislave rozhodnutie o povolení vykonať stavebné úpravy novému vlastníkovi, Ústrediu ľudovej umeleckej výroby.

(zdroj: AMB, Výst.2367/21-156)

DILEMY – OTÁZKY – VENOVANIE

Tento článok som vypracovala s úctou k histórii, ktorú je nevyhnutné poznať z dostupných dôkazov a to bez ohľadu na to, či sú potešiteľné, bolestné, zahanbujúce alebo úplne nudné.

Cez príbeh budovy ÚĽUV si však opäť raz môžeme uvedomiť, že na každú udalosť možno hľadieť z viacerých strán.

Aké by to bolo, keby Habsburská monarchia nezanikla a mliekareň David Kraus a syn by dodnes fungovala na Obchodnej ul.?

Mali by ľudia slovenskej národnosti za týchto okolností v 21. storočí rovnocenné postavenie? Mohli by hrdo prezentovať svoju kultúru, svoju ľudovú umeleckú výrobu?

Tisíc hypotetických otázok sa vynára…

Keď sa už teda stalo, čo sa stalo, poučme sa a chráňme si svoju históriu tak, ako to robí ÚĽUV aj na Obchodnej ul. v Bratislave.

Príbeh venujem zanieteným, a oddaným ľuďom z Ústredia ľudovej umeleckej výroby, ktorí sa od roku 1945 až dodnes podieľali na ochrane a prezentácii ľudovej umeleckej výroby na Slovensku.

Teším sa, že som vás všetkých mohla sprevádzať dejinami jednej zmysluplne využívanej budovy.

Ďakujem za prečítanie a za vaše dojmy.



korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

