Čo znamená február?

Čo znamená február?

od | feb 1, 2024 | Etymológia, Odpovede, Vedomosti | 0 komentárov

V súčasnom, Gregoriánskom kalendári má mesiac február najmenej dní a je druhým v poradí. No pôvodne, to bol bezmenný zimný čas a s tým súvisí i jeho neskoršie pomenovanie.

Slovo február je vytvorené z latinského slova februum, čo znamená očista.

Odvodené je od slova februa, ktorým sa v antickom Ríme nazývali festivaly očisty a zmierenia. Festival Februa (alebo Februatio) sa konal 15. februára a bol zasvätený bohovi očisty a podsvetia Februusovi, ako aj bohyni Juno Februa.

 Rimania považovali február za mesiac očisty a obnovy, čo bolo obzvlášť dôležité pred začiatkom nového roka, ktorý v pôvodnom rímskom kalendári začínal v marci.

Počas festivalu Februa vykonávali Rimania rôzne rituály, aby sa očistili od hriechov a zlých duchov, čím sa pripravili na nový začiatok.

Rímsky kalendár

Pôvodne mal totiž Rímsky kalendár iba desať mesiacov. Rok začínal v marci a končil v decembri. Január a február neexistovali, a zimné mesiace medzi decembrom a marcom neboli pomenované.

Až okolo roku 713 pred Kr. kráľ Numa Pompilius, druhý rímsky kráľ, pridal január a február, aby synchronizoval kalendár s lunárnym rokom, čím sa rok rozšíril na 12 mesiacov.

Február sa stal posledným mesiacom v rímskom roku, a preto sa logicky stal mesiacom očisty, aby sa zakončil starý rok a pripravil na nový. Rituály a festivaly v tomto mesiaci mali za cieľ očistiť aj mestá, rodiny a jednotlivcov od všetkých nečistôt, ktoré sa nahromadili počas roka.

Gregoriánsky kalendár

Aj keď sa moderný kalendár zmenil a rok teraz začína v januári, názov februára a jeho spojenie s očistou pretrvávajú. Pri zmene na Juliánsky kalendár v roku 45 pred Kr. a neskôr na Gregoriánsky kalendár v roku 1582 sa mesiace a ich názvy preniesli bez výrazných zmien.

Február sa stal známym aj ako „mesiac lásky“ vďaka sviatku svätého Valentína, ktorý sa slávi 14. februára. Tento deň, venovaný láske a romantike, má svoje korene v starovekom Ríme, kde sa konal festival Lupercalia, ktorý bol tiež spojený s očistou a plodnosťou.

Medzinárodné dni vo februári

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

  • Svetový deň hidžábu (1.2.)
  • Svetový deň mokradí (2.2.)
  • Svetový deň boja proti rakovine (4.2.)
  • Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (6.2.)
  • Svetový deň strukovín (10.2.)
  • Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede (11.2.)
  • Svetový deň rádia (13.2.)
  • Medzinárodný deň zamilovaných (14.2)
  • Svetový deň sociálnej spravodlivosti (20.2.)
  • Medzinárodný deň materinského jazyka (21.2.)
  • Medzinárodný deň sprievodcov cestovného ruchu (21.2.)
  • Svetový deň skautiek /Thinking Day (22.2)

Celý február nám teda ponúka plných 28 dní na fyzickú, pôstnu i duchovnú očistu a reflexiu. Ideálny je tiež na prehodnotenie novoročných predsavzatí a na veľa očistného spánku.

Zdroje

  1. Beard, M. (2015). SPQR: A History of Ancient Rome. Liveright Publishing Corporation.
  2. Hadas, M. (1965). Imperial Rome. Time-Life Books.
  3. Wikipedia contributors. (2023). February. In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Retrieved from https://en.wikipedia.org/wiki/February.
  4. Britannica, T. Editors of Encyclopaedia (2023). February. Encyclopedia Britannica. Retrieved from https://www.britannica.com/topic/February.
Medzinárodný deň vzdelania – 24. január

Medzinárodný deň vzdelania – 24. január

od | jan 24, 2024 | Vedomosti | 0 komentárov

Učenie sa pre trvalý mier – to je téma pre Medzinárodný deň vzdelávania 2024. Oslávime ho 24. januára 2024 už po šiestykrát.  Zamyslime sa však. Aký je rozdiel medzi pojmami vzdelanie, učenie, vzdelávanie a ako cez vzdelanie môžeme dosiahnuť svetový mier. Zistime si, ako podporiť vzdelanie na Slovensku.

V antickom, čiže v starovekom Grécku nazývali človeka, ktorý sa rád učil Matematikos. Až od 17. storočia výraz matematika znamená to, čo dnes. A človek rád sa učiaci dostal prezývku bifľoš, šprt, či podivín.

Ľudí, ktorí sa v škole radi učili je málo.

Neporovnateľne viac je tých, ktorí školu ako takú neznášali. Dôvody má každý vlastné. No nikto z nich nemôže poprieť, že mu škola dala vzdelanie – základné, stredné, odborné, vyššie, jednoducho také, aké si vybral či také, aké mal možnosť absolvovať.

Najviac je ale takých ľudí, ktorí vzdelanie nedostali. A to sme v 21. storočí!

I túto skutočnosť má pripomínať Medzinárodný deň vzdelania.

1) Vzdelanie – kultivovanie

Pojem vzdelanie tvoria podľa Etymologického slovníka slová vz + delati vo význame ob+robiť/ zu+šľachtiť niečo a v prípade človeka kultivovať.

V 5. storočí vytvoril rímsky básnik a encyklopedista Martianus Minneus Felix Capella (360 – 429 n. l.). Súbor všeobecného vzdelania. Osadil ho do príbehu De nuptiis Philologiae et Mercurii teda z latinčiny O svadbe Filológie a Merkúra. V príbehu zmieňuje ako svadobný dar 7 slúžok Filológie. Tými boli

  1. Gramatika
  2. Dialektika
  3. Rétorika
  4. Geometria
  5. Aritmetika
  6. Astronómia
  7. Harmónia

Tých 7 slúžok sa boli neskôr považovaných za sedem slobodných umení a stali sa z nich hlavné študijné vedy. V 18. storočí tvorili základné učivo pre staršie deti, keď v roku 1777 panovníčka Mária Terézia (1717 – 1870) nariadila zaviesť do praxe nový organizačný poriadok známy ako Ratio Educationsis.

2) Učenie – zvykanie

Stretli ste sa so slovným spojením „Naučila som sa (niečo) jesť“ alebo „Naučila som sa chodiť do (niekam)“. Pojem „Naučila som sa …“ totiž niektorí ľudia i dnes chápu a používajú vo význame „Zvykla som si …“.

Práve tento význam je ten pôvodný, ktorý už stredovekí ľudia používali pri slove učiť sa. Znamenalo totiž zvyknúť si/ zvykať si/ spoznávať, čiže učiť sa.

3) Vzdelávanie – proces

Vzdelávanie je proces. V podstate celoživotný. Do istého veku povinný, čo z neho robí neobľúbenú činnosť.

Nuž ale, zrejme žiadne dieťa nechápe, že povinným vzdelávaním je chránené pred nútenou detskou prácou. Povinné vzdelávanie tiež spôsobuje, že rodičia sú zodpovední, a finančne motivovaní rodinnými prídavkami, aby dohliadali na dochádzku detí do školy – a tým za vybudovanie návykov, ktoré im, drobcom neznalým, pomôžu a uľahčia život v dospelosti.

Som presvedčená o tom, že deti by vzdelávanie bezvýhradne milovali , ak by neboli skúšané tak, ako to funguje bežne na školách – pod strachom zo zlyhania či z trestu za zlú známku, zo zahanbenia a kritiky. No i to je vždy lepšie, ako žiadne vzdelanie – ako je tomu aj v 21. storočí vo väčšine sveta.

4) Ako možno cez vzdelanie dosiahnuť svetový mier?

Toť otázka!

Hypoteticky a teoreticky ľahko. Poskytneme ľuďom z celého sveta vzdelanie. Naučíme ich nielen čítať, písať a počítať, ale aj aspoň jeden cudzí jazyk. Dáme im základy finančnej gramotnosti, vysvetlíme im ich práva. Umožníme im rozvíjať svoj talent. Všetci budú šťastní a svet v mieri.

Múdry človek nepotrebuje ubližovať iným. Vie, že do hrobu si nevezme ani majetok, ani nič hmotné, iba to, čo sa mu dostane do hlavy a do srdca.

Lenže, byť múdry a byť vzdelaný je dosť rozdiel. Veď, koľko vzdelaných ľudí ničí životy iným?

Vzdelanie nestačí, potrebný je dobrý charakter. K tomu sú ideálne pozitívne vzory už v detstve.

Lenže, chudobným rodičom je zaťažko byť pozitívnym vzorom, keď zápasia s krivdou a bezmocnosťou pre svoj sociálny status, pre svoje žiadne či obmedzené vzdelanie.

Je to začarovaný kruh.

Prestrihnúť ho vedia iba tí, ktorí v tomto kruhu nie sú, ktorí majú dobrý charakter a vzdelanie, vďaka ktorému vedia, ako na to.

Aj na Slovensku je veľa takýchto ľudí a organizácií – a my tí, ktorí vieme, môžeme a chceme, nám stačí takýchto ľudí podporiť, hoc aj darovaním 2% z našich daní.

Podporiť môžeme vzdelanie u nás, na Slovensku. Veď si len porovnajme, že podľa štatistík v roku 2010 bolo po dovŕšení 15 rokov bez vzdelania:

0.1% ľudí v Čechách
0.5% ľudí v Maďarsku
1.3% ľudí v Rakúsku
1.3% ľudí na Ukrajine
1.7% ľudí v Poľsku
2.2% ľudí na Slovensku.

5) Organizácie, ktoré podporujú vzdelávanie na Slovensku

Notárska komora uverejnila register mimovládnych neziskových organizácii, ktoré v roku 2024 prijímajú 2% z daní zaplatených za rok 2023.

Z nich som vybrala tie, ktoré majú v názve slovo vzdelávanie a pôsobia v Bratislave. Vyberte si z nich, alebo akúkoľvek inú mimovládnu organizáciu ak chcete podporiť jej činnosť v prospech komunity.

Nenechajme prepadnúť z našich daní, ktoré platíme aspoň tie dve percentá, o ktorých môžeme sami rozhodnúť, komu ich dáme.

Ja veľmi odporúčam občianske združenia, ktoré osobne poznám:

  • Cesta von, o. z. pomáhajú tým, ktorí pre svoj pôvod už narodenia majú sťažené podmienky vzdelávania – cestavon.sk

  • Detské centrum Hlavička, o. z. podporuje súkromné vzdelávanie detí v predškolskom veku – dchlavicka.sk

Do komentára, prosím, napíšte akú mimovládnu organizáciu odporúčate Vy?

Čo znamená január?

Čo znamená január?

od | jan 14, 2024 | Etymológia, Vedomosti | 0 komentárov

„Nech máme šťastný začiatok celého roka,“ povedali si asi antickí (starovekí) Rimania, keď v roku 153 pred našim letopočtom určili, že prvý mesiac po slnovrate pomenujú podľa boha Ianusa, ochrancu počiatkov. Už mu bol zasvätený začiatok dňa, začiatok mesiaca a odvtedy aj začiatok nového roka.

Ovídius a jeho Ianus

Fenomenálny rímsky básnik Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. – 17 n. l.) napísal rozsiahly cyklus 12 básní s názvom Fasti, v preklade Kalendár. Uprostred tvorby ho však cisár Augustus (63 pred n. l. – 14 n. l. ) z nejasných dôvodov poslal do vyhnanstva. Ovidius preto Fasti buď nedokončil, alebo sa polovica niekde stratila. No našťastie, máme aspoň začiatok.

V diele Fasti Ovídius napísal, že Ianus bol synom Tierinusa a že si na pravom brehu otcovej rieky Tiber, v Latiu, postavil hrad na jednom z tých siedmich pahorkov, na ktorých bol neskôr založený Rím. Ten pahorok volali Ianiculum.

Pri pahorku Ianiculum bol prechod cez rieku Tiber. K ľuďom, ktorí žili na pahorku Ianiculum bol Ianus veľmi prajný. Naučil ich napríklad, ako sa živiť obrábaním pôdy.

Saturn – boh poľnohospodárstva mu preto daroval schopnosť vidieť minulosť aj budúcnosť. Tým Ianus získal dve tváre, ktoré symbolizovali jedna pohľad smerom do minulosti, druhá do budúcnosti.

Meno Ianus v latinčine znamená dvere. Mýtický Ianus odvtedy personifikoval (zosobňoval) koniec, začiatok a prechod.

Ianus – rímsky boh začiatkov, koncov a prechodov a Bellona – rímska bohyňa vojny
ako sochy v záhrade Schönbrunn (foto: pixabay)

Jeho vyobrazenie s dvomi tvárami nadobudlo v 20. storočí negatívnu konotáciu (význam). Kým celé tisícročia znamenal minulosť a budúcnosť, odvtedy začala jeho dvojtvárnosť znamenať faloš, pretvárku.

Ianus – ochranca začiatkov

Pritom, prvý mesiac v roku, január pomenovali už antickí Rimania podľa boha Ianusa práve preto, že ochraňoval úspešný začiatok nového roku.

Ľudia si na jeho počesť vymieňali dary v duchu „dám – dostanem“.

Ovídius dokonca vo Festi uviedol, že v čase prechodu, teda, vo sviatok Ianusa majú bohovia „uši otvorené a slová majú váhu“ – preto si ľudia zároveň pri zmene zo starého na nové navzájom priali len to najlepšie.

Tento starodávny antický zvyk nám ostal dodnes – a tak i ja vám prajem všetko len to najlepšie, veľa zdravia, úspechov a radosti aspoň toľko dní, koľko Ianus ukazoval prstami na rukách.

Ianus – rímsky boh začiatkov a koncov
(zdroj: DeviantArt/ pinterest)

Na pravej ruke jeho prsty ukazujú rímske číslo CCC, na ľavej číslo LXV.

Čo myslíte, aké je to číslo spolu?

ZDROJE:

Mama je kráľovná

Mama je kráľovná

od | máj 14, 2023 | Osobnosti | 0 komentárov

Kráľovná mala najdôležitejšiu úlohu – stať sa matkou. Ak rodila deti, bolo dobre. Ak to boli synovia, ešte lepšie. Priviedla ich síce na svet, ale patrili kráľovstvu. Pozrime sa na to, ako to prežívala tá-ktorá mama kráľovná v priebehu dejín Uhorska.

Mama kráľovná v 13. storočí

Mnohé mamy, hoc boli kráľovné, o svojich deťoch nerozhodovali. Hlavné bolo, aby rodili, koľko vládali.

Napríklad taká Mária Laskarisová (1206 – 1270), manželka uhorského kráľa Belu IV. Priviedla na svet 10 detí. O ich osude však pravdepodobne nemohla rozhodovať.  Ktovie, či svojou pobožnosťou ovplyvnila aspoň  svoje dcéry. Dve z nich sa totiž neskôr stali svätice a jedna blahoslavená.

Väčšinou však mama kráľovná hneď po narodení odovzdávala svoje dieťa dojke. Mama kráľovná, ako bolo zvykom, s ním dokonca ani nespávala v jednej miestnosti. Neraz ho dokonca, od približne štyroch rokov poslali žiť do inej krajiny.

Takto, medzi cudzími, na uhorskom dvore vyrastal napríklad aj Žigmund Luxemburský, syn českého kráľa Karola IV., aby sa po dovŕšení 14-teho roku života mohol oženiť s Máriou z Anjou, dcérou uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého.

Mama kráľovná v 14. storočí

Táto prvá uhorská kráľovná Mária (1371 – 1395) otehotnela až deväť rokov po sobáši. Avšak, vo vysokom štádiu tehotenstva na poľovačke spadla z koňa, potratila a zomrela. I také boli osudy matiek kráľovien.

O tom, aké možnosti vplývať na svoje dieťa mala v stredoveku mama kráľovná, som sa dozvedela od historičky Daniely Dvořákovej z jej knihy Čierna kráľovná Barbora Celjská.

Mama kráľovná v 15. storočí

Barbora Celjská (1392 – 1451), druhá žena uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského priviedla na svet len jedno jediné dieťa a aj to dcéru, Alžbetu. Tú, už ako 2-ročnú zasnúbili a hoci vyrastala na domácom kráľovskom dvore, mama kráľovná sa jej veľmi nevenovala. Viac času trávila cestovaním a plnením povinností kráľovnej. Taká bola doba, také boli povinnosti kráľovien.

FOTO: wikipedia

Uhorská kráľovná Barbora Celjská pred manželom s dcérou Alžbetou Luxemburskou. 

Podobne si svojho vytúženého syna neužila ani jej dcéra, samotná Alžbeta Luxemburská (1409 – 1442) manželka uhorského kráľa Albrechta II. Habsburského. Zo spomienok, ktoré spísala jej dvorná dáma Helena Kottannerová sa môžeme dozvedieť, ako prežívala jej „milostivá urodzená pani Alžbeta“ pôrod aj šestonedelie, počas ktorého sa táto kráľovná nemohla ani zotavovať, ani venovať dieťaťu. Ako vdova po kráľovi Albrechtovi II. totiž plnila vladárske povinnosti. Nuž, mamy kráľovné museli mať iné priority.

Mama kráľovná v 16. storočí

V každom prípade, nech už mali mamy kráľovné akékoľvek priority, záujmy alebo vzťahy s manželmi, ich hlavnou úlohou ostávalo priviesť na svet dieťa. Beda tej, ktorej sa to nedarilo …

Takou bola aj Beatrix Aragónska (1457 – 1508). Na uhorský kráľovský dvor prišla ako mladá a vytúžená nevesta kráľa Mateja Huňadyho. Neporodila však nielenže aspoň jediného syna, ale dokonca ani žiadne dieťa. Jej osud bol, po smrti manžela jemne povedané dosť ponižujúci.

Ešte horšie na tom bola Barbora Hohenzollernská (1464 – 1515), manželka uhorského kráľa Vladislava II. Jágelovského, ktorý sa do dejín zapísal ako „kráľ Dobrze“. Ten so svojou ženou nikdy „nekonzumoval manželstvo“ a keďže išlo o dohodnutý sobáš, dokonca sa s ňou ani raz nestretol.

Na politický nátlak sa zároveň oženil aj s Huňadyho vdovou Beatrix Aragónskou, ale ani ona od neho nedostala čo i len jeden manželský bozk. Obe manželstva neskôr pápež anuloval.

Až Anna de Foix (1484 – 1506), tretia manželka „kráľa Dobrze“ bola jeho milovanou ženou. Zomrela však pri pôrode druhého dieťaťa. Taký bol osud ďalšej mamy kráľovnej.

Keď si zároveň uvedomíme, že o osude kráľovských detí rozhodovali ustanovenia mierovej, resp. sobášnej zmluvy, ťažko je nám dnes povedať, aké možnosti zasahovať do života svojich detí mohli mať kráľovské mamy.

Povedzme taká dcéra „kráľa Dobrze“, Anna Jágelovská (1503 – 1547), manželka uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Tá porodila 15 detí. Zaujímalo by ma, či mala vplyv na podivné sobáše svojich potomkov.

Hm, zrejme preto bolo 17. storočie „chudobné“ na mamy kráľovné.

Mama kráľovná v 18. storočí

V každom prípade, aj by som už pochybovala o tom, či vôbec mohla niektorá mama kráľovná nejako vplývať na svoje deti. Lenže v 18. storočí vstúpila do dejín slávna „svokra Európy“ a tá výchovu detí poňala svojsky.

FOTO: wikipedia

Uhorská kráľovná Mária Terézia s rodinou v roku 1754.

Mária Terézia Habsburská (1717 – 1780) priviedla na svet 16 detí a s každým jedným mala veľké plány. Preto dbala na ich životosprávu, výchovu a vzdelanie. O tom, či bola dobrou mamou by vedelo najlepšie povedať jej 10 detí, ktoré sa dožili dospelého veku. Zrejme všetky, až na jednu dcéru, kritizovali zámer svojej mamy kráľovnej, ktorým bolo upevňovať Habsburskú monarchiu sobášmi svojich detí.

Mama kráľovná v 19. storočí

Naopak, filmovo slávna Sissi, teda Alžbeta Bavorská (1837 – 1898), manželka uhorského kráľa Františka Jozefa I. svoje deti sama ani vychovávať nesmela.

FOTO | wikipedia

Uhorská kráľovná Alžbeta s rodinou v paláci Gödöllő.

Ako matka, cisárovná a kráľovná mala Sissi veľmi ťažkú pozíciu. Porodila 4 deti, ale prvé tri jej odobrala na výchovu svokra. Proti jej vôli, i keď vo filme to vyzeralo inak. Osobne vychovávať mohla konečne až svoje posledné, štvrté dieťa, dcéru Máriu Valériu.

Mama kráľovná v súčasnosti

Takto by sme mohli pokračovať ešte podrobnejšie. Keď sa teda tak zamýšľam nad tým, aké to bolo byť mamou kráľovnou v Uhorsku, uvedomujem si, že mamy na kráľovských dvoroch zďaleka nemali také privilégia voči svojim deťom, ako som si myslela.

S istotou snáď môžem len povedať, že robili vždy pre svoje deti to najlepšie, čo vedeli, čo mohli. A to isté robia všetky mamy na svete aj dnes. Robia to najlepšie, čo vedia, čo môžu.

Preto každá mama je kráľovná.

Míľa pre mamu

Tento blog som vytvorila k príležitosti medzinárodného sviatku Dňa matiek, ktorý slávime každoročne v druhú májovú nedeľu už od roku 1908.

Od roku 2003 si môžeme uctiť všetky svoje mamy tak, že na ich počesť prejdeme spoločne jednu míľu pre mamu.

Toto podujatie som svojho času niekoľko rokov ja koordinovala.

O tom, prečo si práve takto uctievame svoje mamy nájdete na: www.materskecentra.sk/ Míľa pre mamu.

Rozprávkoví Kelti a ich skutočné stopy

Rozprávkoví Kelti a ich skutočné stopy

od | jan 21, 2023 | Fotogaléria, kvíz | 0 komentárov

Kde bolo tam bolo, tam, kde sa piesok lial a kde sa voda sypala, na vysokom brale, pri širokej rieke, postavili si svoju akropolu Kelti. Pravekí ľudia, čo mali spoločné zvyky, podobnú reč a spôsob života.  Boli to draví, desivo hluční bojovníci. No vedeli sa i baviť. Milovali pivo a slobodu – tú dávali aj svojim ženám. Ich príbeh sa naozaj stal a začína pred vyše dvetisíc rokmi.

Keltské mýty, zvyky, stratégie, ale aj vzťahy s Rimanmi mnohí sfilmovali. No azda najviac známe je animované, rozprávkové spracovanie inšpirované francúzskou komixovou sériou Asérix le Gaulios, u nás známe ako Asterixove dobrodružstvá.

Keltov ako takých bolo po celej Európe veľa. Vytvárali kmene. Na území Slovenska žili na začiatku 1. tisícročia 3 rôzne kmene. Kým v Bratislave boli usadení Bójovia, na severozápade to boli Kotíni a na južnom Slovensku Ossi.

Aj v dnešnej Bratislave zostalo po Keltoch mnoho unikátnych nálezov. Archeológovia zistili, že akropolu si Kelti zriadili na Bratislavskom hrade.

Tam sídlil keltský náčelník, v literatúre označovaný ako knieža, teda akýsi panovník. Zrejme to bol mocný a bohatý muž, ktorý si nechal raziť mince s vlastným menom. To najznámejšie poznajú aj deti v škole.

Spolu s ním obýval akropolu aj druid, všestranne múdry a rešpektovaný človek – muž alebo žena. No a dozaista tam žil aj bard – vzdelaný rozprávač motivačných mýtov a príbehov potrebných najmä pred odchodom do boja.

Kelti boli vynikajúci nielen ako bojovníci, ale aj ako remeselníci. Dielne si stavali pod kopcom, pri obchodných cestách a riekach. Aj na území dnešnej Bratislavy si vybudovali rozľahlé oppidum – teda mestské sídlisko.

Samostatnou kapitolou sú keltské ženy, ich spôsob odievania a najmä ich slobodná voľba muža a povolania, ktorú napríklad Rimanky nemali.

Srdečne vás pozývam spoznať toto rozprávkovo fascinujúce etnikum

  • v sobotu, 21. 1. 2022 na prehliadku Miesta objavov keltských pokladov a
  • v pondelok, 23. 1. 2023 na prednášku k výstave Kelti v Bratislave.

Nuž a zatiaľ vám ponúkam KVÍZ

  • 8 otázok
  • 1 správna odpoveď.

Nech sa páči, vyberte a kliknite na jednu odpoveď a zistíte, či je správna.

[Aktualizácia po prehliadke zo soboty, 21.1.2023]

Ďakujem Vám všetkým za účasť. Veľmi sa teším, že ste sa tak nadšene zapojili do zábavno-vzdelávacích aktivít, ktoré som pre vás vytvorila.  Nech sa páči, pozrite si fotky z prehliadky:

[Aktualizácia po prednáške v pondelok, 23.1.2023]

Nech sa páči, pozrite si fotky z komentovanej prehliadky výstavy Kelti v Bratislave a objavu keltsko-rímskej stavby, ktorými sprevádzal kurátor SNM-HM Juraj Kucharík:

Najbližšie podujatie:

sobota, 16. 3. 2024 - 14:00

BKIS/ Rande s mestom

Patenty Jozefa II. v Prešporku

0 €

Miesto stretnutia sa dozviete po registrácii cez https://www.bkis.sk/randesmestom/

i

zdroje

BARTA, Peter a MUSILOVÁ , Margaréta. 2016. Kelti z Bratislavy. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2016.

  1. KELTSKÁ MINCOVŇA V BRATISLAVE. [Online] Galéria mesta Bratislavy, 31. 1 2008. [Dátum: 2. 9 2021.] http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/keltska-mincovna-v-bratislave.

KOVÁR, Branislav. 2021. Mohli keltské ženy prelomiť zaužívané stereotypy a vstúpiť medzi druidov? [Online] History web denník IN, 8. 9 2021. [Dátum: 28. 9 2021.] https://historylab.dennikn.sk/starovek/mohli-keltske-zeny-prelomit-zauzivane-stereotypy-a-vstupit-medzi-druidov/.

MUSILOVÁ, Margaréta a RESUTÍK , Branislav. 2018. Rímske vplyvy na akropole keltského oppida v Bratislave. [aut. knihy] Rastislav ŠENKIRIK, a iní. Dunajský Limes a odkaz rímskej antiky na ľavom brehu Dunaja. Zborník z konferencie BSK. Bratislava : Bratislavský samosprávny kraj, Academia Istropolitana Nova, 2018, s. 118 – 129.

ŠEDIVÝ, Juraj a ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana. 2012. Dejiny Bratislavy. 1, Brezalauspurc – na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012.

  1. V Bratislave našli keltskú pec z čias Spartaka a Ceasara. [Online] SME Domov, 21. 2 2007. [Dátum: 2. 9 2021.] https://domov.sme.sk/c/3159080/v-bratislave-nasli-keltsku-pec-z-cias-spartaka-a-caesara.html.