Písanie o ľuďoch, ktorí žili v 16. storočí v Prešporku mi pripomína detektívku. Mám niekoľko indícii, zopár nesúvisiacich poznatkov, jeden – dva fakty a z toho aby človek vytvoril príbeh čo najbližší pravde. Pokúsim sa o to.

Blažej Behaim bol zámožný mešťan. Hovorí o tom najstaršia zmienka, ktorá sa dá nájsť, keď do vyhľadávača zadáte meno Blažej Behaim, alebo Blasius Behaim, či jeho rôzne iné formy ako Behem, Beham, Beheym, Pehem a podobne.

záhada pôvodu priezviska

Pôvod jeho mena pochádza podľa viacerých historikov zo slova Böhm, čo znamená Čech.

Podotýkam, že v 16. storočí sa už hlavne bohatší ľudia navzájom odlišovali podľa priezviska. Mnohí remeselníci tak mali pri svojom krstnom mene priezvisko podľa názvu ich remesla v nemčine, maďarčine alebo latinčine. Podobne to bolo aj s mešťanmi.

Mnohí získali priezvisko inšpirované lokalitou, z ktorej pochádzali. Často sa teda stávalo, že ľudia mávali rovnaké priezviská, aj keď vôbec nemuseli byť príbuzní. To bol aj prípad priezviska Behaim/ Beham. Ale Blažej/ Blasius sa predsa len čímsi odlíšil od odstatných.

Záhada pôvodu Blažeja Behaima

Blažej Behaim bol síce zámožný, zdá sa, že pochádzal zo zámožnej rodiny, škoda len, že tak ako u mnohých jeho súčasníkov, ani pri jeho mene sa nedajú nájsť presne údaje o jeho dátume narodenia, o jeho predkoch a príbuzných.

Priezvisko Behaim sa však veľmi často nachádza aj v nemecky hovoriacich krajinách, nehovoriac o tom, že aj v Čechách žilo veľa nemecky hovoriacich ľudí.

Nuž, jeho pôvod je prvou záhadou.

Nejasný rok narodenia

Môžeme sa tak len domnievať, že sa narodil okolo roku 1500 až 1505, pretože v roku 1530 už o ňom prvý písomný prameň hovorí ako o váženom človeku, ktorý spolu s ostatnými mešťanmi, z nich jeden bol bývalý richtár žiada o vrátenie cti.

V dokumente z 15. novembra 1530 totiž žiadajú kráľovských vojenských radcov, aby zasiahli u kráľa, nech ich oslobodí od trestu verejnej hanby, pretože sa necítia byť vinní za činy, z ktorých sú obviňovaní.

O necelé dva roky, 16. januára 1532 vyslal vtedajší richtár, Michal Klee do Prahy zástupcov mesta Prešporok, medzi nimi bol aj Blažej Behaim, v súvislosti s vybudovaním nového opevnenia proti Turkom v Prešporku.

hosť plný záhad

O charaktere Blažeja Behaima by mohol čo-to napovedať aj fakt, s ktorým sa jeho meno v dejinjách mesta Prešporok najčastejšie spája. Zo všetkých poznatkov o Blažejovi Behaimovi je azda najviac preukázateľne dôveryhodný ten, že v jeho dome sa konala slávna hostina na počesť kontroverzného alchymistu a lekára známeno pod menom Paracelsus.

Bola to nepochybne veľká udalosť.

Dom Blažeja Behaima stál na mieste, kde je dnes kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, hovorovo známy ako Jezuitský kostol na rohu Františkánskeho námestia a Kostolnej uličky, hneď veľa Starej radnice.

V dome Blažeja Behaima sa zišli najváženejší muži mesta, teda aspoň tí, ktorí sa doň vmestili.

konečne jasná správa

O šesť rokov, na sviatok Svätého Juraja v roku 1538 zvolili mešťania za nového richtára práve Blažeja Behaima. Vtedy si už svoje meno písal v latinskej verzii Blasius Behaim.

Zrejme už bol ženatý a to s Uršuľou. Je zaujímavé, že už o rok na to, 15. januára 1539 spísal testament za svoju manželku Uršuľu. Treba však zdôrazniť, že vtedy bolo normálne a legálne, že za manželky robili takéto právne úkony ich manželia, alebo iní mužskí príbuzní.

Nuž a aby to bolo presné, druhý dokument, ktorý v ten deň vyhotovili pred prísažnými bol o tom, že Blasius Behaim a jeho žena Uršula Behaim si navzájom odovzdávajú majetok v prípade smrti a tiež, že ho odkazujú svojim príbuzným, z ktorých uvádzajú: Gilsen Schwertseger, Augustin Ambrosius, Magdalena, Katharina, Elisabeth, Helene a Niklaus Schadt, Paul Schadt, Margit, Barbara a Wolfgang Frust a Maria Ruttenstock. Dokument je v Archíve mesta Bratislava uložený pod značkou B-2645, AMB S 3016 zo dňa 1539-01-30.

pôvodné povolanie

Ak by sa aj Blažej Behaim venoval obchodu a nie remeslu, s najväčšou pravdepodobnosťou tak robil v nejakom konkrétnom segmente.

Zopár indícií dáva predpoklad, že sa mohol venovať buď mäsiarstvu, alebo mečiarstvu, prípadne obchodovaniu s produktmi z týchto remesiel. Naznačuje to poznámka v knihe Dejiny Bratislavy, že „senátor Beham vlastnil fleischpanky – mäsiarske stánky na trhu“.  Aj príbuzní, ktorých uvádza v testamente, Nikolaus, čiže Mikuláš Schadt a Paul, čiže Pavol Schadt boli mäsiari.

O blízkosti k mečiarskému remeslu by mohlo svedčať na jednej stane to, že vlastnil meč, na mieru vyhotovený a dodnes zachovaný v Múzeu mesta Bratislavy spolu so železnou richtárskou bakuľou, pečatným prsteňom a richtársky zvonček.

Nuž a zároveň aj to, že v testamente uviedol ako prvého človeka menom Gilsen Schwertseger čo preložené z nemčiny znamená mečiar. To by mohlo indikovať istú blízkosť k tomuto remeslu.

Pravda však, zdá sa, môže byť niekde úúúplne inde.

meč pre richtára

Totiž, aby to však bolo ešte záhadnejšie tak dodám, že tú šabľu mu vyhotovil z ocele a pozláteného striebra, s pošvou z červeného zamatu a pozlátenými červenými okutiami nie mečiar, ale známy bratislavský zlatník Jakub Steigler dňa 1. augusta 1550.

Zvláštne a zaujímavé je to však aj tým, že Blažej Behaim bol richtárom len do roku 1550 a voľba richtára prebiehala zvyčajne na sviatok sv. Juraja, alebo v dňoch okolo sviatku sv. Juraja, ktorý je na jar, v apríli.

Teda v čase odovzdania meča, v prvý augustový deň roku 1550 už nebol richtárom. Ten dátum však môže hovoriť napríklad aj o tom, že zlatník dodal meč neskoro, alebo mu Blažej Behaim za ten meč až vtedy zaplatil alebo čokoľvek iné.

Ak sa však vrátime ku skúmaniu toho, čím sa Blažej Behaim živil, pravda bude zrejme skôr taká, že pokojne mohol obchodovať  s viacerými komoditami.

nezvyčajná pozostalosť

V každom prípade, niet pochýb o tom, že bol bohatý. V jeho pozostalosti sa totiž našli zvláštne prstene.

Jeden veľký zlatý prsteň v tvare hada s rubínovým jazýčkom.

Potom prsteň s trojuholníkovým diamantom, pečatný prsteň so zafírom a pečatidlo, na ktorom je vyrytý erb Blažeja Behaima s helmou.

záhadný erb Blažeja Behaima

Erb Blažeja Behaima je sám o sebe mimoriadne zaujímavý. Identifikoval ho môj obľúbený historik docent Federmayer. Na erbe Blažeja Behaima sú hríbiky. Tri v spodnom rade, dva nad nimi a jeden na vrchu. Tu na strane 70 si ho môžete pozrieť.

Škoda, že nepridal svoju hypotézu o tom, čo majú symbolizovať, ale takí sú už praví historici. Nešpekulujú, len popisujú fakty a dávajú ich do súvislostí.

Ale aj tak ma to zaujíma! Čo priviedlo Blažeja Behaima k tomu, aby si dal do erbu šesť hríbikov v takomto rozložení? Veď erb je vážna vec, charakterizuje človeka, jeho meno, povesť. Má reprezentovať, niesť posolstvo pre ďalšie generácie.

O symbolike hríbov som nenašla žiadnu odbornú štúdiu, ani dôveryhodnú teóriu, o to väčší priestor na fantáziu to ponúka.

lúštenie testamentu

No a posledná, ako tak o niečom hovoriaca zmienka je už v súvislosti so spomínaným testamentom. Ten bol spísaný po latinsky a preložený do nemčiny.

Ak som dobre vyrozumela, práve toto spôsobilo neskoršie dlhoročné trenice o dedičstvo, ktoré prebiehali ešte aj v roku 1597 a pritom, Blažej Behaim zomrel zrejme niekedy v decembri 1550, lebo k 20. decembru 1550 vyhotovil prešporský notár  kópiu závetu aj výpis celého jeho majetku.

Tu chcem ešte dodať, že v tom istom roku zrejme zomrela aj Uršula Behaim, jeho manželka.

Je to však celé čudné, pretože poslednou manželkou Blažeja Behaima bola podľa docenta Federmayera Magdaléna Saiberlich (Sayberlich), s ktorou mal dcéru Katarínu.

Je tiež možné, že táto dcéra bola ešte len „na ceste“ keď Blažej Behaim zomrel. V ďalšom blogu sa dozviete prečo si to myslím a aký bol jej príbeh.

Záhady, ktoré nám po sebe zanechal Blažej Behaim sú priam dokonalou ukážkou toho, ako málo informácií sa zachovalo o ľuďoch, ktorí vo svojej dobe mohli byť skutočne zaujímavými osobnosťami.

Drobné indície ponúkajú skvelú príležitosť vymýšľať si príbehy, domýšľať súvislosti a vytvárať vlastnú verziu pravdy. Stačí sa pohrať so slovíčkami. Možno to raz skúsim aj ja …

Zatiaľ sa však chcem čo najviac držať faktov a tie, ktoré sa týkajú Blažeja Behaima po jeho smrti sú veľmi zaujímavé. Pokračovanie v blogu Vdovu po richtárovi si zobral úradník a hudobník Krištof Armpruster.

FEDERMAYER, F. (2014). Richtár Michal Klee a heraldické znamenia v jeho rodine. Dostupné na Internete: academia.edu – WOCH II. 2014: https://www.academia.edu/42654912/Richt%C3%A1r_Michal_Klee_a_heraldick%C3%A9_znamenia_v_jeho_rodine_In_WOCH_II_2014_s_68_79

FEDERMAYER, F. (2003). Rody starého Prešporka. Bratislava: MONADA atelier, s.r.o.

FEDERMAYER, F. (2010). Šľachta uhorskej metropoly v pomoháčskom období (Archontologicko-genealogický náčrt problematiky). Forum Historiae 2/ 2010, 1-13. Dostupné na Internete: Forum Historiae.

FRIMMOVÁ, E. (2010). Kráľovské stretnutia v Bratislave koncom stredoveku. In J. LUKAČKA, & M. ŠTEFÁNIK, Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie (s. 97-107). Bratislava: Historický ústav SAV.

LENGYELOVÁ, T. (2015). Život na šľachtickom dvore. Bratislava: SLOVART, s.r.o.

LUKAČKA, J., & ŠTEFÁNIK, M. (2004). Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Pod osmanskou hrozbou, s. 167-173, č. 63. Dostupné na Internete: Literárne informačné centrum: http://www.vhu.sk/data/files/553.pdf

SEGEŠ, V. (2005). Prešporský pitaval. Bratislava: Perfekt, a.s., s. 182 – 191

SEGEŠ, V. (2010). Remeslá a cechy v Prešporku. Bratislava: Marenčin PT, s. r. o.

ZUBERCOVÁ, M. M., HASALOVÁ, E., ŠIDLÍKOVÁ, Z., & VANČO, M. (2014). Móda na Slovensku. Stručné dejiny odievania. Bratislava: SLOVART, s. r. o.