Vdovu po richtárovi si zobral úradník a hudobník Krištof Armpruster

28. 11. 2020 | príbehy z minulosti

Mladá vdova nikdy neostala dlho sama. A to ani v prípade, že bola bohatá a spoločensky vysoko postavená. Ba práve naopak. V takom prípade o ňu bol ešte väčší záujem. Mnohí schopní muži vďaka takýmto vdovám odštartovali kariéru. Úprimnú lásku však možno hľadať aj v takýchto manželstvách.

poznámka

Toto je beletrizované spracovanie historických udalostí, inšpirované poznatkami zo zdrojov uvedených na konci blogu.

V predchádzajúcom blogu som zámerne vynechala dve významné historické udalosti a to:

  • Vydanie zákona v roku 1536,  na základe ktorého sa stal Prešporok hlavným mestom Uhorska, sídlom Uhorského snemu, Uhorskej komory a Uhorskej miestodržiteľskej rady a teda aj korunovačným mestom.
  • Morová epidémia v rokoch 1541 až 1542.

V oboch prípadoch by sa dalo písať a rozprávať veľa-preveľa o rôznych okolnostiach, príčinách a dôsledkoch. Sú to všetko dôležité míľniky, ale, ako som avizovala, v tejto sérii blogov pod názvom NESKUTOČNÉ PRÍBEHY sa chcem zameriavať na tie menej podstatné a pritom rovnako zaujímavé osudy ľudí, ktoré dokresľujú naše poznatky z dejín Bratislavy.

Navyše, už len pri ich faktografickom opise vzniká medzi riadkami úžasný príbeh. Začítajme sa teda do jeho pokračovania …

FOTO: Katarína Králiková

V 16. storočí vchádzali ľudia v Prešporku do domov cez veľkú bránu. Veľmi podobne mohol vyzerať vchod do domu richtára Blažeja Behaima

Niekedy koncom roku 1550 zomrel richtár Blažej Behaim. V testamente odkázal svoj majetok ľuďom, ktorých mená síce dal zapísať do testamentu, ale žiaľ, bez toho, aby tam boli doplnené napríklad dátumy narodenia, vzťah k nemu a v niektorých prípadoch chýba dokonca aj priezvisko.

No, ak mám byť úprimná, ja som ten testament nevidela. A vlastne, aj keby som ho videla, nevedela by som ho preložiť.

Predpokladám však, že ak by doň nechal zapísať akékoľvek identifikačné údaje, naši historici by ich uviedli. Nuž teda, keďže publikovali len mená osôb, domnievam sa, že viac sa z testamentu o dedičoch nedalo zistiť. Kiežby to bolo inak.

Vychádzam teda z toho, že v čase, keď Blažej Behaim zomieral, zanechával po sebe mladú manželku Magdalénu, rodenú Saiberlich (Sayberlich) a minimálne jednu dcéru Katarínu.

Väčšia pravdepodobnosť však bude skôr taká, že zanechal viac detí a na základe osôb uvedených v testamente sa domnievam, že to boli len dcéry, manželka a blízki príbuzní. Menovala som ich v predchádzajúcom blogu. Teraz sa však zamerajme len na jeho vdovu Magdalénu.

Ako bolo zvykom a zrejme aj nepísaným pravidlom, znova  sa vydala. Júj, tak by ma zaujímalo, ako to celé bolo.

Vyhliadla si nového ženícha ona? Veď už mala status vdovy po richtárovi, senátorovi a bohatom mešťanovi Blažejovi Behaimovi. Mohla si vyberať!

Alebo si ju vyhliadol mladý Krištof Armpruster?

Ani on nebol na zahodenie. Nielen kvôli jeho spoločenskému postaveniu, ale iste aj pre svoju povahu. Veď bol vzdelaný a miloval hudbu. To hovorí samo za seba, čo myslíte?

nový ženích

Čo ale naozaj vieme o Krištofovi Armprusterovi? Nuž, v porovnaní s Blažejom Behaimom oveľa viac. V jeho prípade už vieme rok a miesto jeho narodenia.

Krištof Armpruster sa narodil v roku 1520 v Rumunsku, konkrétne v meste Sibiu. Vtedy patrilo do Sedmohradska.

B alebo P

Na priezvisku Armpruster pekne vidno podobnosť s názvom mesta Prešporok. V oboch prípadoch pisári použili raz P inokedy B. V starých písomných prameňoch je priezvisko Armpruster uvedené niekedy ako Arm-b-ruster, inokedy ako Arm-p-ruster.

Tak sa aj stalo, že odborná literatúra uvádza priezvisko Armpruster s P a zároveň sa dodnes zachovalo pomenovanie kúrie vo Svätom Juri ako Armbrusterova kúria s B.

A rovnako to bolo aj s našim hlavným mestom. Nájdeme zápisy ako P-resburg aj ako B-respurg, teda vlastne ich ešte staršie verzie v znení P-rezalauspurc alebo B-rezalauspurc či maďarskú verziu P-osony a B-ozony, z čoho vznikla teória o tom, že názov mesta Bratislava pochádza od človeka Božóňa. Ale to už zachádzam do veľmi citlivej témy o pôvode názvu mesta.

Vráťme sa ku Krištofovi.

Jeho otcom bol Matej Armpruster. Ich rod pochádzal z nemeckého Saska, ktorého hlavým mestom sú Drážďany. Boli ste tam niekedy? Ja som tam bola v pionierskom tábore.

Krištof Armpruster sa narodil v čase, keď jeho rodičia, aj starí rodičia žili v sedmohradskom meste Sibiu. Krištof sa tam však dlho nezdržal.

FOTO: Katarína Králiková

Krištof Armpruster a jeho smer cesty z rodného Sibiu v Sedmohradsku (dnes Rumunsko) do nového domova v uhorskom korunovačnom Prešporku

Približne vo veku 13-14 rokov začínali mládenci študovať na univerzitách. Môžeme sa teda domnievať, že v takom veku odišiel študovať na Viedensku univerzitu aj Krištof Armpruster.

študent na cestách

V 16. storočí študenti za vzdelávanie na univerzitách platili, lepšie povedané, platili im ho rodičia, tútori alebo mecenáši.

Poplatok bolo potrebné uhradiť už pri prihláške, potom počas prijímacieho rituálu známeho ako Beánia. Následne platili za každú skúšku, tiež povinne prispievali profesorom na oblečenie a občerstvenie.

Nuž a v neposlednom rade si študenti museli uhrádzať náklady nielen na ubytovanie, stravu a učebnice, ale aj na predpísané oblečenie, pod ktorým treba rozumieť nohavice, tuniku, plášť a klobúk. Navyše, na prednášky ku skúškam smeli pristupovať len v patričnom, slávnostnom oblečení.

No a k tomu pripočítajme topánky a sluhu. A samozrejme výdavky na zábavu, dobré vínko a mimoškolské vzdelávacie aktivity, medzi ktoré mohli patriť aj návštevy  hostincov, nevestincov či rôznych záujmových krúžkov a klubov.

Neexistoval žiadny štátom či kráľom dotovaný vzdelávací systém, tak ako dnes. O to viac si študenti svoje vzdelanie vážili a zo získaných diplomov a titulov sa počas kariéry snažili vyťažiť čo najviac.

V tejto súvislosti je tiež zaujímavé spomenúť, že študenti nemuseli v 16. storočí tráviť celé roky na jednej univerzite.

Bežne sa stávalo, že po jednom-dvoch semestroch odišli študovať do iného mesta, na inú univerzitu. Všade boli prednášky v latinčine, takže nemali jazykovú bariéru. Študenti si tak mohli vyberať univerzity podľa svojho záujmu, na základe prestíže univerzity a tiež s ohľadom na svoje finančné možnosti.

Poniektorí tak vystriedali aj štyri až päť univerzít. Napríklad taký kontroverzný alchymista a lekár Paracelsus, ktorý bol v roku 1537 hosťom v dome Blažeja Behaima, vystriedal až štyri univerzity.

Zdá sa mi však, že drvivá väčšina mladíkov študovala priemerne na dvoch univerzitách.

Tak tomu bolo aj v prípade Krištofa Armprustera. Z Viedne odišiel na štúdiá do talianskej Padovy, kde bola jedna z najstarších a najprestížnejších univerzít na svete.

FOTO: Katarína Králiková

Študenské cesty Krištofa Armprustera z Viedne do Padovy

Aj dĺžka vzdelávania zrejme v 16. storočí závisela od schopností študenta sústrediť sa na štúdium, od hĺbky peňaženky jeho rodičov a ktovie ešte od akých okolností.

V každom prípade, myslím, že to nebolo presne stanovené a tak mladí ľudia mohli študovať niekoľko rokov. Dôležitá totiž nebola dĺžka štúdia, ale zvládnutie záverečnej bakalárskej alebo magisterskej skúšky.

Pozrime sa bližšie na život študenta Armprustera.

chudobný študent

Krištof Armpruster ako študent neoplýval bohatstvom.

Dôvody nepoznáme. Možno mu zomrel otec a možno nezomrel, iba si nemohol dovoliť platiť synovi štúdium. Veď trvalo pomerne dlho. Odhadom aj 15 rokov, keď zvážime, že začal študovať približne ako 13-ročný a o 14 rokov neskôr, v roku 1547 ešte stále študoval.

Totiž, 23. februára 1547 mu Tamás Wárdai a Petrus Paulinus sprostredkovali finančnú pomoc od ostrihomského biskupa Ágostona Sbardelattiho, vďaka ktorej mohol pokračovať v štúdiu na Univerzite v Padove. No, zrejme išlo skôr o financovanie záverečných skúšok, pretože v roku 1548 štúdium úspešne ukončil.

Domnievam sa, že Krištof Armpruster bol čestný, snaživý a učenlivý. Pochybujem totiž, že by ktokoľvek finančne podporoval cudzieho človeka, ak by taký nebol.

Krištof Armpruster je od roku 1550, keď mal okolo 20 rokov, spomínaný ako bratislavský mešťan a hudobný skladateľ, od ktorého je zachovaná zbierka nápevov. Uvádza sa to na strane 119 v knihe Dejiny Bratislavy.

Okrem hudobného talentu sa Krištof Armpruster realizoval aj ako básnik. Vlastne, v tej dobe bolo zvykom písať básne o všetkom. O politike, o živote, o láske, o hlbokých filozofických úvahách, tiež oslavné básne na počesť kráľov či mecenášov.

Z prác Krištofa Armprustera sa však paradoxne zachovala báseň, podotýkam kritická báseň, na svoju domácu, u ktorej býval v roku 1550 počas krátkeho študijného pobytu v nemeckom Augsburgu.

Pôvodne ju napísal po nemecky, ale uverejnená bola v maďarčine, vďaka čomu sa zachovala do dnešných dní.

Znie takto:

Nagy sokképen szegén legént háborítja vala,
Magyar étket ő nékie hogy nem adott vala.

A háziasszony a saját férjével sem bánt kíméletesebben:

Az szobából éjjel-nappal kikergeti vala,
Nagy szitkokkal és átkokkal igen feddi vala.

Nuž a gúgl prekladač ju preložil takto:

Bola veľmi rozladená z chudobných,
Nedala mu maďarské jedlo.
Domáca pani sa nesprávala k vlastnému manželovi láskavejšie:

Vo dne v noci ho vyháňala z izby,
Veľmi mu vyčítala veľké nadávky a kliatby.

V týchto chvíľach si opäť raz vravím, aké by bolo fajn vedieť po maďarsky, ale aj po latinsky a hlavne, vedieť čítať v archívnych dokumentoch.

V jednom z najväčších archívov sa totiž nachádza aj prvá písomná správa z obdobia po skončení štúdií Krištofa Armprustera.

Zatiaľ som to nepreverovala, ale mám sklony veriť ľuďom od fachu. Riaditeľ Štátneho archívu v Bratislave – pobočke v Modre, pán Juraj Turcsány v knihe Dejiny písané vínom uvádza informáciu, ktorá je často publikovaná na rôznych web stránkach a tiež v Zborníku Kaštiele a kúrie Bratislavskej župy 2011. Z neho som sa aj ja dozvedela, že:

Armbrusterova kúria vo Svätom Juri v roku 1547 vyhorela a v roku 1554 ju kúpil a obnovil Krištof Armbruster (kráľovský komorný radca a hlavný pokladník) ako svoje vidiecke sídlo, ktoré panovník oslobodil od daní.

Jedna veta a toľko informácií. Jupí.

Tak v prvom rade. V roku 1554 už bol Krištof Armpruster zamestnaný ako kráľovský komorný radca a hlavný pokladník. Tu sa mi žiada dodať, že túto funkciu vykonával v Prešporku, kde sídlila Uhorská kráľovská komora.

uhorská kráľovská komora

Organizačnú štruktúru Uhorskej kráľovskej komory tvorilo cca 31 zamestnancov rozdelených na pozične vyšších a nižších úradníkov. Tí vyšší plnili tieto funkcie:

  • komorský registrátor
  • pokladník
  • účtovník
  • sekretár
  • radca

Nižšie funkcie zastávali úradníci, ktorí vykonávali pomocné administratívne práce. Je vysoko pravdepodobné, že niektoré pozície boli kumulované, teda, že dve funkcie vykonával jeden človek.

Zrejme aj Krištof Armpruster mal kumulovanú funkciu, keďže bol aj komorný radca a zároveň hlavný pokladník.

FOTO: Katarína Králiková

Uhorská kráľovská komora mala v 16. storočí svoje priestory, dnes by sme povedali kancelárie, v dome prenajatom od Krištofa Maixnera na Michalskej ulici. Až neskôr dom odkúpila, dala zbúrať a postaviť honosnú budovu Uhorskej kráľovskej komory, v ktorej dnes sídli Univerzitná knižnica v Bratislave.

Ale poďme späť ku Krištofovi Armprusterovi.

Z vyššie uvedenej vety vyplývajú ešte dve zaujímavosti:

  1. získal titul kráľovského radcu a to zrejme vlastnou zásluhou, keďže ho kráľ Ferdinand I. Habsburský zároveň oslobodil od platenia daní.
  2. kúpil si vidiecke sídlo čo znamená, že mal dostatok peňazí a keďže takmer s istotou možno povedať, že nezdedil ani spoločenský status, ani žiadne majetky, je priam isté, že bol veľmi šikovný, zbehlý a schopný.

Z tej jednej vety sa tiež dozvedáme, že mal okolo 34 rokov a zdá sa, že bol stále slobodný. V tom čase však už mal status zámožného a váženého občana, hodného toho, aby sa uchádzal o ruku mladej Magdalény rodenej Saiberlich (Sayberlich), vdovy po ctihodnom a bohatom richtárovi Blažejovi Behaimovi.

Svadbu mali asi niekedy v roku 1555.

Totiž, v roku 1556 sa mu narodil prvý syn. Čo myslíte, ako dlho predtým sa musel poznať s matkou svojho syna?  Samozrejme, dieťa sa narodilo po svadbe. Je priam isté, že aj splodené bolo až po svadbe. Ak by sme teda takto cúvali v čase, dostali by sme sa minimálne do roku 1555, možno aj skôr.

A tu sa dostávame k mojej pôvodnej dileme.

Ako to prebiehalo? Ako sa spoznali? Ako sa stalo, že práve oni dvaja sa zobrali?

Ak mám byť úprimná, zatiaľ som nikde nenašla odbornú štúdiu o tom, ako prebiehal výber životného partnera v 16. storočí. Ale, tak všeobecne snáď možno povedať, že manželstvá boli uzatvárané väčšinou z rozumu.

Chcem si však predstavovať a veriť, že tí dvaja, Krištof Armpruster a Magdaléna Behaim rodená Saiberlich (Sayberlich) sa mohli do seba aj naozaj zaľúbiť. Nielen preto, že boli mladí…

Tu sa už núka priestor na čítanie medzi riadkami.

Je veľmi pravdepodobné, priam isté, že v roku 1555 sa obaja hlásili s evanjelickému vierovyznaniu, ktoré vyznávalo v tom čase čoraz viac ľudí v Prešporku. Oficiálne síce mohli a zrejme aj boli katolíci, ale sympatizovali s učením a myšlienkami Martina Luthera.

Boli to práve oni dvaja, kto umožnil ostatným evanjelikom  stretávať sa v ich dome na rohu Františkánskeho námestia a Kostolnej uličky, ktorý stál hneď veľa radnice.

Práve oni, medzičasom už manželia Magdaléna a Krištof Armprusterovci neskôr darovali svoj dom evanjelikom.

Na prehliadkach v roku 2021 si povieme aj rozdiely v označovaní takýchto ľudí tak trochu synonymickými pojmami evanjelici, luteráni či protestanti.

Dom Armprusterovcov, postupne chátrajúci, dali evanjelici zbúrať a na jeho mieste postaviť veľkú budovu evanjelického kostola.

Lenže, to už sme v 17. storočí … a o ňom si veľa povieme na prehliadkách v roku 2021. Božinku, už sa na to tak tešííím.

FOTO: Katarína Králiková

Interiér Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa na Františkánskom námestí v Bratislave, ktorý stoji na mieste domu Blažeja Behaima. Keď zomrel, dom aj s vdovou získal Krištof Armpruster, preto je v literatúre tento dom uvádzaný aj ako Armprusterov dom.

dal čo dostal

Krátko po sobáši, snáď do roka a do dňa, sa Krištofovi a Magdaléne, niekedy v roku 1556 narodil prvorodený syn Ján. Približne o štyri roky neskôr, asi v roku 1560 sa im narodil druhý syn Pavol.

V tom čase Krištof Armpruster štedro finančne podporoval štúdium svojho suseda, ktorému zomrel otec, mladého Juraja Purkirchera na Univerzite vo Wittenbergu. To je tá univerzita, na ktorej pôsobil ako pedagóg aj Martin Luther. O tom, ako prepletené boli osudy Purkirchera a Armprustera sa dozviete v ďalšom blogu.

Teraz ešte ostaňme pri Krištofovi Armprusterovi, jeho žene Magdaléne a ich deťoch, medzi ktoré patrila aj Magdalénina dcéra z prvého manželstva, Katarína Behaim.

Kým v prípade ich synov je známe, že študovali vo Viedni a zrejme bývali u matkiných príbuzných, čo sa týka ich dcéry Kataríny, nevieme takmer nič.

Dokonca možno povedať, že aj to málinko, čo sa dá zistiť je prudko rozporuplné. Sústreďte sa, nech sa z  toho vymotáme.

Na jednej strane

  • maďarský historik János Németh vo svojej štúdii  Sprachgebrauch im Ödenburgerund Pressburger
    Prozessrecht an der Wendedes 16./17. Jahrhunderts na strane 150 uvádza, že Blažej Behaim zomrel v roku 1550. A čo je ešte väčšia motanica, jeho ženou a vdovou podľa testamentu bola nie Magdaléna, ale Uršuľa.
  • Zmienky o tom, že Uršuľa bola jeho manželkou nájdeme aj v Archíve mesta Bratislavy. Tam je uverejnené, že Blažej Behaim a jeho žena Uršuľa spísali v roku 1539 testament. V ňom sú ako dedičia vymenované aj osoby, ktoré – ako som v úvode písala – bližšie nešpecifikovali. Medzi nimi je aj Magdaléna, aj Katarína.

No a na druhej strane

  • slovenský filológ a historik Miloslav Okál sa vo svojej štúdii odvoláva na listy Juraja Purkirchera, ktorý v jednom z nich rozpisuje predkov Kataríny Behaim. Tu podotýkam, že Purkircher bol súčasník, osobný a skutočný sused Behaimovcov a neskôr Armprusterovcov. Ako rodičov Kataríny uvádza Blažeja Behaima a Magdalénu Saiberlich (Sayberlich).
  • rovnako tak, aj docent Frederik Federmayer v publikácii Rody starého Prešporka na strane 283 uvádza, že Krištof Armpruster sa oženil s Magdalénou Saiberlich (Sayberlich), predtým manželkou richtára Blažeja Behaima.

Tak mi povedzte, kto boli rodičia Kataríny Behaim?

  • A ešte, aby toho nebolo málo … Spomínaný Juraj Purkircher v liste z 20. augusta 1576 píše, že Katarína je nedospelá sirota, pastorkyňa Krištofa Armprustera a dcéra Magdalény rodenej Saiberlich (Sayberlich) a Blažeja Behaima.

V 16. storočí bola podľa Tridentského koncilu hranica dospelosti u dievčat dosiahnutý vek 16. rokov.

Lenže, nemyslite si, že to je všetko. Ešte jeden uzlík by bolo zahodno rozmotať.

  • Juraj Purkircher v roku 1561 zložil báseň na počesť Krištofa Armprustera a filológ Miloslav Okál na základe viacerých ďalších indícii usudzuje, že tú báseň mu venoval pri príležitosti jeho sobáša s Magdalénou Behaim, rodenou Saiberlich (Sayberlich).

ALE

  • Docent Frederik Federmayer v publikácii Rody starého Prešporka uvádza pri Jánovi Armprusterovi, teda pri prvom synovi Krištofa a Magdalény, že sa narodil okolo roku 1556.

Asi to už nevyriešime.

Ich príbeh je pre dejiny málo podstatný, chýbajú zrejme zdroje informácií aj financií na bádanie a tak ostáva záhada nevyriešená.

Jedno je však isté.

Krištof Arpmruster a jeho žena Magdaléna rodená Saiberlich (Sayberlich) žili v dome jej prvého manžela, nebohého Blažeja Behaima, na mieste ktorého dnes stojí Kostol Najsvätejšieho spasiteľa, hovorovo známy ako Jezuitský kostol na Františkánskom námestí v Bratislave.

FOTO: Katarína Králiková

Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa na Františkánskom námestí v Bratislave, ktorý stoji na mieste domu, v ktorom žila Magdaléna Saiberlich (Sayberlich), vdova po richtárovi Blažejovi Behaimovi a jej druhý manžel Krištof Armpruster. 

historická súvislosť

Dom prenechali evajnelikom, ktorí ho neskôr zbúrali a postavili si na jeho mieste kostol. Ten im počas rekatolizácie bol odobraný a pridelený jezuitom, ale to je už príbeh zo 17. storočia, o ktorom si viac povieme na prehliadkách v roku 2021.

Na príbehu Magdalény, vdovy po richtárovi Blažejovi Behaimovi a jej druhom manželovi Krištofovi Armprusterovi pekne vidíme, že v 16. storočí ešte stále neboli podstatné detailné osobné údaje, častokrát ani dátum narodenia a úmrtia.

Oveľa dôležitejšie bolo to ako žili a čo po sebe zanechali.

Krištof a Magdaléna po sebe zanechali celý dom, o ktorý sa delili s veriacimi, s ľuďmi, ktorí v tom čase nesúhlasili s tým, ako funguje katolícka cirkev ako taká.

Rovnako je úžasné, že sa dodnes zachovali aspoň dve knihy z ich veľkej a dlhé roky tvorenej zbierky. Vo fonde Slovenskej národnej knižnice je Armprusterov siedmy zväzok súborného vydania Lutherových spisov z roku 1557 s vlastnoručným zápisom Krištofa Armbrustera a tiež druhý zväzok konvolút (zväzkov) almanachov (zborník) a efemeríd (prehľad postavenia slnka, mesiaca a hviezd). Sú to unikátne a vzácne zbierky, ktoré najviac rozšíril ich mladší syn Pavol.

Nuž, a zanechali po sebe aj jedného vďačného suseda, Juraja Purkirchera, ktorý sa snažil postarať o ich dcéru Katarínu Behaim. Ale o tom už píšem v blogu Juraj Purkircher, lekár s básnickým črevom, ktorý hľadal nevestu.

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

Archív der Hauptstadt der SR Bratislava – B 2645. AMB S 3016. Schrifstsück. 1539-01-15 [Pressburg] Dostupné na internete: https://books.google.sk/books?id=5s54HNGFMSQC&pg=PA405&dq=Blasius+%5BBehaim%5D&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjtrZGRz_XsAhUpzoUKHVnpAoEQ6AEwAXoECAIQAg#v=onepage&q=Blasius%20%5BBehaim%5D&f=false

Archív der Hauptstadt der SR Bratislava – B 2646. AMB S 5918(28). Schrifstsück. 1539-01-15 [Pressburg] Dostupné na internete: https://books.google.sk/books?id=5s54HNGFMSQC&pg=PA405&dq=Blasius+%5BBehaim%5D&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjtrZGRz_XsAhUpzoUKHVnpAoEQ6AEwAXoECAIQAg#v=onepage&q=Blasius%20%5BBehaim%5D&f=false

ČECHOVÁ, D. (2019). Malokarpatské vinohradníctvo v kontexte daňového zaťaženia obyvateľstva Modry, Pezinka a Svätého Jura. Dostupné na Internete: academia.edu: https://www.academia.edu/41769439/Malokarpatsk%C3%A9_vinohradn%C3%ADctvo_v_kontexte_da%C5%88ov%C3%A9ho_za%C5%A5a%C5%BEenia_obyvate%C4%BEstva_Modry_Pezinka_a_Sv%C3%A4t%C3%A9ho_Jura

DVOŘÁKOVÁ, D. (2013). Manželstvo uhorskej šľachty. Dostupné na Internete: Academia.edu: https://www.academia.edu/30973288/Man%C5%BEelstvo_uhorskej_%C5%A1%C4%BEachty

FEDERMAYER, F. (2003). Rody starého Prešporka. Bratislava: MONADA atelier, s.r.o.

FRIMMOVÁ , E. (2012). Humanistická korešpondencia. Dostupné na Internete: SAV. Slovenská literatúra, 59, 2012/ č. 2: https://www.sav.sk/journals/uploads/01210945–SL-2012-2-frimmova-139-165.pdf

HAĽKO, J., & HOLČÍK, Š. (20. 4 2017). Katolíci a protestanti. Dostupné na Internete: youtube.com: https://www.youtube.com/watch?v=y6V_9m-TLlQ&t=6s

HAĽKO, J., & ROJKA, Ľ. (2015). Dejiny jezuitov v Bratislave do roku 1773. Trnava: Vydavateľstvo Dobrá kniha.

HORVÁTH, V. (1978). Dejiny Bratislavy – Bratislava hlavným mestom Uhorska. Bratislava: Obzor.

KLIMEKOVÁ, A. (2018). Dizertačné tlače študentov z územia Slovenska na nemeckých univerzitách v 16. a 17. storočí. Studia Bibliographica Posoniensia 2018, s. 159-166. Dostupné na Internete: https://www.ulib.sk/files/sk/publikacie-ukb/studia-bibliographica-posoniensia/sbp_2018_web.pdf

KOVÁČOVÁ, L. (3. 12 2012). Beánie na stredovekých univerzitách. Dostupné na Internete: History Web (History Lab): https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/beanie-na-stredovekych-univerzitach

LENGYELOVÁ, T. (2015). Život na šľachtickom dvore. Bratislava: SLOVART, s.r.o.

LENGYELOVÁ , T. (2020). Postavenie detí v stredovekom Uhorsku. Dostupné na Internete: Historická revue : http://www.historiarevue.sk/index.php?id=priloha2004lengyelova78

LUKAČKA, J., & ŠTEFÁNIK, M. (2004). Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov VI. Pod osmanskou hrozbou, s. 167-173, č. 63. Dostupné na Internete: Literárne informačné centrum: http://www.vhu.sk/data/files/553.pdf

Maďarský katolícky lexikón / Kristóf Armbruster – http://lexikon.katolikus.hu/A/Armbruster.html

NÉMETH, János.  Sprachgebrauch im Ödenburger und Pressburger Prozessrecht. Budapest. Dostupné na internete:   https://www.austriaca.at/0xc1aa5576%200×00390149.pdf

OKÁL, M. (1984). Život a dielo bratislavského humanistu Juraja Purkirchera. Dostupné na Internete: Slovenská národná knižnica: https://www.snk.sk/images/Edicna_cinnost/Zborniky/Biograficke_studie/11/Bio_stu_11_7_43.pdf

SAKTOROVÁ, H. Torzá šľachtických knižníc vo Fonde Slovenskej národnej knižnice. Dostupné na Internete: Slovenská národná knižnica: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Domenova1/subor/Saktorova.pdf

ŠPIESZ, A. (2018). Bratislava v stredoveku. Bratislava: Perfekt, a. s.

wikipedia/ Krištof Armbruster https://hu.wikipedia.org/wiki/Armbruster_Krist%C3%B3f

VORLÍČKOVÁ, B. (2012). Kaštiele a kúrie malokarpatského regiónu. Dostupné na Internete: Kaštiele a kúrie Bratislavskej župy. Zborník 2012: https://ainova.sk/wp-content/uploads/2020/06/BSK_ZBORNIK_Kastiele-a-kurie-Bratislavkej-zupy_2011small.pdf

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

2 komentáre

  1. Tatiana Kaliňaková

    Obdivujem ťa Katarínka, ako ťa baví rozmotávať tie zamotané príbehy. Páčilo by sa mi, keby si mala k dispozícii fotografie ľudí o ktorých píšeš. Ale to asi nemáš. Určite by si ich priložila k textom. Zaujímalo by ma ako vyzerala tá Magdaléna Behaim alebo Krištof Armbruster. Nech sa ti darí držím palce!

  2. Katarína Králiková

    Ďakujem. Aj mne by sa veruže páčilo, keby so mala k dispozícii fotografie ľudí, o ktorých píšem, ale ako ste správne povedali, nemám ich a som si takmer na 99,99% istá, že ani neexistujú.

Trackbacks/Pingbacks

  1. Richtár Blažej Behaim zanechal erb aj testament plný záhad - katarinakralikova - […] Zatiaľ sa však chcem čo najviac držať faktov a tie, ktoré sa týkajú Blažeja Behaima po jeho smrti sú…
  2. Rekapitulácia poznatkov o 16. storočí v Prešporku - téma: VZDELÁVANIE - katarinakralikova - […] možno vás viac zaujme blog Vdovu po richtárovi si zobral úradník a hudobník Krištof Armpruster o zaujímavých, i keď…

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie