Etnografka Drahotína Kardossová Križková odolala politickému tlaku

14. 09. 2019 | inšpiratívne osobnosti

Zberateľka, etnografka, folklóristka. Za týmito slovami sa však ukrýva celoživotná láska k slovenskému národu. Silná osobnosť, ktorú nezlomilo ani väzenie. A ani fakt, že jej práca bola zdrojom pre mnohých, ktorí vďaka nej získali slávu a uznanie. Má môj rešpekt. Drahotína Kardossová Križková nám ukáže, čo je to pokora, nie však poníženosť.

Predstavte si, že je 19. storočie a vy ste žena. Muži – váš otec, bratia, strýkovia, učitelia, spisovatelia, úradníci – stretávajú sa u vás doma. Nalievate im kávu a počúvate ich rozhorčené debaty o nariadení, aby si všetci učitelia  pomaďarčili meno a vyučovali len po maďarsky.

Vy nemáte volebné právo, ale máte rozum. Máte slovenskú národnosť, ale nemôžete ani len vyšívané obrusky od slovenských žien zbierať. Predstavte si, že ste Drahotína Križková, dcéra národne cítiaceho otca.

Pohodlne sa usaďte, toto bude dlhé a inšpiratívne čítanie…

i

autentické zdroje

Len aby ste vedeli. Čerpala som z viacerých zdrojov, ktoré vymenúvam na konci. Našla som životopisné články, písané ešte za jej života a článok, ktorý ona sama o sebe napísala.

Preštudovala som

  • staré aj súčasné články o jej živote,
  • sociálne a politické súvislosti 19. storočia,
  • etymologický slovník,
  • a aj jej autobiografiu Z dôb utrpenia.

Najprv spomeniem rodičov. Je to dôležité. Obzvlášť u Drahotíny Križkovej, ktorej dali meno nezvyčajné, symbolizujúce a hlavne slovenské.

vzorná matka

Zdalo by sa, že jej mamka, Mária Marčeková, sa do histórie nezapísala žiadnym výtvorom ani slávnym činom.

Ale, porodila a vychovala päť detí a všetky sa pozitívne zapísali do dejín Slovenska. To je úspech. Toto sa len tak hociktorej mamke nepodarí…

otec ako vzor

Otcom Drahotíny bol známy historik Pavol Križko, ktorý

  • už ako gymnazista začal písať dejiny rodiny Križko,
  • neustále sa venoval histórii, archivníctvu a výskumu,
  • pracoval ako učiteľ a organista,
  • intenzívne sa zapájal aj do národných a kultúrnych aktivít,
  • v roku 1890 založil v Kremnici Múzeum mincí a medailí,
  • inicioval vznik prvého Filatelistického spolku na Slovensku,
  • skúmal a prezentoval kontroverzný Velestúrsky nápis.

Bol to čestný, pracovitý, národne cítiaci a odvážny človek. Aj on ma obrovskú zásluhu na tom, aké boli jeho deti.

Pavol a Mária viedli deti k hrdosti na rodnú reč.

Deti, a teda aj Drahotína, chodievali s otcom na martinské slávnosti, na výstavy v Čechách i na Slovensku a na iné národné podujatia.

1867 - Rakúsko - Uhorské vyrovnanie

Slovensko bolo súčasťou Uhorska, ktorému od Bitky pri Moháči v roku 1526, vládli rakúski Habsburgovci.

Až v roku 1867 konečne dosiahli uhorskí politici rovnoprávne postavenie medzi Rakúskom a Uhorskom. Nemaďarov žijúcich v Uhorsku však  degradovali na etnické skupiny bez vlastných práv.

Kroniky obcí na hranici dnešného Slovenska a Maďarska opisujú bezproblémové spolužitie ľudí oboch národností.

Nariadenie používať výlučne maďarský jazyk sa postupne rozšírilo z úradov, cez vyššie štátne reálky až do základných ľudových škôl. Pod hrozbou trestu museli ľudia nie len dodržiavať tento zákon, ale aj nahlásiť každého, kto ho porušoval.

Drahotína sa narodila v tom istom roku, teda v nedeľu 7. apríla 1867 ako tretie dieťa Márie a Pavla Križkovcov.

jazykovo vzdelaná

Základnú, resp. ľudovú školu absolvovala ešte v nemeckom jazyku.

Následne meštiansku školu ukončila v maďarskom jazyku, ktorý bol povinný na vyšších školách.

Doma sa rozprávali po slovensky, čítali aj české periodiká a knihy. Jej otec ju zároveň učil ruský jazyk.

Rodičia Drahotíny Križkovej podporovali vzdelanie svojich detí.  

Jeden z mojich nižšie uvedených zdrojov, Peter Sabov zo Slovenskej národnej knižnice v Martine dodáva, že:

rodina Križkových vlastnila veľkú knihovňu.

najlepšia priateľka

Drahotína mala celoživotnú priateľku Izabelu Textorisovu, známu slovenskú botaničku. Spájala ich veľká záľuba v čítaní. Vymenili si medzi sebou obrovské množstvo listov a tiež balíkov s knihami, ktoré si navzájom požičiavali. P. Sabov upresňuje:

Bohatá osobná korešpondencia poukazuje na systematické udržiavanie priateľských kontaktov Kardossovej-Križkovej s veľkým počtom významných slovenských žien.

Viaceré z nich sa zmieňujú o pozoruhodnom počte kníh, ktoré u Križkovej, neskôr Kardošovej videli, a vo vzájomnej korešpondencii to spomínajú.

povolanie poslaním

Drahotína Kardossová Križková bola povolaním – ak sa to tak dá povedať o žene v 19. storočí – etnografka, folklóristka a čosi ako profesionálna zberateľka.

To sa stalo jej životným poslaním už od mladosti. Chcela nejako prispieť k tomu, aby povzbudila slovenské ženy k národnej hrdosti, k odvahe brániť kultúru, umenie a tradície predkov.

Drahotína Križková ešte ako 25-ročná zozbierala tisícky rôznych vzorov ľudových výšiviek z celého Slovenska. Popri tom neustále apelovala na ľudí, aby sa nebáli a šírila myšlienky o rovnoprávnosti Slovákov.

etnografka

Etnografka je (podľa Slovníka cudzích slov) žena, ktorá sa profesionálne (tz. odborne a cieľavedome) venuje etnografii, čož je historická veda, zaoberajúca sa hmotnou a duchovnou ľudovou kultúrou národov, národností, etnických skupín a pod.

Slovo “etnografia” je zložené z dvoch gréckych slov.

  • ethnos – znamená kmeň, ľud, národ.
  • grafikos – znamená súvisiaci s písaním, kreslením, maľovaním.

folklóristka

Folklóristka je žena, odborne pracujúca vo folkloristike.

Tento výraz utvoril v roku 1846 anglický bádateľ W. J. Thoms ako súhrnné označenie ľudovej tradície.

Pojem folklór pochádza z anglických slov 

  • folk – znamená “ľud”  
  • lore – znamená “tradícia”. 

Prejavy folklóru môžu byť formou hudby, tanca, obliekania, zvykov alebo aj literatúry.

Ďalší môj zdroj, pán Richard Kafka dokresľuje obraz o Drahotíne Kardossovej Križkovej:

Bola iniciátorkou v určitom čase veľmi populárnych vyšívaných národných košiel, sama ich údajne vyšila až 2000. Pamätám si, že v mojich detských rokoch nebolo sviatku, aby som nemal oblečenú “slovenskú košeľu”.

Toto možno prirovnať k činnosti Spolku Isabella, ktorý dával prácu mnohým slovenským čipkárkam, avšak ich výtvory prezentoval ako uhorské a preslávil tzv. “Isabellinu blúzku”.

Drahotína Kardossová Križková totiž okrem zbierania výšiviek robila aj sprostredkovateľku objednávok vyšívaných vecí. Tým umožňovala finančne si privyrobiť veľkému počtu žien.

prezentovala zbierky

V roku 1893 sa Drahotína Križková snažila založiť priemyselno-kupecký spolok na výrobu a predaj výšiviek, ktoré neustále zbierala.

Keď sa jej to nepodarilo, nevzdala to a hľadala inú cestu.

Spolupracovala na vytvorení zbierky výšiviek pre Národopisnú výstavu českoslovanskú, ktorá v Prahe v roku 1895 žožala veľký, aj keď krátkodobý úspech.

Niekedy v tom čase sa pravdepodobne zoznámila aj so svojim budúcim manželom.

FOTO: Katarína Králiková

Ukážka výšiviek v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši.

slovenské spolky v 19. storočí

Od roku 1868 uhorskí politici presadzovali princíp jeden štát – jeden národ – jeden jazyk. 

Diskriminácia nemaďarských národov sa prejavovala, okrem iného aj v súvislosti so spolkami.

Spolky s národnostnou tématikou mohli mať len literárno-vzdelávací charakter. Označenie “národný” v názve bolo vyslovene zakázané.

Pri schvaľovaní stanov nových slovenských spolkov dochádzalo občas až ku viac ročným prieťahom. V roku 1875 minister vnútra Koloman Tiso pozastavil aj spolkovú činnosť Matice slovenskej.

prvé roky manželstva

Drahotína Križková mala 29 rokov, keď sa 16. septembra 1896 vydávala.

Jej manžel Alexander Kardoss

  • bol od nej o šesť rokov starší,
  • intenzívne sa venoval vlastivednej činnosti,
  • zakladal putovné knižnice a písal do novín,
  • pracoval ako finančný úradník sirotskej stolice.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

* texty citácií sú v pôvodnom znení, s vtedajšou štylistikou a gramatikou.

Roku 1896 vydala som sa za stoličného úradníka v Nižnom Kubíne Alexandra Kardossa. Ctil si ma ako horlivú národovkyňu a k nášmu šťastiu v manželstve prispelo hlavne to, že sme národne mohli účinkovať spoločne. Detí sme mali pätoro: troch chlapcov a dve dievčatá. Najmladší syn Milan zomrel 8-mesačný na divý kašeľ, stredný syn Mirko bol mi vyrvaný tragickou smrťou — zadlávil ho mandeľ. Bol to pre mňa hrozný úder. Prvorodené dieťa Dušan bolo veľmi bystré chlapča.

Rodinu živil jej manžel. Keď získal miesto účtovníka v Dolnom Kubíne, rodina sa tam presťahovala.

V Dolnom Kubíne sa zoznámili aj s rodinou P. O. Hviezdoslava. Dokonca Pavol Országh Hviezdoslav a jeho manželka Ilona sa stali krstnými rodičmi jednému z ich synov.

FOTO: Autor: Kamil Czainski – Vlastné dielo, CC BY-SA 4.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=79777467

Dolný Kubín – mesto, kde po svadbe žila Drahotína Kardossová Križková

1907 - Apponyiho zákony a tragédia v Černovej

Uhorský ministrer školstva Albert Apponi presadil v roku 1907  povinnú maďarčinu na všetkých, teda aj už na základných školách a tiež rozvíjanie lásky k maďarskému národu u slovenských detí.

V roku 1907 ľudia z obce Černova (okr. Ružomberok) svojpomocne dokončili stavbu kostola. Chceli, aby ho vysvätil ich rodák, kňaz Andrej Hlinka. Ten bol v tom čase zbavený kňazstva a tak ľudia čakali na ukončenie sporu. Vtedajší maďarský slúžny to nerešpektoval a spolu so žandármi a kňazmi prišiel vykonať akt vysviacky. Ľudia sa vzbúrili. Do dediny ich nechceli pustiť a tak slúžny nariadil strieľať. Zomrelo 15 ľudí. 

Táto udalosť pobúrila celé Slovensko aj Európu. Niektoré európske osobnosti začali aktívne vyjadrovať podporu Slovákom. Minister vnútra Július Andráši vydal tajný pokyn, aby sa slúžnym stal iba ten, kto ovláda reč ľudí v okrese.

národobuditeľské obdobie

Drahotína a Alexander boli spojení láskou k národu a chceli v tomto duchu vychovávať aj svoje deti. Lenže, situácia na Slovensku sa stále zhoršovala.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Môj muž, hoci veľmi svedomitý úradník, mal mnoho nepríjemností preto, že nevstúpil do maďarského kasína a že deti malý slovenské mená a preto bol preložený do maďarského močaristého kraja do Solnoku. Nechcejúc v tomto nezdravom kraji bývať a hlavne, aby deti nemusely chodiť do maďarskej školy, vzal si dočasnú 10-ročnú penziu a presťahovali sme sa roku 1908 do Kroměříža na Moravu, kde Dušan navštevoval reálku.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

V Kroměříži mali sme dobrú priateľku ešte z dávnejších čias prof. A. Gebauerovú a Slovenku E. Solárikovú. Spolu s nimi pracovali sme v Československej jednote, kde som bola jednatelkou. Posielali sme prenosnú knihovničku na Slovensku a hlavne priťahovali sme slovenskú, mládež na tamojšie školy. 

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

V Československej jednote poriadali sme výstavy, divadlá, večierky a z čistého zisku sa podporovali chudobní slovenskí žiaci, ktorí študovali v Kroměříži. Aby sa necítili opustenými, chodievali do našej domácnosti, ktorá čoskoro dostala pomenovanie „Slovenský konzulát”.  

FOTO: Autor: Christof Halbe – Fotografie je vlastním dílem, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=655340

Kroměžíš v Čechách má tiež starú mincovňu tak ako Kremnica na Slovensku.

osudové leto roku 1914

Drahotína Kardossová Križková smelo a otvorene hovorila to, čo si myslela. Bola k tomu vychovaná a hlavne, z toho čo som o nej prečítala, sa mi zdá, akoby žila tým, čomu verila. A ona verila v Českú a Slovenskú vzájomnú pomoc a v rovnoprávne postavenie Slovákov.

Svoje postoje uverejnila v periodiku PRÚDY vo vydaní 7-8/ 1914, v ktorom Vavro Šrobár vyzval verejnosť k vyjadreniu sa v ankete:

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Súhlasím s myšlienkou československej vzájemnosti. Českoslovanská Jednota — čo sa týka vlivu na učiteľstvo české — nie je dostatočná v terajšom rámci, aby mohla úplne zdarné pestovať vzájemnost. K tomu je potrebné, aby učiteľstvo malo nežistnú lásku k slov. podrostu. Česť výnimkám! České politické strany — žiaľbohu — sú tak v klbku jedna proti druhej, že ani nemajú času vážne sa zaoberať s československou vzájemnosťou.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Na slovenskej strane treba budiť vzájemnost hlavne v roľníckom a remeselníckom ľude, za české školy; z českej strany musia si upovedomiť nutnosť, žeby slovenským žiakom, ktorí sa majú vrátiť na Slovensko, vštepovali slovenské povedomie, že totiž oni sú Slováci, aby tak týmto štítom upevnení, mohli bojovať a pracovať doma na Slovensku, ako povedomí a verní pôvodu a rodu svojmu.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Kultúrnu vzájemnost predstavujem si na poli školskom a síce v navštevovaní škôl, hlavne hospodárskych, potom priemyselných a obchodných — a na poli knižnom: Želám si, aby v Čechách čítalo sa viac kníh slovenských.

Je zaujímavé, že tieto slová sú ešte aj po vyše 100 rokoch aktuálne.

Koncom leta 1914, keď vypukla 1. svetová vojna, stala sa jedna drobná, avšak rozhodujúca udalosť, ktorá zmenila v živote Drahotíny Kardossovej Križkovej všetko.

Drahotína Kardossová Križková poslala istému roľníkovi list s mapou, na ktorej jej syn Dušan vyznačil, ako postupuje cisárske vojsko. List však bol zadržaný…

Prvá svetová vojna / 1914 - 1918

Na začiatku 1. svetovej vojny bolo Slovensko ešte súčasťou Rakúsko-Uhorska, ktorému vládol František Jozef I. Keď jeho následníka 28.06.1914 zavraždili, bol prinútený vypovedať Srbom vojnu. Slovenskí a Českí muži museli narukovať a bojovať za cisára.

Počas vojny sa však Slováci a Česi čoraz viac nádejali, že nastanú pre nich spravodlivejšie časy. Najviac sa angažovali ľudia v zahraničí, lebo doma by boli buď uväznení, alebo odvelení na front.

Zaslúžene najznámejší bojovník za samostatný štát, vďaka ktorému 28.10.1918 vzniklo Československo je diplomat a francúzsky generál Milan Rastislav Štefánik, o ktorom som urobila zaujímavý rozhovor so sprievodkyňou Ľubomírou Černákovou.

Kým veľkí politici robili v zahraničí zásadné rozhodnutia a činy, drobní bojovníci sa práva Slovákov doma trpeli.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

V  Kroměříži našli sme vďačné pole pre našu národnú prácu. Prišla však vojna a s ňou kalvária pre mňa a – moju rodinu. Mňa a syna Dušana, ktorý bol už na technike v Prahe, odviedli ako politicky, podozrivých pod bajonetmi do Viedne na vyšetrovanie. 

O nasledujúcom období napísala Drahotína Kardossová Križková knihu Z dôb utrpenia. Jednotlivé kapitoly však najprv po častiach uverejňovala v časopise Slovenské pohľady od č. 6-8/ 1925 do č. a 11/ 1925.

ILUSTRAČNÉ FOTO: Katarína Králiková

Kniha Drahotíny Kardossovej Križkovej Z dôb utrpenia, v ktorej opisuje svoje obvinenie, odvedenie, uväznenie.

osud syna

Jediný žijúci syn Drahotíny Kardossovej Križkovej, 17-ročný Dušan Jaroslav, bol v tom čase v Prahe, kde študoval na vysokej škole.

Aj on bol odvedený na výsluch, následne väznený a po roku odvelený bojovať na strane rakúsko-uhorskej armády. Keď jeho pluk poslali na východný front, pri prvej príležitosti prebehol na Ruskú stranu.

Následne, ako jeden z prvých vstúpil do vznikajúceho vojska Československých légií.

FOTO: Katarína Králiková

Iniciátor Československých légii – Milan Rastislav Štefánik.

politická väzenkyňa

Drahotína prežila celé štyri roky 1. svetovej vojny vo väzení.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Môj muž bol bezradný s dvoma maloletými dcérkami. Päť týždňov nevedeli doma o mne, kde som, a v meste počalo sa hovoriť, že ma vo Viedni zastrelili. V skutočnosti dali ma do väzenia medzi zvrhlé ženy, a ako politická previnilka vytrpela som mnoho od nich.

Opis udalosti z týchto dôb utrpenia dokončila v decembri 1919.

Najprv spätne rozpísala všetko čo sa stalo a posledné roky si už písala denník.

Spočiatku, počas prvého roku väzenia, totiž nemala k dispozícii ani len vlastné okuliare.

ILUSTRAČNÉ FOTO: Katarína Králiková

Kniha Drahotíny Kardossovej Križkovej Z dôb utrpenia je malá, ale plná drobných zaujímavostí.

Predstavte si seba v jej situácii. Uff…

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Teda 5 týždňov minulo, čo moji drahí doma nedostali lístka odo mňa, a ja tiež nevedela som nič o nich a sa trápila. Iba raz popoludní donesie dozorkyňa na ruke roztrasenú bielizeň, stala si do dvier a káže, aby som išla do knihy svoje meno podpísať, že je to pre mňa. Tu vidím v knihe vlastnoručný podpis môjho mužov. Viac potešila som sa tomuto, než tej bielizni, bolo mi to také vítané.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Pozdejšie doznala som sa, že môj muž, keď nedostával odpovedi odo mňa na svoju rekomandovanú kartu s odpoveďou (no dlho trvalo, kým dozvedel sa o mojej adrese), prišiel sám do Viedne a vyhľadal ma, doniesol mi bielizeň i peniaze — všetko musel nechať v kancelárii, lebo ko mne ho nepripustili.

ILUSTRAČNÉ FOTO: Katarína Králiková

Drahotína Kardossová Križková napísala knihu Z dôb utrpenia, aby sme vedeli, aké to bolo.

väzenie aj bez mreží

Drahotínu Kardossovú Križkovú z väzenia viackrát preložili.

Prvýkrát do väzenskej nemocnice, kde musela celé dni štrikovať deky pre vojakov a väzňov.

Zdalo sa, že jej tam bude lepšie, ale ako politická väzenkyňa bola odstrkovaná a ponižovaná tak dozorkyňami ako aj mníškami v nemocnici.

Dokonca, podľa nepísaných väzenských zvykov, mala – ako politická väzenkyňa – menšie práva než odsúdené prostitútky, zlodejky či vrahyne.

Pre silné kŕče v rukách musela po pár týždňoch požiadať o preloženie naspäť do väzenia, kde nesmeli ženy celý deň nič robiť, ani sa medzi sebou rozprávať.

Po ďalšom dlhom čase ju konečne mohol navštíviť advokát, ktorého vybavil Drahotínin manžel Alexander Kardoss. Ten dosiahol, že ju dali do samostatnej cely.

Neskôr ju odviedli na vypočúvanie do Bratislavy. Odtiaľ ju poslali na nútený pobyt do maďarskej obce Vác.

Tam žila v domácom väzení u správcu lazaretu. Ostala tam skoro až do konca vojny.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

16. septembra. Celý deň myslím na to, že je dnes 19 rokov, ako som mala svadbu, a teraz? Žiaľno mi je…

Posledné mesiace už mohla stráviť u sestry v Kremnici, ale

  • každý svoj krok musela hlásiť,
  • rovnako jej pošta bola kontrolovaná
  • a bez povolenia nesmela navštíviť ani lekára či kostol.

Vtedy ešte netušila, že ich 18-ročný syn, pri jednej dobrovoľnej nočnej prieskumnej hliadke, padol v boji s nemeckým nepriateľom.

FOTO: Katarína Králiková

Rodičia sa dozvedeli o smrti syna Dušana Kardossa až po dvoch rokoch.

medzičasom

Tento blog som písala veľmi dlho. Prvýkrát mi Drahotína Kardossová Križková udrela do očí v akomsi súhrnom článku, kde v jednej vete opísali, že bola zberateľkou výšiviek a za svoje presvedčenie sedela vo väzení.

Jej príbeh ma okamžite zaujal a tak som o nej napísala blog na základe informácií, ktoré som vtedy mala.

Medzičasom prerábam blogy na webke.  Opäť som si prečítala to, čo som o nej napísala a rozhodla som sa, že ju nakreslím – takú, ako ju vidím ja, svojimi očami, svojim srdcom. Nuž, neviem, podarilo sa mi to? Obrázok je na konci blogu.

Kniha “Z dôb utrpenia” mi však začala vrtať v hlave. Vtedy som ju nikde nevedela nájsť. Skúsila som to znova a ľaľaho, leží v Univerzitnej knižnici. Okamžite som sa tam zaregistrovala a knihu som si rezervovala. Lenže bol piatok, skoro polnoc.

V sobotu ráno som futašila do knižnice. Bola otvorená, ale kniha z roku 1926 bola už dávno v sklade. Vydať mi ju mohli až v pondelok. Z knižnice sa mi však nechcelo odíjsť.

Debatovala som s pani knihovníčkou, všeličo mi o svojej práci porozprávala, a ja o mojej, a tu zrazu jej napadlo, že mi poradí, ako hľadať v digitálnej knižnici. To bol zlomový okamih, za ktorý jej týmto vrele ďakujem.

Bežala som domov, zadávala som rôzne kľúčové slová a zjavovali sa mi úžasné články, z ktorých som čerpala v tomto novom, aktualizovanom blogu. Dokonca aj tá kniha tam bola zdigitalizovaná.

V pondelok som si však originálny vytlačok knihy predsa len vyzdvihla. Mám rada staré knihy a ten pocit, že možno práve túto držala v ruke moja inšpiratívna osobnosť …

Nuž takto. Zistila som, že ak zhrniem život človeka do ideálnych 1000 znakov, ochudobním čitateľky a čitateľov o dôležité a zaujímavé súvislosti.

Lenže, teraz je to dlhé a ja neviem, či sa to vôbec niekomu chce čítať. Preto sa fakt poteším, ak mi napíšete svoje dojmy.

povojnová krivda

Ani po skončení vojny sa nežilo ľuďom lepšie. Rodina Kardossovcov, keďže pred zánikom Habsburskej ríše žila v Čechách, lebo odmietali maďarizáciu, po vzniku Československa nemali nárok na žiadne príspevky, dôchodky, ani na vrátenie majetku.

Krajina, ktorej obetovali všetko, národ, za ktorý tak oddane bojovali a úrady, o ktorých zriadenie sa tak snažili, … tí všetci sa im obrátili chrbtom.

A takto na tom boli mnohí Slováci, ktorí celou dušou bojovali za práva pre Slovenský národ.

FOTO: Katarína Králiková z archívu pani Boženy (viď zdroje)

Zľava: cudzie dievča, Ľudmila Kardossová, Drahotína Kardossová Križková,
Alexander Kardoss, Jarmila Kardossová, cudzie dievča.

Drahotína Kardossová Križková po vojne prežila spoločne s manželom ešte 13 rokov a potom stratila aj jeho.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

“Vytúženej a draho zaplatenej slobode netešil sa dlho ani môj muž. Zomrel na ťažkú žalúdkovú chorobu a rok pol jeho smrti nasledovala ho naša najmladšia dcéra Jarmila, učiteľka.”

Drahotína Kardossová Križková mala 64 rokov, keď ovdovela. Z piatich detí, ktoré priviedla na svet, žila už iba jediná dcéra Ľudmila.

FOTO: Katarína Králiková

Na fotke vľavo sú dve lipy (za sebou), ktoré na cintorín vysadila Drahotína Kardossová Križková.

Na fotke vpravo je náhrobný pomník rodiny Kardossovej.

FOTO: Katarína Králiková

Kardossovci boli jedni z mnohých, ktorí boli vo vytúženom Československu ukrivdení.

práca namiesto smútku

Bolesť zo straty milovaných pretavila do uchovávania vzácnych predmetov po predkoch, aby sa aspoň tie nestratili vplyvom historických a politických udalostí.

citujem Drahotínu Kardossovú Križkovú*:

Aby som pozabudla na svoj veľký zármutok, pobrala som sa vyhľadávať z veľkej knihy porekadlá, povery, detské hry, povesti, ktoré som si už za mladí začala zapisovať, lebo tatík ma k tomu vždy pobádal.

FOTO: Katarína Králiková

Obrus, ktorý vyšívala moja mamka si opatrujem ako najväčší poklad

spisovanie a publikácia

Aj keď sa Drahotíne Kardossovej Križkovej pred rokmi nepodarilo zriadiť spolok, naďalej uchovávala a prezentovala ľudové výšivky.

Z vyzberaných vzoriek vytvorila publikáciu s názvom Vzorník krížikového vyšívania v Honte, ktorú vo vlastnom náklade vydala v roku 1926. To už mala 59 rokov.

V roku 1926 publikovala ďalšie Slovenské ľudové vzory zo štyroch krajov Slovenska.

Počas svojho života zmapovala kompletné vyšívanie a aj slovenské kroje.

Písala memoárové a národopisné práce, cestopisy  (Cesta životom), krátke prózy (Črty o mojom synovi, Črty zo života legionárov).

Existuje dokonca zoznam kníh, ktoré Drahotína Kardossová Križková vlastnila vo svojej knižnici. Ako správna archivárka ich mala bibliograficky zaevidované v zozname, ktorý tvorí 143 položiek.

Zrejme aby sa uživila, robila aj preklady z ruštiny.

Jej tvorba bola publikovaná v časopisoch  Slovenské pohľady, Národné noviny, Živena, Dennica, Časopis a Zborník.

Používala pseudonym D. K. z Horniakov.

Bola členkou Živeny, Lipy, Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorej zanechala viaceré, rukou písané národopisné štúdie.

celoživotné zberateľstvo

Zberateľstvu sa Drahotína Kardossová Križková venovala celý život. Svojou nenápadnou, usilovnou a vytrvalou prácou prispela k úspechom mnohých ďalších osobností a inštitúcií.

Národnokultúrny pracovník šľachtického pôvodu, Adolf Peter Záturecký spracoval rozsiahlu zbierku 300 prísloví, porekadiel a povier, ktoré pre neho zozbierala Drahotína Kardossová Križková.

Okrem toho zdokumentovala okolo 150 ľudových pesničiek, zvykov, obyčajov a scenárov detských hier, ktoré boli vzácnym pokladom pre ďalších zberateľov.

Vďaka jej zberateľskej vášni získali múzeá na Slovensku (v Martine a v Skalici) a tiež v Čechách (múzeá v Olomouci a v Prahe) aj rôzne predmety, ktoré ľudia kedysi používali.

KRESBA A FOTO: Katarína Králiková

Nakresila som Drahotínu Kardossovú Križkovú tak, ako ju vidím ja, vychádzala som však z reálnej fotky

koniec v rodnom kraji

Drahotína Kardossová Križková, žena, ktorá za protivojnové názory sedela vo väzení celé 4 roky počas 1. svetovej vojny, sa dožila ešte aj 2. svetovej vojny.

V čase, keď sa jej milovaný slovenský ľud konečne zmobilizoval do Slovenského národného povstania, Drahotína Kardossová Križková zomrela.

Mala 77 rokov. Skonala v rodnom kraji, v Banskej Bystrici, v nedeľu 24. septembra 1944.

Ostalo po nej množstvo kníh, listov, výšiviek a tisícky ľudových textov a výrobkov, ktoré zachránila pre ďalšie generácie.

FOTO: Katarína Králiková

Banská Bystrica – mesto, v ktorom prežila svoje posledné dni Drahotína Kardossová Križková.

inšpiratívna osobnosť

Drahotína Kardossová Križková verila v zmysluplnosť svojho životného poslania. Verila, že cez zberateľskú a publikačnú činnosť dokáže u ľudí podporiť lásku k národu.

Verila, že koná správne a nepoddala sa nátlakom ani v najťažších okamihoch. Uchovávala všetko, hoci vedela, že z výsledkov jej práce budú žať slávu iní.

Drahotína Kardossová Križková mala odvahu, mala trpezlivosť a vnútornú silu, ktorú jej dávalo neustále čítanie kníh. A prácu, v ktorej videla zmysel aj vieru, že to, čo robí, bude prospešné pre jej milovaný slovenský národ.

Tým, ako oddane, až do konca života, napriek všetkým krivdám, robila to, čo považovala za správne, tým je pre mňa inšipratívnou osobnosťou. A pre vás čím?

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

fotky

Fotky mám od pani Boženky z Banskej Bystrice, ktorej ich nechal vnuk Drahotíny Kardossovej Križkovej.

i

zdroje

Čaplovič Miloslav pplk. Mgr. PhD. | Práporčík Dušan Jaroslav Kardoss

Dudeková Gabriela | Dobrovoľné združovanie na Slovensku v minulosti

Kafka Richard Ing. | Významná folkloristka z Kremnice Drahotína Kardossová – Križková /1867-1944/

Kardossová Križková Drahotína | Z dôb utrpenia (1926)

Martin Károly | článok na ziar.dnes.24.sk: D. Kardossová – Križková, významná kremnická folkloristka

Sabov Peter Mgr. PhD | Osobné knižnice slovenských žien v 19. storočí – jedinečný fenomén výskumu dejín knižníc na Slovensku 

Sabov Peter Mgr. PhD | Problematika historických vzácnych knižních fondu

Slovenský denník – 07. 04. 1927 | Drahotína Križko Kardossová, šesťdesiatročná (Univerzitná knižnica v Bratislave, digitalna-kniznica-info)

Slovenský denník – 03. 03. 1931 | Alexander Kardoss (Univerzitná knižnica v Bratislave, digitalna-kniznica-info)

Slovenský denník – 03. 04. 1938 | Drahotína Kardossová Križková, slovenská vlastenka a buditeľka (Univerzitná knižnica v Bratislave, digitalna-kniznica-info)

v

dojatá som

Drahotína Križko-Kardossová je inšpiratívnou osobou aj pre pani Annu Čepákovú, ktorá mi napísala:

Dobry den, 

dakujem za vsetky inspiratívne osoby, zvlast za Drahotinu Križko-Kardossovú, je pre mna velky vzor. Zbieram kroje, prekreslujem vysivky, mam uz celkom peknu kopu…

Pre potesenie posielam moj blog s prekreslenymi výšivkami a zelam vsetko dobre.  

S uctou Mgr. Anna Čepáková

Na svojom blogu  https://www.atelier-reklama.sk/blog/  uverejňuje p. Čepáková svoje prekreslené vzory výšiviek spolu s fotografiami krojov a píše:

Vzory ľudovej výšivky patria všetkým ľuďom, tak ako rozprávky, ľudové piesne,… .

Snívam o tom, že raz vytvorím s vašou pomocou veľkú zbierku prekreslených vzorov, podľa ktorej sa bude všetkým, ktorí majú vzťah ku krojom dobre a s radosťou vyšívať.

FOTO: Anna Čepáková

Ak máte svoje prekreslené vzory výšiviek alebo fotografie,

z ktorých sa bude dať prekresliť krížikový vzor,
tak ich, prosím, pošlite na

  annacepakova@gmail.com.

v

rozhovor o Drahotíne Kardossovej Križkovej

“Čítala som váš článok o Drahotíne Kardossovej Križkovej…” povedala mi jedného aprílového dňa roku 2021 do telefónu pani Boženka z Banskej Bystrice.

“… ja mám jej fotky, aj pohľadnice a rada by som vám ich dala, lebo ste písali, že žiadnu fotku Drahotíny nemáte a preto ste si ju nakreslili…” 

Dohodli sme si stretnutie, ktoré sme 21. septembra 2021 zrealizovali a tu je z neho rozhovor:

“Pani Kardossová mala vždy celý dom voňavý,” spomína 85-ročná pani Božena

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

2 komentáre

  1. Jana Pešková

    Blog síce dlhý, ale so záujmom som si ho prečítala, vrátane rozhovoru s p. Boženkou.
    Keď človek pozná autora osobne, pristupuje k tomu článku akosi inak. Doteraz som o pani Drahotíne Kardossovej Križkovej ani nepočula. Zaujímavá žena so silným životným príbehom. Vždy ma takéto príbehy nútia sa zamýšľať, ako to máme dnes ľahké, že nemusíme bojovať za svoju identitu a svoje práva. A ktovie, ako by sme to zvládali a či vôbec.
    Pekný večer.
    S pozdravom
    Jana

  2. Katarína Králiková

    Ďakujem za Vaše postrehy, milá pani Janka. Veru, máte pravdu, ktovie, či by sme my dali také obete na svoj národ, za identitu, ako vtedajší ľudia … ako Drahotína Kardossová Križková. Veľmi si vážim, že ste si blog aj rozhovor prečítali. Ja sa snažím uctiť si takéto osobnosti aspoň tým, že o nich píšem a ďakujem každému, i Vám, že o nich čítate. Tak ich obeť neostáva zabudnutá, ale je uctená.

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie