Čo znamená február?

Čo znamená február?

od | feb 1, 2024 | Dejiny | 0 komentárov

V súčasnom, Gregoriánskom kalendári má mesiac február najmenej dní a je druhým v poradí. No pôvodne, to bol bezmenný zimný čas a s tým súvisí i jeho neskoršie pomenovanie.

Slovo február je vytvorené z latinského slova februum, čo znamená očista.

Odvodené je od slova februa, ktorým sa v antickom Ríme nazývali festivaly očisty a zmierenia. Festival Februa (alebo Februatio) sa konal 15. februára a bol zasvätený bohovi očisty a podsvetia Februusovi, ako aj bohyni Juno Februa.

 Rimania považovali február za mesiac očisty a obnovy, čo bolo obzvlášť dôležité pred začiatkom nového roka, ktorý v pôvodnom rímskom kalendári začínal v marci.

Počas festivalu Februa vykonávali Rimania rôzne rituály, aby sa očistili od hriechov a zlých duchov, čím sa pripravili na nový začiatok.

Rímsky kalendár

Pôvodne mal totiž Rímsky kalendár iba desať mesiacov. Rok začínal v marci a končil v decembri. Január a február neexistovali, a zimné mesiace medzi decembrom a marcom neboli pomenované.

Až okolo roku 713 pred Kr. kráľ Numa Pompilius, druhý rímsky kráľ, pridal január a február, aby synchronizoval kalendár s lunárnym rokom, čím sa rok rozšíril na 12 mesiacov.

Február sa stal posledným mesiacom v rímskom roku, a preto sa logicky stal mesiacom očisty, aby sa zakončil starý rok a pripravil na nový. Rituály a festivaly v tomto mesiaci mali za cieľ očistiť aj mestá, rodiny a jednotlivcov od všetkých nečistôt, ktoré sa nahromadili počas roka.

Gregoriánsky kalendár

Aj keď sa moderný kalendár zmenil a rok teraz začína v januári, názov februára a jeho spojenie s očistou pretrvávajú. Pri zmene na Juliánsky kalendár v roku 45 pred Kr. a neskôr na Gregoriánsky kalendár v roku 1582 sa mesiace a ich názvy preniesli bez výrazných zmien.

Február sa stal známym aj ako „mesiac lásky“ vďaka sviatku svätého Valentína, ktorý sa slávi 14. februára. Tento deň, venovaný láske a romantike, má svoje korene v starovekom Ríme, kde sa konal festival Lupercalia, ktorý bol tiež spojený s očistou a plodnosťou.

Medzinárodné dni vo februári

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

  • Svetový deň hidžábu (1.2.)
  • Svetový deň mokradí (2.2.)
  • Svetový deň boja proti rakovine (4.2.)
  • Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (6.2.)
  • Svetový deň strukovín (10.2.)
  • Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede (11.2.)
  • Svetový deň rádia (13.2.)
  • Medzinárodný deň zamilovaných (14.2)
  • Svetový deň sociálnej spravodlivosti (20.2.)
  • Medzinárodný deň materinského jazyka (21.2.)
  • Medzinárodný deň sprievodcov cestovného ruchu (21.2.)
  • Svetový deň skautiek /Thinking Day (22.2)

Celý február nám teda ponúka plných 28 dní na fyzickú, pôstnu i duchovnú očistu a reflexiu. Ideálny je tiež na prehodnotenie novoročných predsavzatí a na veľa očistného spánku.

Zdroje

  1. Beard, M. (2015). SPQR: A History of Ancient Rome. Liveright Publishing Corporation.
  2. Hadas, M. (1965). Imperial Rome. Time-Life Books.
  3. Wikipedia contributors. (2023). February. In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Retrieved from https://en.wikipedia.org/wiki/February.
  4. Britannica, T. Editors of Encyclopaedia (2023). February. Encyclopedia Britannica. Retrieved from https://www.britannica.com/topic/February.
Medzinárodný deň vzdelania – 24. január

Medzinárodný deň vzdelania – 24. január

od | jan 24, 2024 | Dejiny | 0 komentárov

Učenie sa pre trvalý mier – to je téma pre Medzinárodný deň vzdelávania 2024. Oslávime ho 24. januára 2024 už po šiestykrát.  Zamyslime sa však. Aký je rozdiel medzi pojmami vzdelanie, učenie, vzdelávanie a ako cez vzdelanie môžeme dosiahnuť svetový mier. Zistime si, ako podporiť vzdelanie na Slovensku.

V antickom, čiže v starovekom Grécku nazývali človeka, ktorý sa rád učil Matematikos. Až od 17. storočia výraz matematika znamená to, čo dnes. A človek rád sa učiaci dostal prezývku bifľoš, šprt, či podivín.

Ľudí, ktorí sa v škole radi učili je málo.

Neporovnateľne viac je tých, ktorí školu ako takú neznášali. Dôvody má každý vlastné. No nikto z nich nemôže poprieť, že mu škola dala vzdelanie – základné, stredné, odborné, vyššie, jednoducho také, aké si vybral či také, aké mal možnosť absolvovať.

Najviac je ale takých ľudí, ktorí vzdelanie nedostali. A to sme v 21. storočí!

I túto skutočnosť má pripomínať Medzinárodný deň vzdelania.

1) Vzdelanie – kultivovanie

Pojem vzdelanie tvoria podľa Etymologického slovníka slová vz + delati vo význame ob+robiť/ zu+šľachtiť niečo a v prípade človeka kultivovať.

V 5. storočí vytvoril rímsky básnik a encyklopedista Martianus Minneus Felix Capella (360 – 429 n. l.). Súbor všeobecného vzdelania. Osadil ho do príbehu De nuptiis Philologiae et Mercurii teda z latinčiny O svadbe Filológie a Merkúra. V príbehu zmieňuje ako svadobný dar 7 slúžok Filológie. Tými boli

  1. Gramatika
  2. Dialektika
  3. Rétorika
  4. Geometria
  5. Aritmetika
  6. Astronómia
  7. Harmónia

Tých 7 slúžok sa boli neskôr považovaných za sedem slobodných umení a stali sa z nich hlavné študijné vedy. V 18. storočí tvorili základné učivo pre staršie deti, keď v roku 1777 panovníčka Mária Terézia (1717 – 1870) nariadila zaviesť do praxe nový organizačný poriadok známy ako Ratio Educationsis.

2) Učenie – zvykanie

Stretli ste sa so slovným spojením „Naučila som sa (niečo) jesť“ alebo „Naučila som sa chodiť do (niekam)“. Pojem „Naučila som sa …“ totiž niektorí ľudia i dnes chápu a používajú vo význame „Zvykla som si …“.

Práve tento význam je ten pôvodný, ktorý už stredovekí ľudia používali pri slove učiť sa. Znamenalo totiž zvyknúť si/ zvykať si/ spoznávať, čiže učiť sa.

3) Vzdelávanie – proces

Vzdelávanie je proces. V podstate celoživotný. Do istého veku povinný, čo z neho robí neobľúbenú činnosť.

Nuž ale, zrejme žiadne dieťa nechápe, že povinným vzdelávaním je chránené pred nútenou detskou prácou. Povinné vzdelávanie tiež spôsobuje, že rodičia sú zodpovední, a finančne motivovaní rodinnými prídavkami, aby dohliadali na dochádzku detí do školy – a tým za vybudovanie návykov, ktoré im, drobcom neznalým, pomôžu a uľahčia život v dospelosti.

Som presvedčená o tom, že deti by vzdelávanie bezvýhradne milovali , ak by neboli skúšané tak, ako to funguje bežne na školách – pod strachom zo zlyhania či z trestu za zlú známku, zo zahanbenia a kritiky. No i to je vždy lepšie, ako žiadne vzdelanie – ako je tomu aj v 21. storočí vo väčšine sveta.

4) Ako možno cez vzdelanie dosiahnuť svetový mier?

Toť otázka!

Hypoteticky a teoreticky ľahko. Poskytneme ľuďom z celého sveta vzdelanie. Naučíme ich nielen čítať, písať a počítať, ale aj aspoň jeden cudzí jazyk. Dáme im základy finančnej gramotnosti, vysvetlíme im ich práva. Umožníme im rozvíjať svoj talent. Všetci budú šťastní a svet v mieri.

Múdry človek nepotrebuje ubližovať iným. Vie, že do hrobu si nevezme ani majetok, ani nič hmotné, iba to, čo sa mu dostane do hlavy a do srdca.

Lenže, byť múdry a byť vzdelaný je dosť rozdiel. Veď, koľko vzdelaných ľudí ničí životy iným?

Vzdelanie nestačí, potrebný je dobrý charakter. K tomu sú ideálne pozitívne vzory už v detstve.

Lenže, chudobným rodičom je zaťažko byť pozitívnym vzorom, keď zápasia s krivdou a bezmocnosťou pre svoj sociálny status, pre svoje žiadne či obmedzené vzdelanie.

Je to začarovaný kruh.

Prestrihnúť ho vedia iba tí, ktorí v tomto kruhu nie sú, ktorí majú dobrý charakter a vzdelanie, vďaka ktorému vedia, ako na to.

Aj na Slovensku je veľa takýchto ľudí a organizácií – a my tí, ktorí vieme, môžeme a chceme, nám stačí takýchto ľudí podporiť, hoc aj darovaním 2% z našich daní.

Podporiť môžeme vzdelanie u nás, na Slovensku. Veď si len porovnajme, že podľa štatistík v roku 2010 bolo po dovŕšení 15 rokov bez vzdelania:

0.1% ľudí v Čechách
0.5% ľudí v Maďarsku
1.3% ľudí v Rakúsku
1.3% ľudí na Ukrajine
1.7% ľudí v Poľsku
2.2% ľudí na Slovensku.

5) Organizácie, ktoré podporujú vzdelávanie na Slovensku

Notárska komora uverejnila register mimovládnych neziskových organizácii, ktoré v roku 2024 prijímajú 2% z daní zaplatených za rok 2023.

Z nich som vybrala tie, ktoré majú v názve slovo vzdelávanie a pôsobia v Bratislave. Vyberte si z nich, alebo akúkoľvek inú mimovládnu organizáciu ak chcete podporiť jej činnosť v prospech komunity.

Nenechajme prepadnúť z našich daní, ktoré platíme aspoň tie dve percentá, o ktorých môžeme sami rozhodnúť, komu ich dáme.

Ja veľmi odporúčam občianske združenia, ktoré osobne poznám:

  • Cesta von, o. z. pomáhajú tým, ktorí pre svoj pôvod už narodenia majú sťažené podmienky vzdelávania – cestavon.sk

  • Detské centrum Hlavička, o. z. podporuje súkromné vzdelávanie detí v predškolskom veku – dchlavicka.sk

Do komentára, prosím, napíšte akú mimovládnu organizáciu odporúčate Vy?

Čo znamená január?

Čo znamená január?

od | jan 14, 2024 | Dejiny | 0 komentárov

„Nech máme šťastný začiatok celého roka,“ povedali si asi antickí (starovekí) Rimania, keď v roku 153 pred našim letopočtom určili, že prvý mesiac po slnovrate pomenujú podľa boha Ianusa, ochrancu počiatkov. Už mu bol zasvätený začiatok dňa, začiatok mesiaca a odvtedy aj začiatok nového roka.

Ovídius a jeho Ianus

Fenomenálny rímsky básnik Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. – 17 n. l.) napísal rozsiahly cyklus 12 básní s názvom Fasti, v preklade Kalendár. Uprostred tvorby ho však cisár Augustus (63 pred n. l. – 14 n. l. ) z nejasných dôvodov poslal do vyhnanstva. Ovidius preto Fasti buď nedokončil, alebo sa polovica niekde stratila. No našťastie, máme aspoň začiatok.

V diele Fasti Ovídius napísal, že Ianus bol synom Tierinusa a že si na pravom brehu otcovej rieky Tiber, v Latiu, postavil hrad na jednom z tých siedmich pahorkov, na ktorých bol neskôr založený Rím. Ten pahorok volali Ianiculum.

Pri pahorku Ianiculum bol prechod cez rieku Tiber. K ľuďom, ktorí žili na pahorku Ianiculum bol Ianus veľmi prajný. Naučil ich napríklad, ako sa živiť obrábaním pôdy.

Saturn – boh poľnohospodárstva mu preto daroval schopnosť vidieť minulosť aj budúcnosť. Tým Ianus získal dve tváre, ktoré symbolizovali jedna pohľad smerom do minulosti, druhá do budúcnosti.

Meno Ianus v latinčine znamená dvere. Mýtický Ianus odvtedy personifikoval (zosobňoval) koniec, začiatok a prechod.

Ianus – rímsky boh začiatkov, koncov a prechodov a Bellona – rímska bohyňa vojny
ako sochy v záhrade Schönbrunn (foto: pixabay)

Jeho vyobrazenie s dvomi tvárami nadobudlo v 20. storočí negatívnu konotáciu (význam). Kým celé tisícročia znamenal minulosť a budúcnosť, odvtedy začala jeho dvojtvárnosť znamenať faloš, pretvárku.

Ianus – ochranca začiatkov

Pritom, prvý mesiac v roku, január pomenovali už antickí Rimania podľa boha Ianusa práve preto, že ochraňoval úspešný začiatok nového roku.

Ľudia si na jeho počesť vymieňali dary v duchu „dám – dostanem“.

Ovídius dokonca vo Festi uviedol, že v čase prechodu, teda, vo sviatok Ianusa majú bohovia „uši otvorené a slová majú váhu“ – preto si ľudia zároveň pri zmene zo starého na nové navzájom priali len to najlepšie.

Tento starodávny antický zvyk nám ostal dodnes – a tak i ja vám prajem všetko len to najlepšie, veľa zdravia, úspechov a radosti aspoň toľko dní, koľko Ianus ukazoval prstami na rukách.

Ianus – rímsky boh začiatkov a koncov
(zdroj: DeviantArt/ pinterest)

Na pravej ruke jeho prsty ukazujú rímske číslo CCC, na ľavej číslo LXV.

Čo myslíte, aké je to číslo spolu?

ZDROJE:

Spojené národy pre vzdelávanie, vedu a kultúru – v skratke UNESCO

od | okt 18, 2021 | Dejiny | 0 komentárov

Koncom apríla 1945 zaútočili vojaci sovietskej Červenej armády na fašistický Berlín. O pár dní na to, 30. apríla spáchal 56-ročný Adolf Hitler samovraždu. Tým pomaly, ale isto končila šesť rokov trvajúca druhá svetová vojna. Na opačnom konci sveta, v San Franciscu, sa v tom istom čase stretli diplomati najvyspelejších štátov sveta na konferencii, ktorá mala jediný cieľ.  

Čechov a Slovákov na konferencii v San Franciscu zastupoval syn nebohého prezidenta, 59-ročný Ján Garique Masaryk a tiež syn slovenského národovca, 61-ročný Vladimír Svetozár Hurban spolu s ďalšími desiatimi pánmi a troma dámami.

Cieľom účastníkov konferencie bolo zabrániť ďalšej svetovej vojne. Po 62 dňoch náročných rokovaní podpísali dohodu, známu ako Charta OSN.

Vznik UNESCO – 16. 11. 1945

O pár mesiacov, 24. októbra 1945 sa zástupcovia 50-tich štátov dohodli na založení Organizácie Spojených národov (OSN).

Medzi zástupcami, ktorí stáli pri zakladaní OSN boli aj Vladislav Svetozár Hurban, Ján Papánek a Ivan Krno.

V rámci OSN  zriadili 16. novembra 1945 zástupcovia 37 krajín organizáciu Spojené národy pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Po anglicky United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization. V skratke UNESCO.

ZDROJ: © UNESCO / Eclair Mondial

Otvorenie prvej generálnej konferencie
Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO)
na Sorbonne v Paríži 20. novembra 1946.

Z Ústavy UNESCO:

Slobodné a neobmedzené vzdelávanie národov sveta a slobodná a neobmedzená výmena nápadov a vedomostí sú nevyhnutné pre rozvoj ľudského blahobytu a pre zachovanie bezpečnosti a mieru.

O 27 rokov neskôr, 16. novembra 1972 podpísali vtedajšie členské organizácie UNESCO osobitnú dohodu.

Jej cieľom sa stala katalogizácia a ochrana kultúrnych a prírodných lokalít mimoriadneho významu ako spoločného dedičstvo ľudstva.

Tak vznikol tzv. Zoznam pamiatok UNESCO, resp. Zoznam lokalít Svetového dedičstva UNESCO.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

Moje ♥ a ©.

UNESCO – 75. výročie vzniku OSN a Slovensko

Povinnosti manželiek v 16. storočí

od | dec 19, 2020 | Dejiny | 0 komentárov

Posledný neskutočný príbeh ľudí zo 16. storočia v Prešporku je o tom, čo aj v našej pozornosti býva až na konci. Sú to mnohé drobné povinnosti žien, smútok týraných manželiek a tiež sklony uveriť hocičomu.

Predchádzajúci blog končil  rokom 1578, keď na následky morovej epidémie zomrel Juraj Purkircher, lekár s básnickým črevom.

Zanechal po sebe rodičovský dom na Hlavnom námestí v Bratislave, vrátane svojej lekárne a botanickej záhrady, v ktorej vyšľachtil vlastnú  odrodu fazule.

Pestovanie, obzvlášť pestovanie liečivých rastlín však nebolo doménou iba lekárov a lekárnikov, ale aj žien. Veď už Jurajova mama k tomu mala veľmi blízko.

V tomto blogu opäť vychádzam z poznatkov našich historikov, ktorých uvádzam na konci, v zdrojoch.

Dozviete sa v ňom to, čo sa nám nezmestilo do rozprávania počas prehliadok, lebo to nebolo až také dôležité. Lenže, aj historicky nepodstatné veci sú zaujímavé a preto sa o ne s vami delím v tomto blogu.

Dcéry lekára s básnickým črevom

Stalo sa to krátko pred Vianocami v roku 1578. Rosina, najstaršia dcéra nebohého Juraja Purkirchera mohla mať v tom čase hrubým laickým odhadom asi tak minimálne 6, maximálne hádam okolo 10 rokov.

Jej matka, Žofia, rodená Lerchenfelderová, krátko po tom, ako pochovala manžela a troch synov, priviedla na svet ďalšiu dcérku, Alžbetku.

O pár rokov, ako bolo vtedy bežné, sa znova vydala. Tentokrát sa jej manželom stal Valentín Ernleitner, radca v Uhorskej komore. Spoločensky teda stúpli ešte vyššie.

Rosina, jej malá sestra Alžbeta a neskôr aj polo-nevlastná sestra Žofia Ernleitnerová, dcéra jej mamy a maminho druhého manžela, sa stali ideálnymi nevestami.

Lenže, hoci bol spoločenský status dôležitý, ba priam rozhodujúci, nebolo to to jediné, čo robilo z dievčaťa ideálnu nevestu, manželku a gazdinú.

Nevyhnutná bola aj zbožnosť, poctivosť, pracovitosť a zručnosť v domácich prácach.

Povinnosti gazdiniek

V roku 1580 vydal angličan Thomas Tusser (1524-1580) príručku pre dobré gazdinky pod názvom The Five Hundred Points of Good Husbandry, teda Päťsto bodov dobrého hospodárenia..
FOTO: https://antiquarianauctions.com/

Príručka Five Hundred Points of Good Husbandry bola opakovane vydávaná. Tento jej obrázok je z roku 1672. Kúpiť si ju možno – ak sa už nepredala – v aukcii na stránke: https://antiquarianauctions.com/lots/five-hundred-points-of-good-husbandry-1672-edition

Podľa tejto príručky sa mali ženy riadiť pri prácach v domácnosti, v záhrade aj pri starostlivosti o domáce zvieratá a pri hospodárení. Doplnená bola o zoznam prác v jednotlivých mesiacoch roka. A že toho nebolo málo, o tom svedčí už jej názov Päťsto bodov dobrého hospodárenia.

Pôvodne, keď ju Thomas Tusser v roku 1557 prvýkrát vydal, obsahovala „len“ 100 bodov. Postupne ju však dopĺňal a v roku 1580 obsahovala až 500 bodov. Z prekladu od historičky Tünde Lengyelovej vyberám zopár zaujímavostí:

V prvom rade, žena mala vstávať o štvrtej, v zimnom období stačilo, ak vstane o piatej hodine ráno.

Počas dňa mala upratovať, tkať alebo priasť, variť a pripravovať jedlo na stôl. Tiež kŕmiť domáce zvieratá, rozdeľovať prácu služobníctvu a dohliadať na služobníctvo. Nuž a popritom aj šiť, vyrábať sviečky, variť pivo a podobne.

Večer sa mala postarať o hydinu a o prasatá, zadeliť prácu služobníctvu na ďalší deň, umyť riady, pozatvárať dom, naservírovať večeru a následne zabávať manžela.

Do postele mala ísť o 22 hodine, v zime už o 21 hodine s pocitom, že je dobrá gazdiná.

Zaujímavosťou je, že celá príručka bola napísaná vo veršoch a ten k obdobiu Vianoc znel takto:

At Christmas play and make good cheere,
for Christmas comes but once a yeere.

gúgl to preložil takto:

Na Vianoce sa hrajte a dobre rozveselte,
na Vianoce prídu ale raz ročne.

Sranda je, že v príručke sa nespomína starostlivosť a výchova detí, liečenie chorých členov rodiny, pomáhanie susedom, príbuzným a ďalších tisícpäťsto drobných povinností…  
ILUSTRAČNÁ FOTO:  http://siftingthepast.com/ neznámy autor obrazu

Ženy v 16. storočí pri práci v kuchyni

Faktom, ktorý spomína aj uznávaná slovenská historička Tünde Lengyelová je však to, že sa zatiaľ nenašiel dôkaz o tom, že by takú príručku vlastnila nejaká žena v Prešporku.

To však neznamená, že ju nevlastnila. Veď si len zvážme, koľko oveľa dôležitejších písomných prameňov sa v priebehu dejín stratilo.

Pravdepodobnosť, že sa Tusserovou príručkou mohli riadiť aj ženy v Prešporku či v Uhorsku je minimálne 50-percentná.

Je totiž známe a dokázateľné, že prešporskí muži v 16. storočí cestovali po celej Európe a teda mnohí navštívili aj anglicky hovoriace krajiny.

Navyše, táto príručka bola svojho času pomerne slávna, rozšírená a opakovane vydávaná, nehovoriac už o tom, že stačilo, ak ju vlastnil kňaz a ten z nej robil potom kázne pre ženy, obzvlášť pre mladé gazdinky.

magické riešenia

K tejto téme hospodárenia žien v domácnosti sa mi akosi prirodzene žiada dodať aj zopár poznatkov o tom, ako si poradili v prípade problémov. Napríklad, keď im nevykyslo cesto, alebo, keď nedojila krava, keď bola zlá úroda…

Tiež môže byť zaujímavé, ako riešili ženské choroby, bolesti, vredy na koži, jednoducho nepríjemné zdravotné problémy – svoje či svojich členov rodiny, vrátane služobníctva.

Iste vás neprekvapí, keď poviem, že s takýmito komplikáciami sa obracali na rôzne bylinkárky a ľudové liečiteľky.

Služby lekárov a lekárnikov boli v 16. storočí pomerne drahé.

A navyše, s intímnymi problémami sa ženy vždy radšej zdôverovali ženám. Tým najzúfalejším pomáhali aj čarodejnice a bosorky.

Počas 16. storočia sa však v Prešporku vyskytol iba jeden známy prípad – a to z roku 1548, kedy sa v písomných prameňoch spomína bosorka.

Pochopiteľne, ide o súdny proces obvinenia z bosoráctva, ktorý však pre úbohú ženu skončil zbavením obvinenia.

historická súvislosť

V 17. storočí už bolo v Uhorsku viac prípadov bosoráckych procesov. Rozprávať o nich budeme na prehliadkach v roku 2021 a možno sa budeme diviť čomu boli ľudia schopní kedysi uveriť.

V tejto súvislosti uvediem ešte jeden problém, s ktorým chodievali ženy za bylinkárkami či bosorkami.

Robili tak v zúfalstve.

V stave bezmocnosti, bezprávia, keď si nevedeli rady so svojim mužom, ktorý sa opíjal, bil ich a aj ich deti. Opakovane a kruto.

V takom prípade boli ochotné nechať si pomôcť od hocikoho, pretože spoločenská morálka i cirkevné prikázania vyžadovali, aby toto žena znášala.

Jednou z najčastejších metód, ako zabrániť mužovi, aby v opitosti bil svoju ženu, bolo, dať mu pod matrac alebo pod posteľ metlu.

Ďalším riešením bolo, vystrihnúť z mužovho vankúša stred alebo rožky z obliečky, spáliť ich a popol dať mužovi vypiť vo víne.

To malo pomôcť, aby viac svoju ženu netýral.

Nuž, neviem či to pomáhalo. Takej Julianne Szunyoghovej [Suňogovej] zrejme nie.

Týraná Juliana

Juliana Szunyoghová bola manželka Michala Telekessyho, majiteľa Lednického hradu, kam si svoju mladú ženu priviedol a kde ju týral a väznil.
FOTO: wikipedia/ Martin Odehnal

Lednický hrad sa nachádza v okrese Púchov. Navštíviť ho je možné počas otváracích hodín  – INFO: https://hradlednica.sk/

Niekedy na sklonku roku 1598 sa Julianne podarilo potajme napísať list svojej tete Žofii Liszthyovej. Sťažovala sa v ňom na svojho manžela, ktorý ju často na hrade nechával samu, bez jedla, bez šatstva. Prosila o pomoc, o radu …

Žofia Liszthyová pochádzala z rodu, ktorý ako jeden zo štyroch mal už od 16. storočia paláce a trvalé bydlisko v Prešporku. Ďalšími boli Illesházyovci, Istvánffyovci a samozrejme Pálffyovci.

historická súvislosť

Z rodu Liszthyovcov pochádzala aj známa šintavská bosorka, grófka Anna Rosina Liszthyová, ale teda, či bola príbuznou Žofie Liszthyovej, to sa mi nepodarilo zistiť. Obe však žili v 16. storočí, približne v rovnakom čase.

Žofia Liszthyová sa vydala za baróna Juraja Szunyogha. Rodičmi Juraja Szunogha boli Mojziš I. Szunyogh a Sára Podmaniczká. 

historická súvislosť

Toto priezvisko – Podmaniczký – sa spája s históriou Lednického hradu, ktorý vlastnil lúpežný rytier Rafael Podmaniczký. Keď ako bezdetný zomrel, jeho hrad prešiel do správy Uhorskej kráľovskej komory.

Tá ho neskôr predala košickému kapitánovi Imrichovi Telekessimu.

Po ňom hrad zdedil jeho syn Štefan a následne vnuk Michal Telekessi, ktorý však od 10-tich rokov vyrastal ako sirota. Vychovávali ho drábi a tak to aj dopadlo. Stal sa z neho lúpežník a bezcitný tyran.

Vráťme sa ale k Žofii Liszthyovej a jej manželovi Jurajovi Szunyoghovi.

Juraj Szunyogh mal sedem bratov.  Jeho tretí brat sa volal Mojžiš II. Szunyogh a ten sa oženil s Ágnes Liszthyovou, ktorá mohla byť príbuznou, alebo dokonca sestrou jeho ženy Žofie Liszthyovej.

Tento Moyzes II. Szunyogh a Ágnes Liszthyová mali štyri deti. Najmladšia dcéra sa volala Julianna Szunyoghová a práve ju vydali za legendárneho lúpežníka Michala Telekessiho.

moja domnienka

Domnievam sa, že to mohlo byť preto, aby sa Podmaniczkým vrátil aspoň „po praslici“ Lednický hrad. Veď kto súdny by vydal svoju najmladšiu dcéru človeku, o ktorom už dávno bolo známe, že je lúpežník a tyran? 

Život s takým človekom bol iste od  začiatku žalostný. Julianna musela byť zúfalá, nešťastná a bezmocná. Jej muž, Michal Telekessi, ju doslova väznil na svojom panstve.

Okrem toho, že ju pravidelne opúšťal, čo v tomto prípade nemuselo byť to najhoršie, nechával ju bez jedla a oblečenia, ako sme sa už dozvedeli z jej listu.

Ktovie ako sa jej podarilo napísať a poslať list svojej tete Žofii Liszthyovej, v ktorom ju prosila o radu a pomoc.

Tej sa však nedočkala.

Teda, vlastne áno …

Žofia Liszthyová napísala 23. novembra 1598 list Juliane Szunyoghovej a radila jej, aby bola zhovievavá voči svojmu zlému manželovi.

Ospravedlňovala celú rodinu, ktorá mlčala a Julianne nepomáhala, pretože všetci vraj dúfali, že pán Boh privedie Michala k rozumu.

Žofia radila Julianne, aby čakala, trpela a prosila svojho manžela, aby sa nad ňou zľutoval. Kým sa tak však stane, má i naďalej vykonávať domáce práce a vyšívať, aby sa tak zbavila žiaľu.

Nuž teda … čo na takú radu povedať?

Bola však v súlade s dobovým názorom, že žena má byť mužovi za každých okolností oddaná a vo všetkom tolerantná.

Prešli tri roky. Michal Telekesi týral nielen svoju ženu, ale aj všetkých poddaných vo svojom panstve.

Nič sa nezmenilo až kým nezasiahla vyššia moc, ale nie Božia, lež svetská. Telekessiho na Vianoce v roku 1600 chytili, uväznili a hoci sa  mu podarilo utiecť, nakoniec ho ľstou opäť chytili a popravili sťatím hlavy.

Stalo sa tak 3. apríla 1601 v Prešporku.
FOTO: Katarína Králiková

Na pravej strane tejto ulice mal koncom 16. storočia dom prešporský kat. Volali ju Katova ulička, dnes je to Baštova ulica.

Dobre mienená rada Žofie Liszthyovej teda nakoniec jej neteri Julianne Sunyghovej pomohla, i keď,  ktovie čo všetko si za ten čas vytrpela.

A my sme sa nebadane presunuli do 17. storočia v Prešporku.

Poviem vám, máme sa na čo tešiť. 17 storočie bolo fascinujúce. Turbulentné. Vášnivé. Dramatické. Kreatívne. Inšpirujúce.

Navyše, zo 17. storočia už máme oveľa bohatšie a presnejšie informácie o ľuďoch, ktorí žili v Prešporku.

Ach … už sa tak teším, ako vám o tom všetkom porozprávam na našich prehliadkach v roku 2021.

V písaní blogov pokračujem i naďalej.

Zatiaľ si teda pripomeňme, čo radil Thomas Tusser gazdinkám a čo do starého vinšu upravil môj bratranec Vladislav Kmec:

Kiež sú vaše Vianoce samy špás a hodokvas, 

bo Vianoce bývajú do roka len jeden raz.

PS:

Rosina Purkircherova sa medzičasom vydala. Dokonca trikrát. Jej posledným manželom bol Lukáš Ecker, kráľovský úradník s veľmi zaujímavou kariérou a dosť dramatickým osudom. Ale o tom až v roku 2021, ktorý bude zameraný na 17. storočie.  

ozaj, čítali ste?

Čítali ste aj ostatné príbehy zo 16. storočia v Prešporku?

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

DVOŘÁKOVÁ, Daniela (29. 12. 2019) rozhovor pre portál Ženy v meste: Daniela Dvořáková: Vianoce v stredoveku boli omnoho duchovnejšie. Ženy v meste. 29.12.2019. Dostupné na internete: https://www.zenyvmeste.sk/daniela-dvorakova-historicka-vianoce-stredovek-zvyky

LENGYELOVÁ, Tünde (2004). Násilie páchané na ženách a možnosti obrany v období raného novoveku. In T. LENGYELOVÁ, Žena a právo (s. 205-217). Bratislava: Academic Electronic Press, s.r.o.; Historický ústav SAV Bratislava. Dostupné na Internete: Žena a právo.

LENGYELOVÁ, Tünde (2005). Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16. – 18. storočí. In V. NOVÁKOVÁ, ARCHIVUM SALA, Archívna ročenka II. (s. 16-28). Štátny archvív v Bratislave, pobočka Šaľa.

LENGYELOVÁ, Tünde. (2010). Šľachtické ženy ako pacientky a liečiteľky a ich medicínske znalosti. Bratislava: Forum Historiae.

MAKYNA, Pavol (30. 3. 2018) Michal Telekeši – terorista z Lednice. Puchovo dedičstvo. Dostupné na internete:  http://puchovodedicstvo.sk/historia/4023/michal-telekesi-terorista-z-lednice/

NEMCOVÁ , Z. (2014). Štatúty ako spôsob komunikácie mestskej správy s obyvateľmi. In S. Leon, Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (s. 188). Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave vo Vydavateľstve UK. Dostupné na Internete: https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kapvh/Docs/HISTORICA/Historica_XLVIII_TLAC.pdf

webový portál ARCANUM. HU/ Szunyogh család. (Jeszeniczei és budetini gróf és nemes) – https://www.arcanum.hu/hu/online-kiadvanyok/Nagyivan-nagy-ivan-magyarorszag-csaladai-1/tizedik-kotet-9475/szunyogh-csalad-jeszeniczei-es-budetini-grof-es-nemes-B229/

webový portál WIKIPEDIA/ Thomas Tusser –  https://en.wikipedia.org/wiki/Thomas_Tusser#cite_note-6

poďakovanie

Ďakujem Ti, môj talentovaný bratranec Vladislav Kmec za zveršovanie vianočného vinšu na počkanie.

História Vianoc podľa Etymologického slovníka

História Vianoc podľa Etymologického slovníka

od | dec 16, 2020 | Dejiny | 0 komentárov

História Vianoc podľa Etymologického slovníka

Etymológia je veda o pôvode slov. Pomáha nám históriu spoznať, pochopiť a zapamätať si ju. Slová, používané počas Vianoc najčastejšie, dokonca vytvorili dejiny sviatku, ktorý má zo všetkých najbohatšiu históriu.

Články o histórii Vianoc sú na konci, v zdrojoch.

V tomto blogu spoznáme históriu Vianoc z pohľadu etymológie, teda cez pôvod slov spájaných s Vianocami.

Môj menovec, PhDr. Ľubor Králik CSc. vypracoval úžasný, 40 milimetrov hrubý Stručný etymologický slovník slovenčiny a z neho som čerpala väčšinu informácií.

Pojmy spájané s Vianocami a ich stručný popis pôvodu:

advent

• obdobie so 4 nedeľami ako príprava na Vianoce.

• používa sa od 16. storočia.

• pochádza z latinského adventus 

• znamená príchod, prichádzať.

jedlička

• botanické označenie Abies je známe od 13. storočia

• prastaroslovanské slovo edla

• pôvod v indoeurópskom edh teda ostrý, špicatý

kapusta

• v botanike ako Brassica olerecea od 15. storočia

• pôvod v latinskom kappust čiže kapustná hlava

•  pojem utvorený zo slov caput čiže hlava a koncovky slova compos(i)ta zo základu componere teda skladať.

koleda

 

• pôvod je v latinskom Kalendae teda Prvý deň v mesiaci v zmysle Deň splácania dlžôb

• po prijatí kresťanstva je pojem koleda spájaný so sviatkami v období zimného slnovratu (Vianoce a Traja králi) a sprievodným vysväcovaním príbytkov

• vo význame vinšovania sa používa od 17. storočia

med

• pojem je známy od 13. storočia

• pochádza zo staroindického slova mádhu,

• ktoré znamená sladký nápoj, med, božský nektár

punč

• horúci liehový nápoj

• používa sa od 19. storočia

• pôvod má v anglickom slove punch, porovnateľne v hinduistickom pãnč, ktoré znamená päť 

•  údajne sa pomenovanie odvodzuje od 5 zložiek nápoja, ktorými sú arak, cukor, citrónová šťava, korenie a voda.

rozprávka

• z prastaroslovanského slovesa praviti teda robiť priamym, rovným utvorili niekedy v 13. storočí slovo pravda

• z neho odvodili koncovky -praviť a -právať a tak vzniklo aj slovo rozprávať a z neho rozprávka. 

tradícia

• súhrn zvykov, názorov ústne prenášaných na pokolenia

• používa sa od 18. storočia

• pôvod v latinskom trãditiõ utvorenom z dvoch slov a to zo slova trans čiže cez a slova dare teda dať, dávať

vianoce

• používa sa zrejme od 12. storočia

• pôvod je v starohornonemeckom ze den wihen nahten, teda vo sväté noci,

• zloženého zo slov wih teda svätiť a slova nacht čiže noc,

• z ktorých zreme vzniklo slovenské Viac nocí  >Vianoce.

História Vianoc podľa etymologického slovníka

Spočiatku boli len VIANOCE. Sviatok svätej noci. Potom pribudli ROZPRÁVKY. Ľudia už poznali slovo MED a jeho liečivé i lahodné účinky vo forme medovinky. Nasledovala JEDLIČKA, hoci prešlo ešte veľa storočí, kým sa stala symbolom Vianoc.

Neskôr ľudia zaviedli pojem KAPUSTA, i keď iste ju poznali už skôr. Pre reformačné a protireformačné 16. storočie je typické slovo ADVENT a následne pôvabný výraz KOLEDA, ktorý teda vôbec nemá pôvabný pôvod.

Od osvieteneckého 18. storočia už používame pojem TRADÍCIA, ako niečo, čo chceme uchovávať z generácie na generáciu. Nuž a od dlhého 19. storočia už poznáme aj PUNČ.

Špecifické slovenské slová ako sú bobaľky, kračún alebo štedrák sa v etymologickom slovníku nenachádzajú. Dokonca, nie sú ani v Slovníku cudzích slov.

Mojím zámerom však bolo popísať len tie etymologicky najzaujímavejšie pojmy, ktoré súvisia s Vianocami. Tak snáď sa mi to podarilo…

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

foto

pixabay.com/ anncapictures

články o histórii Vianoc

vedator.sk – Kde sa vzali Vianoce? LINK:  https://vedator.space/kde-sa-vzali-vianoce/

LEVARSKÁ Lenka. Vianoce – odkiaľ pochádzajú? LINK https://www.magistra-historia.sk/vianoce-odkial-pochadzaju/

SEDLÁKOVÁ Klaudia. Prečo je z ihličia a zapaľujeme na ňom sviečky? Predstavujeme históriu adventného venca LINK https://www.dobrenoviny.sk/c/60709/preco-je-z-ihlicia-a-zapalujeme-na-nom-sviecky-predstavujeme-historiu-adventneho-venca

BARTOŠOVIČOVÁ Marta. NCP VaT pri CVTI SR. Vianočné tradície a štedrovečerné jedlá LINK https://vedanadosah.cvtisr.sk/vianocne-tradicie-a-stedrovecerne-jedla

i

zdroje

KRÁLIK, Ľubor. (2015). Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.

  • pozn.: PhDr. Ľubor Králik, CSc. nie je môj príbuzný.