Svätý Štefan, uhorský kráľ a kostol Kapucínov

Svätý Štefan, uhorský kráľ a kostol Kapucínov

18. 12. 2022 | Osobnosti

👁 6 405

„Kráľovstvo jedného jazyka a jedného mravu je slabé a krehké,“ tak poúčal kráľ Štefan syna Imricha, svojho následníka. Kráľovstvo, ktoré mu chcel odovzdať budoval v boji, krviprelievaním i vraždami. Pohanov kristianizoval i násilím, príkazmi aj oslepovaním. Napriek tomu ho vyhlásili za svätého. A zločiny pripísali jeho manželke, kráľovnej Gizele. Taká bola doba. Kráľ Štefan bol však napriek tomu fakt v dobrom výnimočný.

Kanonizácia je v kresťanstve proces vyhlásenia konkrétneho človeka za svätého. V 11. storočí ešte neboli podmienky kanonizácie tak prísne. Často stačilo, ak bol dotyčný horlivým šíriteľom kresťanskej viery. Prvý uhorský kráľ Štefan takým jednoznačne bol.

Svätý Štefan I. kráľ

Svätý Štefan Uhorský pochádzal z rodu Arpádovcov a žil na prelome 10. a 11. storočia. Pri narodení dostal meno Vajk, ale už vo veku 5 rokov bol pokrstený menom Štefan, čo v gréčtine znamená „ovenčený slávou“.

Oženil sa s kresťankou Gizelou Bavorskou.

Po vražde protivníka pohana Kopáňa ho, na jeho žiadosť, pápež v roku 1000 vyhlásil za kráľa Uhorska.

Následne rozbehol v celom kráľovstve násilnú kristianizáciu. Prikázal stavať kostoly a každú nedeľu ich navštevovať, odvádzať kňazom povinný príspevok a dodržiavať Božie prikázania.

Odhliadnuc od toho, že tak robil proti vôli pôvodne pohanského ľudu, dosiahol tým v krajine relatívny poriadok a systém, ochranu a nepriamou cestou aj šírenie obchodu a kultúry ako takej.

V Bratislave tohto prvého uhorského kráľa pripomína kostol na Župnom námestí, ktorý nesie patrocínium svätého Štefana, uhorského kráľa.

FOTO: Katarína Králiková

Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa na Župnom nám. v Bratislave

Stárnuci kráľ Štefan na sklonku života prišiel o svojho jediného syna Imricha, ktorý zomrel na poľovačke.

Jeho nástupcom sa stal Peter Orseolo, syn Štefanovej sestry, čo pôsobí ako tzv. avankulát – teda princím v nástupníckom poriadku, kedy „na zdedený trón“ zasadne syn kráľovej sestry.

Zúfalý panovník preto zveril celé svoje kráľovstvo pod ochranu Panny Márie. Tento motív, a tiež vedutu Bratislavy s hradom namaľoval kapucín Udalricus na hlavný oltár kostola.

 

FOTO: Katarína Králiková

Hlavný oltár v kostole sv. Štefana, uhorského kráľa na Župnom nám. v Bratislave

Kostol je z 18. storočia, prestavaný ešte v 18.  a aj v 19. storočí.

Po celý čas patrí kapucínom, ktorí po Františkánoch a Klariskách tvoria tretiu vetvu Rehole sv. Františka z Assisi.

Do Prešporku prišli kapucíni v 17. storočí. Zo začiatku pôsobili v Kaplnke sv. Kataríny na Michalskej ul.

Nový kostol na dnešnom Župnom námestí v Bratislave zasvätili práve svätému Štefanovi I. uhorskému kráľovi – ale prečo práve tomuto svätcovi, to sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť.

V každom prípade, hoci tento kostol voláme Kapucínsky oficiálne sa volá Kostol sv. Štefana, uhorského kráľa.

FOTO: Katarína Králiková

Socha sv. Štefana, uhorského kráľa v Múzeu mesta Bratislavy

Svätý Štefan I. kráľ je často znázorňovaný so zemeguľou ako symbolom Uhorského sveta, ktorý dáva pod ochranu Panne Márii, čím spustil tzv. Mariánsky kult v Uhorsku na celé stáročia. Dnes je Sedembolestná Panna Mária dokonca patrónkou Slovenska.

Kráľ Štefan I. bol už 45 rokov po svojej smrti kanonizovaný za svätého. Jeho vraždy a zločiny kronikár pripísal Štefanovej manželke Gizele Bavorskej, hoci tá k tomu nemala žiadny dôvod.

Ale i tak, tento prvý uhorský kráľ, Štefan z rodu Arpádovcov vytvoril základy veľkého, mocného a hlavne spoločného kráľovstva rôznych národností. To si zaslúži obdiv, úctu, alebo aspoň spomienku.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

pre viac odborných súvislostí odporúčam prečítať článok

LYSÝ Miroslav: Štefan I. – Kto bol zakladateľ Uhorského kráľovstva?

i

zdroje

JANOTA, Igor. 2017. Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave. Bratislava : Marenčin PT, s.r.o., 2017.

ŠVIHRAN , Ladislav. 2016. Kto nám vládol. Bratislava : Perfekt, a.s., 2016.

Kataríny v Prešporku

Kataríny v Prešporku

25. 11. 2022 | Osobnosti

👁 4 092

Nomen Omen. Meno je osudom. To napísal, vo svojej divadelnej hre, rímsky dramatik Tito Maccio Plauto (2 stor. pred n. l.). Myslím, že to platí. Tiež ma prekvapilo poznanie, že kedysi ľudia, viac ako deň narodenín, oslavovali sviatok svojho mena. Súviselo to, pochopiteľne, s náboženstvom. I keď, už naši pohanskí slovanskí predkovia dávali svojim deťom pôvabné a „všetko hovoriace“ mená. Takto im tiež predurčovali osud.

O svojom mene si už asi každý z nás niečo prečítal. Charakteristiky, vlastnosti, typické farby. Avšak, s takým popisom, ktorý by sa odvolával na dôveryhodný výskum alebo štatistiku som sa ja veruže ešte nestretla. Okrem toho, mňa vždy viac zaujímal uvedený pôvod mena, ako jeho charakteristika.

Nuž a to, aký osud predurčuje meno Katarína, to som sa podujala zistiť cez príbehy, ktoré charakterizujú Kataríny v Prešporku.

Pôvod mena Katarína

Onymológia je veda, ktorá sa venuje pôvodu vlastných mien. Jej súčasťou je antropomastika, náuka o rodových a o osobných menách.

Na Slovensku máme, v rámci Slovenskej akadémie vied a jej Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, zriadenú aj Slovenskú onomastickú komisiu.

Pri hľadaní na internete som však nenašla k téme o pôvode mien žiadny dôveryhodný zdroj, ktorý by bol

  • v elektronickej podobe
  • v slovenskom jazyku.

Našla som však zaujímavú magisterskú diplomovú prácu, ktorú napísala Bc. Veronika Kociánová, študnetka Masarykovej univerzity v Brne. V práci uviedla dôveryhodné zdroje, nuž, a k pôvodu mena Katarína píše:

  • Původ: řecký.
  • Etymologie: jméno pochází z řeckého katharos „čistá, cudná, mravná“.
  • Původní znění jména je Aikateriné.

Zaujímavé sú aj analýzy mena podľa českého Legacy team, ktorý spravuje Genealogický program v češtině, s kompletně přeloženou nápovědou. Síce neuvádzajú zdroje, ale, ako vravím, je to zaujímavé a pomerne dôveryhodné. K menu Katarína uvádzajú:

  • Význam jména je z řeckého kathará – čistá, přeneseně: cudná, neposkvrněná.
  • Může pocházet i ze slova hekateros – kdo jistě zasahuje cíl.
  • Jiný výklad uvažuje, že základ slova byl egyptský a znamenal koruna.

Nuž takto. Onymológia je zaujímavá veda. A zaujímavé je aj to, že tento pojem vychádza zo slova onomantia, ktoré znamená: poverčivé veštenie z mien.

Čo sa to len človek nedozvie, keď chce spoznať svoje nomen omen 🙂

FOTO: archív Katarína Králiková

Tu som na fotke s mojou priateľkou z detstva, ktorá sa volá rovnako ako ja. Keď sme boli malé dievčatká, chceli sme byť princezné a tak sme sa dohodli, že sa budeme oslovovať dlhým princeznovským menom Katarína. Tak si hovoríme dodnes. Tak nás volajú navzájom naši rodičia i súrodenci, aj keď sme už medzičasom kráľovné.

Ale k veci. To, či je pravda, že meno je nám osudom, to si vieme najlepšie odpovedať sami sebe.

A keď stále nevieme úplne presne, čo je našim osudom, tak to môžeme zistiť aj podľa tých ľudí, ktorí nosili naše meno v minulosti.

Ovšem, ja tu nebudem skúmať ani ruskú cárovnu Katarínu Veľkú (18. stor.) a ani analyzovať Shakespearovu skrotenú zlú ženu Katarínu (16. stor.).

Mňa zaujímalo, aké boli mne bližšie Kataríny a teším sa, že sa s vami môžem podeliť o poznatkami zo života týchto Katarín:

  1. svätá Katarína Alexandrijská,
  2. panna Katarína z Prešporku,
  3. vdova Katarína Schiffbecková.

1. SVÄTÁ KATARÍNA ALEXANDRIJSKÁ

  • legenda o sv. Kataríne – verzia z môjho detstva

Prvýkrát som o nej počula hádam v deviatich rokoch, keď som bola v kostole, na takom nejakom stretnutí s deťmi. Dozaista nám vtedy nikto nepremietal žiadny film, ale pán farár nám o nej rozprával tak pútavo, že si ten príbeh dodnes pamätám. Vidím ho živo pred sebou.

Katarína Alexandrijská žila v Egypte, na severe, pri Stredozemnom mori, v meste Alexandria niekedy v 4. stor. n. l.. Bola krásna, mladá a veľmi múdra. Rozumej vzdelaná, sčítaná, výrečná a odvážna.

Pochádzala z významného rodu a jej otec chcel, aby sa vydala. Katarína však bola veľmi silne veriaca a svoj život zasľúbila Ježišovi Kristovi. Stala sa jeho nevestou. Tomu som, pochopiteľne, vtedy nerozumela … veď Ježiš bol už dávno mŕtvy, tak ako to…? … neskôr som pochopila, že išlo o symboliku.

Katarínin otec za ňou poslal dvanástich učencov, aby ju prehovorili vzdať sa viery a vydať sa.

Lenže, Katarína bola výrečná a horlivá kresťanka. Nikto ju od jej viery nemohol odpútať. Práve naopak. Presvedčila všetkých učencov, aby sa dali pokrstiť a stali sa kresťanmi.

Jej otec bol zúfalý, zúrivý a bezradný. V takých prípadoch sa každý rodič uchýli k vyhrážkam, k trestu. Kataríne sa otec vyhrážal smrťou. Jej neoblomnosť ho rozčuľovala a ponižovala pred bohatým pytačom.

Katarína sa však nevzdávala. Hrozba trestu a smrti ju vôbec neľakala. Práve naopak. Tešila sa, že sa môže obetovať v mene Ježiša Krista.

Aspoň tak si to pamätám spred mnohých rokov…

FOTO: Katarína Králiková

Kaplnka sv. Kataríny na Michalskej ul. v Bratislave (vľavo, so zelenými dverami)

  • legenda o sv. Kataríne – skutočná legenda

Neskôr som sa dozvedela o tej legende trochu iné verzie. Vyhrážal sa jej Alexandrijský cisár, nie otec. To on ju dal mučiť po tom, ako odmietla jeho ponuku na sobáš.

Uväznil ju, a iste ho musel šľak trafiť, keď zistil, že Katarína presvedčila na kresťanskú vieru všetkých jeho pohanských vojakov a dokonca i jeho prvú ženu.

Mučil za to Katarínu na ozubenom kolese. Neviem presne čo a ako, ale koleso sa zlomilo. Pochopiteľne zázrakom.

Cisár ju preto dal sťať mečom, čo je druhý atribút, po kolese, s ktorým je svätá Katarína zobrazovaná.

FOTO: Katarína Králiková

Interiér Kaplnky sv. Kataríny na Michalskej ul. v Bratislave

Veľa z toho môže byť pravda, ale treba mať na pamäti, že životopisy svätých písali ľudia, ktorí chceli vyzdvihnúť ich dobré vlastnosti a hlavne zázraky, vďaka ktorým ich mohli vyhlásiť za svätých.

Pri sv. Kataríne Alexandrijskej ma ešte zaujalo, a to je už fakt, že po Panne Márií bola druhou najviac oslavovanou sväticou. Až kým sa nenarodila sv. Alžbeta Durínska, uhorská princezná.

FOTO: Katarína Králiková

Socha sv. Alžbety Durínskej na Bratislavskom hrade

  • Kaplnka sv. Kataríny – najstaršia v Prešporku

Mám rada výnimočné miesta a vždy mi srdce podskočí, keď sa čímsi prepájajú na to, čo mi je blízke.

Kaplnka sv. Kataríny na Michalskej ul. (BA) je toho dokonalým príkladom. Postavená bola v rokoch 1311-1325 a je tam najstaršou zachovanou stavbou.

Pre mňa je zaujímavé aj to, že to bola kaplnka s hospodárskym dvorom rehole cisterciánov, ktorí sa na Slovensku usadili najprv v mojom rodnom meste, v Bardejove.

Potom, hneď druhé miesto, kde sa usadili, bola moja milovaná Bratislava.  Toto prepojenie moju dušičku veľmi potešilo.

Obzvlášť po tom, ako som sa nedávno, na prednáške docentky Bibiany Pomfyovej o ženských kláštoroch dozvedela, že cisterciáni, ako jedni z prvých, umožnili ženám zakladať si ženské kláštory (… to sa už vo mne ozýva spokojná feministka).

Od legendy o sv. Kataríne (4. stor.) a jej kaplnky v Bratislave, presuňme sa teraz o tisíc rokov ďalej, do 14. storočia, k záznamu v protokole zo súdneho procesu. 

2. KATARÍNA Z PREŠPORKU

Prvá známa, aspoň teda pre mňa, Katarína z Prešporku mala hroznú skúsenosť s mužmi vyššieho spoločenského postavenia.

V Archíve mesta Bratislava historici našli záznam o trestnom čine, ktorý sa stal v 21.02.1382. Zaoberal sa nim dokonca aj uhorský kráľ, ktorým vtedy bol Ľudovít I. Veľký.

Zločin totiž spáchali hradný podkastelán Štefan, jeho spoločník zeman Juraj Kóka a ich sluhovia. Na hrad uniesli a opakovane znásilňovali Katarínu, slúžku syna bývalého richtára.

Aby bolo jasné. Obeťou, ktorá im utiekla a obvinila ich udaním zločinu prešporskému richtárovi Paulovi Spitzerovi bola, podľa historika Antona Špiesza,

jedna panna z mesta

a podľa historika Vladimíra Segeša to bola

Prešporčanka Katarína bola služobnou vo významnej meštianskej rodine Štefana, ktorý bol synom niekdajšieho richtára Jakuba II.

Tak si môžeme vybrať, komu uveríme.

Môže byť pravdou to, že meno dievčiny v spise nie je uvedené. Bolo bežné, že takto chceli nevinnú ženu ochrániť pred hanbou.

Ak tam však meno Katarína uvedené je, je potom zvláštne, že ho historik Špiesz nikde necitoval.

Asi by som mala ísť do archívu a presvedčiť sa na vlastné oči.

Zatiaľ však budem veriť historikovi Vladimírovi Segešovi, aj preto, že ho citujú ďalší historici.

Nech už je pravdou to či ono, mňa zaujala odvaha panny Kataríny. Tá je nepopierateľná, či už išlo o skutočnú Katarínu, alebo o ženu, ktorej historik vybral práve meno Katarína.

ILUSTAČNÁ FOTO: už neviem odkiaľ

Neviem si ani predstaviť, čo prežívala. Hnev? Zlosť? Zúfalstvo? Túžbu po pomste, či po spravodlivom treste? Faktom však je, že sa jej podarilo utiecť a napriek veľkej hanbe a poníženiu predstúpiť pred richtára a mestskú radu a všetko im vyrozprávať.

Opakujem, ona bola slúžka a bola z mesta, zločinci boli šľachtici a z hradu. K tomu dodávam, že vtedy ešte mesto Prešporok nemalo právo meča a právo súdiť a trestať sa vzťahovalo výlučne iba na obyvateľov mesta, nie na šľachticov z hradu.

Komplikovaný prípad skončil tak, že oboch vinníkov, na kráľovskú výnimku, súdili a odsúdili prešporskí radní páni na trest smrti. Hlavu násilníkom vlastnoručne odťal otec zneuctenej, avšak odvážnej Kataríny.

Od spravodlivého trestu zo 14. storočia, presuňme sa my teraz v čase ďalej, do Dlhého 19. storočia.

KATARÍNA SCHIFFBECKOVÁ – ŠTEDRÁ VDOVA

Bola bohatá a bezdetná. Jej manžel, Karol Schiffbeck, bol úspešný veľkoobchodník s ošípanými. V roku 1862 kúpil palác s veľkou záhradou grófa Aspremonta, ktorý v čase kúpy vlastnilo knieža Esterházy.

Karol Schiffbeck daroval priľahlú záhradu susednej, Lekárskej fakulte Univerzity Komenského (dnes Medická záhrada). Palác dal prestavať na nájomné byty, avšak, pôvodnú architektúru nariadil zachovať.

Keď zomrel, celý majetok získala jeho žena Katarína, ktorá naďalej poskytovala ľuďom prenájom bytov v paláci. Pred smrťou, dňa 12.01.1893 založila fundáciu (nadáciu) do ktorej vložila 100-tisíc korún a pomenovala ju Fundácia Kataríny Schiffbeckovej. O správu fundácie sa od začiatku starala jej neter Mária Strabwasserová a rodinný priateľ Schiffbeckovcov, veľkopodnikateľ Ján Ludwig.

Cieľom fundácie bolo podporovať

  • chudobných živnostníkov,
  • služobných detského domova
  • a ľudovej kuchyne.

Do fundácie patrili aj tri domy, ktoré boli venované práci, zdraviu a dobročinnosti.

Domy slúžili ako

  • azylový domov pre deti do troch rokov,
  • ubytovacie zariadenie pre dvadsať nezamestnaných slúžok,
  • v jednom dome sa školili učni,
  • v druhom boli zas jasle,
  • alebo novomestská ľudová kuchyňa, v ktorej dostávali chudobní v zime teplú polievku.
FOTO: wikipedia.sk/ Autor: Zello – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0

Schiffbeckov palác

… a trochu iná verzia

Inú verziu podáva Gabriela Dudeková, ktorá píše, že: „V roku 1893 bratislavská meštianka Katarína Schifbecková zanechala v testamente 50-tisíc korún pre svojich dedičov s tým, že majú byť použité na dobročinné účely“.

Ako dedičov určila neter Máriu Stabwasserovú a svojho priateľa veľkopodnikateľa Johanna Ludviga. Práve oni založili spomínanú základninu schválením nadačnej listiny ministerstvu vnútra.

Majetok použili na vybudovanie „základinného domu“ pri bratislavskom Blumentálskom kostole, pričom sami prispeli 26-tisíc korunami.

Dokončenú budovu s 50 bytmi, vyhradenými pre lacné ubytovanie schudobneným drobným bratislavským remeselníkom, dali dedičia v roku 1895 do správy mesta.

Plánovali poskytnúť priestory pre

  • ľudovú kuchyňu,
  • ohrieváreň,
  • detskú opatrovňu
  • a domov pre slúžky

Hoci štát fundáciu neskôr zrušil, Katarína Schiffbecková zomierala s pocitom, že jej bohatstvo bude zmysluplne využité pre tých, ktorí ho naozaj potrebujú.

Omen Katarína 

Nomen Omen. Kataríny, ktoré som opísala, mali neobyčajný osud, ale či naozaj kvôli svojmu menu? Verí tomu ten, kto veriť chce.

  • Svätá Katarína verila v silu svojej viery.
  • Zneuctená Katarína verila v spravodlivosť.
  • Bohatá Katarína Schiffbecková verila, že pomôže núdznym.

A ja? Ja verím, v čistotu myšlienok, v mravnosť slov, vo zmysel dobrých skutkov.

A v pohár dobrého prešporského vína. Na zdravie Katarínam. 

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

DUDEKOVÁ Gabriela: Dobrovoľné združovanie na Slovensku v minulosti 

JANOTA Igor: Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave – Kostoly a kláštory cisterciánov. (Marenčin PN 2017) str. 46-47

KOCIÁNOVÁ, Veronika. Srovnání nejoblíbenějších jmen dětí v České republice a v Polsku [online]. Brno, 2012 [cit. 2019-11-24]. Dostupné z: <https://is.muni.cz/th/lle84/>. Diplomová práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta. Vedoucí práce Roman Madecki.

PETRÁČKOVÁ Věra – KRAUS Jiří a kol. (1997) Slovník cudzích slov. SPN. 1997. str. 654

SEGEŠ Vladimír: Podkastelán a zneuctená Katarína. (denník SME, 13.03.2002)

 

Komunitná nadácia Bratislava: Fundácia Kataríny Schiffbeckovej

Legacyczech.cz: Původ a historie jmen

wikipedia.sk: Katarína Alexandrijská 

poďakovanie

Mami, v súlade s Nomen Omen Ti ďakujem, že si mi dala meno Katarína.

Alžbeta Durínska: Z princeznej opustená chudobná svätica

Alžbeta Durínska: Z princeznej opustená chudobná svätica

18. 11. 2021 | Osobnosti

👁 4 528

Počas „dušičkového obdobia“ si mnohí opäť uvedomíme, že bez rodičov sme siroty, bez manžela vdovy, bez manželky vdovci. Takýmto ľuďom je patrónkou svätá ALŽBETA DURÍNSKA (1207 – 1231). Aj ona bola sirotou i vdovou. Jej príbeh začal na Bratislavskom hrade. A hoci žila krátko a intenzívne, inšpiráciou by mohla byť pre každého z nás aj dnes.

Jedna z najznámejších svätíc katolíckej cirkvi Alžbeta Durínska vyrastala na Bratislavskom hrade. Ten bol v 13. storočí jedným z najbezpečnejších miest v Uhorsku a jedným zo sídiel jej otca, uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov. Do histórie sa zapísal vydaním Zlatej buly, listiny, vďaka ktorej získali uhorskí šľachtici privilégiá na ďalších šesťsto rokov. Bol pod vplyvom svojej pôvabnej a mocibažnej manželky Gertrúdy z bavorského rodu Andechs-Merano. Pre Alžbetu, už od malička veľmi pobožnú, zrejme rodičia neboli vzorom.

Alžbeta prežila detstvo so svojim snúbencom

Keď mala Alžbeta štyri roky, otec ju zasnúbil so synom krajinského grófa Hermana z Durínska, ktoré je známe ako Zelené srdce Nemecka. V 13. storočí bolo zvykom nechať kráľovské dieťa na dvore budúceho partnera. Z rodného Uhorska teda Alžbeta odišla a desať nasledu­júcich rokov prežila po boku svojho budúceho manžela Ľudovíta Durínskeho. Rozumeli si vraj od začiatku. On jediný ju chápal a podporoval v praktizovaní viery. Tá sa prejavovala nasledovaním učenia svätého Františka. Teda odmietaním všetkého prepychu v podobe jedla, ošatenia, pohodlia i zábavy. Nábožensky orientovaní autori vyzdvihujú pokoru, obetavosť v prospech iných, a, najmä, údajné zázraky Alžbety Durínskej.

Zázrak v Alžbetinom košiku

Najznámejší z nich je ten, pri ktorom v košíku vynášala z hradu jedlo pre chudobných čakajúcich pri bráne. Tam ju prichytila svokra. Alžbeta povedala, že v košíku má iba ruže, ale svokra jej neverila. Prinútila ju dvihnúť obrúsok, ktorým bol košík prekrytý a v tom sa stal zázrak. V košíku boli ruže.

FOTO: Katarína Králiková

Socha sv. Alžbety na Bratislavskom hrade

Táto legenda sa neskôr stala najčastejším motívom zobrazovania svätej Alžbety Durínskej. Jej životopisci sú presvedčení, že s manželom Ľudovítom mali láskyplný vzťah. Doboví kronikári uvádzajú, že zdieľali spoločné lôžko, pri ktorom sa Alžbeta často modlila. Zdôrazňujú Alžbetin neustály rozkol medzi túžbou po panenstve a láske k manželovi.

Alžbeta sa stala matkou

Rok po sobáši sa im narodilo prvé dieťa, syn Herman, a po dvoch rokoch porodila ďalšie dieťa, dcéru Žofiu. A keď o tri roky čakala tretie dieťa, jej milovaný Ľudovít musel odísť na križiacku výpravu. Alžbeta ostala na hrade Wartburg a naďalej pomáhala núdz­nym. Rozdávala im všetko, čo mohla. Chodievala liečiť chorých, ošetrovať mrzákov, starať sa o siroty, vdovám dávala šaty, peniaze a jedlo. Manželovi príbuzní ju za to kritizovali a odsudzovali.

Alžbeta sa stala vdovou

Pár týždňov pred pôrodom sa dozvedela o smrti milovaného Ľudovíta. Z hradu Wartburg odišla, ale už sa nedozvieme, či z vlastnej vôle, alebo ju vyhnali manželovi príbuzní. Prichýlil ju biskup, brat jej matky, ktorý dosiahol, že Alžbete rodina jej nebohého manžela vyplatila vdovské. Zo získaných peňazí dala postaviť nemocnicu s malou izbietkou, v ktorej žila.

Alžbeta sa stala chudobnou

Odmietala znova sa vydať. Deti jej odobrali manželovi príbuzní. Alžbeta sa stala chudobnou a opustenou ako tí, ktorým pomáhala. V nemocnici sa neštítila hnisavých rán chorých, ani ich zmrzačených tiel a nebála sa ani nákazlivých chorôb. Jedla iba zvyšky, pracovala veľa, modlila sa ešte viac. Tento jej spôsob života zákonite vyústil do vyčerpania, choroby a následnej smrti v roku 1231. Mala len 24 rokov. Tá však bola iba začiatkom obrovského kultu, ktorý sa o nej začal šíriť po celej Európe.

FOTO: Katarína Králiková

Kostol sv. Alžbety v Bratislave známy ako Modrý kostolík

Alžbeta sa stala svätou

Celé štyri dni bolo jej telo vystavené pre veriacich. Modlili sa pri ňom a ako amulety si brali kúsky z jej oblečenia, iní si odstrihli z jej vlasov, odrezali uši a iné časti tela. Neskôr šírili správy o zázrakoch, ktoré sa im stali po navštívení jej hrobu. Túžba vyhlásiť ju za svätú sa veriacim rýchlo naplnila. Proces okolo Alžbety Durínskej je ukážkou tzv. bleskových kanonizácií, typických pre 13. storočie. Nič to však nemení na tom, že pre každého z nás môže byť Alžbeta Durínska vzorom nie pre údajné zázraky a sebaobetovanie, ale pre jej silnú vieru v rovnocennosť všetkých ľudí.

Sv. Alžbeta Durínska, uhorská princezná

prehliadka na želanie k téme: osobnosť

informácie o prehliadke

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

Bratislavské noviny

Tento článok som písala pre Bratislavské noviny
a uverejnený bol v rubrike HISTÓRIA dňa 3.11.2019:
Alžbeta Durínska: Z princeznej opustená chudobná svätica

i

zdroje

Hanzová Barbora | diplomová práca: Pramen života svaté Alžběty Tomáše Štítného ze Štítného a didaktická funkce díla

Lakatos Martin | príspevok na kere.sk: Martin Lakatos

Nádaská Katarína | článok pre katolickenoviny.sk: Svätá Alžbeta Uhorská bola ženou milosrdenstva

Schwandtnerova Monika | Origin And Life Of Elisabeth Of Hungary, e – ISSN 1857- 7431

Tarján M. Tamás | príspevok na madari.sk: Svätá Alžbeta z rodu Árpádovcov

Tomčík Vladimír | príspevok na sme.sk: Svätá Alžbeta Durínska sa narodila v Bratislave

Varga Zsuzsanna | príspevok na magistra-historia.sk: Svätá Alžbeta Uhorská (1207 – 1231)

„Pani Kardossová mala vždy celý dom voňavý,“ spomína 85-ročná pani Božena

24. 09. 2021 | Osobnosti

👁 3 862

Nepoznali sme sa. Nevedeli sme o sebe nič. Spájala nás však etnografka Drahotína Kardossová Križková (1867 – 1944).  Ja som o nej písala, ona sa u nej hrávala, spoznávala liečivé byliny a aj našich národných velikánov. Naposledy videla pani Kardossovú ako 7-ročná. Celý život na ňu myslela. Odložila si všetky výstrižky z novín so zmienkou o Drahotíne Kardossovej. S úctou opatruje aj rodinné fotky, ktoré jej ponechal vnuk Drahotíny Kardossovje Križkovej. 

Prešli celé roky, ba desaťročia. Pani Božena z Majera (dnes súčasť Banskej Bystrice) oslávila v roku 2021 krásnych 85 rokov. V obdivuhodnej kondícii. Na Drahotínu Kardossovú Križkovú nikdy nezabudla.

Keď sa naučila pracovať na počítači, objavila môj článok o inšpiratívnej osobnosti Drahotíne Kardossovej Križkovej. Veľmi ju potešilo, že sa o túto zabudnutú osobnosť našich dejín tiež niekto zaujíma, že o nej píše.

 

prológ k rozhovoru o pani Kardossovej

Jedného dňa, začiatkom apríla 2021 mi zazvonil mobil. 

“Ja volám z Banskej Bystrice…” ozval sa v ňom zastretý ženský hlas.

Okamžite som sa preľakla, že sa stalo niečo našej mamke.

 

“Čítala som váš článok o Drahotíne Kardossovej Križkovej…” pokračovala tá pani a mne sa vzápätí tak uľavilo, až som si musela sadnúť.

“… ja mám jej fotky, aj pohľadnice a rada by som vám ich dala, lebo ste písali, že žiadnu fotku Drahotíny nemáte a preto ste si ju nakreslili…” – pri týchto slovách som spozornela.

“Jeminku. To vážne? To by bolo úžasné!”

A tak sa rozprúdila naša, vtedy vyše hodinová debatka s pani Boženkou. Povedala mi, že ako malé dievčatko sa k pani Kardossovej chodievala hrávať. To už som bola vo vytŕžení.

Dohodli sme si stretnutie, ktoré sme konečne, po pol roku, v utorok 21. septembra 2021 zrealizovali.

FOTO: Katarína Králiková

Pani Boženka mi ukázala svoju zbierku zaujímavostí o Drahotíne Kardossovej Križkovej

Kto je pani Kardossová?

„Niekto by o nej mal natočiť film,“ povedala viackrát počas nášho rozhovoru pani Boženka.

Drahotína Kardossová Križková bola skutočne neobyčajná, výnimočná žena. Vzhľadom dosť nenápadná, priam všedná. Ale duchom, odvahou a inteligenciou to bola mimoriadna osobnosť.

Písala som o jej živote blog. Je fakt dobrý, potom si ho prečítajte. Na konci tohto blogu naň ponúkam link. Ale teda, v skratke si pripomeňme, kto bola Drahotína Kardossová Križková.

Narodila sa 7. apríla 1867 v Kremnici. Vyrastala v rodine národovcov. Jej otec, zakladateľ Múzea mincí v Kremnici, Pavel Križka bol aktívny bojovník za práva slovenského národa v čase násilnej maďarizácie. I všetci štyria jej súrodenci sa významne zapísali do dejín Slovenska. Mimochodom, Drahotína hovorila po nemecky, maďarsky a rusky.

Od mladosti zanietene povzbudzovala ženy, aby ubránili slovenské tradície, zvyky, kroje, piesne, povesti, rozprávky a hlavne tisíceré výšivky. Jednoducho všetko. A hlavne slobodu. A rovnoprávnosť s ostatnými národnosťami v Uhorsku.

S týmto burcovaním pokračovala aj po sobáši s Alexandrom Kardossom, ktorý bol ako ona rovnakého zmýšľania. Veď práve preto sa za neho vydala.

Postupne sa im narodilo päť detí a keď hrozilo, že budú musieť navštevovať maďarské školy, rozhodli sa Kardossovci presťahovať do českého mesta Kroměříž. A tam pokračovali. Podporovali študentov, sprostredkúvali pre nich knihy, aj informácie. Hlavne Drahotína Kardossová.

Tak sa aj stalo, že ju jedného dňa na začiatku prvej svetovej vojny odviedli policajti do Viedne a vo vyšetrovacej väzbe, neskôr vo väzení na viacerých miestach, musela zostať až do konca vojny.

Posledné roky života strávila v dedinke Majer, do ktorej sa v roku 1939 presťahovala aj rodina pani Boženky.

A tu začína naše rozprávanie a jej spomínanie…

Drahotína Kardossová zbierala liečivé bylinky

Z rozprávania pani Boženky som sa dozvedela o jej prvom zoznámení sa s pani Kardossovou. Po Veľkej vojne sa Kardossovci vrátili z Čiech na Slovensko. Kúpili si v dedinke Majer (dnes súčasť Banskej Bystrice) starý dom s hospodárskymi budovami.

Keď zomrel muž pani Kardossovej, chodievali k nej mladé dievčatá učiť sa. Pani Boženka mala v tom čase šesť-sedem rokov. Už si to presne nepamätá. Bolo leto a ona pásla husi.

Vždy, keď išla okolo Kardossových, spomalila krok a obdivne hľadela do záhrady. Lákala ju záplava farebných kvetov, o ktoré sa starala pani Kardossová s dievčatami.

Možno to boli jej chovankyne, boli štyri, ale myslím, že u nej nebývali. Raz ma zavolali k sebe, aby som sa prišla pozrieť na kvety zblízka. Išla som, veď som bola zvedavá.

Odvtedy malá Boženka chodievala k pani Kardossovej skoro každý deň.

Pani Kardossová s tými dievčatam zbierala po lúkach liečivé byliky. Raz ma aj pozvala ochutnať omáčku zo šťavy, ako sme hovorili šťavelu.

Pri tej príležitosti si pani Boženka spomenula na tulipány.

Môj otec bol raz maľovať u Vansových a pani Terézia Vansová mu za to dala cibuľky krásnych tulipánov, ktoré jej kedysi dala pani Kardossová. Tak sme mali aj my v záhrade niečo od pani Kardossovej.

Pani Kardossová o velikánoch

So žiarou v očiach spomínala pani Boženka i na to, ako ju pani Kardossová pozvala do svojej zimnej záhrady, ktorú mali na prízemí.

FOTO: Katarína Králiková

Dom Kardossových v obci Majer cca v roku 1939

V tej izbe mali veľké okná s výhľadom na hory. Pani Kardossová tam mala zriadenú takú výstavu. Bola to taká polica so všelijakými vecami. Najviac ma zaujal zvláštny sklenený trojstranný obraz. „To sú naši velikáni, Boženka.“ povedala mi pani Kardossová. Bol tam vľavo Masaryk, v strede Beneš a vpravo Štefánik. Pani Kardossová mi o nich s hrdosťou rozprávala.

Ja som s nadšením počúvala o tom, ako pani Boženka spomínala, že tie chovanky pod vedením Drahotíny Kardossovej vyrábali domčeky pre bábiky.

U pani Kardossovej vyrábali domčeky pre bábiky

Opisovala mi, ako zošívali jednotlivé stany kartónu, ako izbičky zdobili malým nábytkom vyrobeným z odpadkov. Domčeky potom rozdávali sirotám. Jeden dostala aj malá Boženka, hoci nebola sirota. Pani Kardossová ju však mala veľmi rada.

U pani Kardossovej vždy nádherne voňal celý dom. Ona totiž zbierala aj šišky a dávala ich do ohňa. Z toho bola vôňa v celom dome. Ale inak, aj inokedy, aj v lete to u pani Kardossovej krásne voňalo. To asi z tých byliniek, ktoré sušila. Na tú príjemnú vôňu v jej dome si dodnes dobre pamätám.

Spomienky pani Boženky na Drahotínu Kardossovú Križkovú boli popretkávané väčšími i menšími odbočeniami od témy. I samotný život pani Boženky je zaujímavý a inšpiratívny. O jej vzdelaní rozhodol otec. Mala študovať za chemičku, ale ten smrad v laboratóriu a chemické výpary v bratislavskej továrni, kde boli na exkurzii mladú Boženku celkom odradili. Vzoprela sa, našla si brigádu, neskôr prácu a ku chémii sa viac nevrátila. Zaujímavé však je, že jej dcéra áno. A je dokonca medzinárodne uznávanou chemičkou.

Ale späť k Drahotíne Kardossovej Križkovej.

Z rozprávania pani Boženky som sa dovzedela, že Drahotína Kardossová Križková mala veľký herbár, ktorý odovzdala archeológovi Andrejovi Kmeťovi. Ona bola jeho aktívnou spolupracovníčkou.

Pri poslednej spomienke však pani Boženka zosmutnela.

Raz som išla s husami okolo domu pani Kardossovej a videla som, že sú dokorán otvorené dvere. Vbehla som rýchlo dovnútra, ale nikde som nikoho nevidela. To už chodili po dedine slovenskí vojaci. Bolo to niekedy na začiatku školského roka v 1944-tom roku. Aj u pani Kardossovej sa nejakí ubytovali. Vtedy k nej už chovankyne nechodievali. Keď som v dome nikoho nenašla, poriadne som zavrela dvere, aby nám vojaci nezobrali naše domčeky pre bábiky.

Pri tejto spomienke sme sa pousmiali a pani Boženka pokračovala:

Ale potom som videla, ako z domu vychádzajú vojaci s nosidlami a na nich som videla pani Kardossovú. Mala len tak slabo pootvorené oči, mierne sa na mňa usmiala. Viete, ona sa veľmi neusmievala, lebo jej chýbal zub.

To ja som už vedela z knihy spomienok, ktoré Drahotína Kardossová Križková napísala po návrate z väzenia. Tam, pre zlú stravu a nedostatok vitamínov prišla o niekoľko zubov. Celý život ju to trápilo.

„Kde ju beriete?“ pýtala som sa vojakov. „Do nemocnice, je chorá.“ povedali mi. Odvtedy som pani Kardossovú nikdy nevidela. Ani o nej nikto nevedel. Viem len, že ju pochoval evanjelický farár, lebo ona bola evanjelička.

Po vyše troch hodinách rozhovoru a spomínania sme sa s pani Boženkou vybrali na starý cintorín v Majeri, kde je pochovaná Drahotína Kardossová Križková.

FOTO: Katarína Králiková

Lipy vpravo vysadila Drahotína Kardossová Križková.
Pod nimi je pochovaný jej manžel Alexander Kardoss, dcéra Jarmila a syn Dušan, ktorý ako legionár zahynul počas prvej svetovej vojny.
Pochovaná je pod lipami aj Drahotína Kardossová Križková.

Pani Boženka pravidelne navštevuje hrob Drahotíny Kardossovej Križkovej, i jej rodinu, a tiež neďaleko pochovaných svojich rodičov.

Vždy všetkým prinesie vlastnoručne vyrobené aranažmány. Aj teraz tomu tak bolo.

Symbolicky zvolila kvety v národných farbách, v bielej, modrej, červenej. Dozdobila ich šiškami, ako znak osobnej spomienky na vôňu v dome pani Kardossovej.

Bola som z toho dojatá. Krásne gesto, o ktorom som ja iba uvažovala, ale pani Boženka to zrealizovala, bez toho, aby sme sa o tom predtým rozprávali.

Drahotína Kardossová Križková má na hrobe uvedené, že bola národopisná pracovníčka. Zdá sa mi to príliš krátke, priveľmi všeobecné. Ale motto, ktoré má vytesané do náhrobného kameňa, jej slová, tie sú nadčasové, večné, výstižné a stále inšpiratívne tak, ako je inšpiratívna samotná Drahotína Kardossová Križková.

Nenávist vzbuzuje sváry

ale láska prikrýva

všecka přestoupení.

Nech sa páči, tu je sľúbený link na blog, v ktorom nájdete aj fotky, ktoré mi dala p. Boženka:

Etnografka Drahotína Kardossová Križková odolala politickému tlaku

Poďakovanie

Zo srdca ďakujem pani Boženke za to, že sa so mnou podelila o svoje spomienky na Drahotínu Kardossovú Križkovú. Bolo ich ešte oveľa viac a ja si veľmi vážim, že si ich nenechala len pre seba.

Dohodli sme sa, že nabudúce, keď za ňou prídem, pôjdeme sa pozrieť aj na Kardossových dom. Už sa teším.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

Moje ♥ a ©.