Mama je kráľovná

8. 05. 2020 | fejtón, Ženy na Bratislavskom hrade

Kráľovná mala najdôležitejšiu úlohu – stať sa matkou. Ak rodila deti, bolo dobre. Ak to boli synovia, ešte lepšie. Priviedla ich síce na svet, ale patrili kráľovstvu.

mama kráľovná v 13. storočí

Mnohé mamy, hoc boli kráľovné, o svojich deťoch nerozhodovali. Hlavné bolo, aby rodili, koľko vládali.

Napríklad taká Mária Laskarisová (1206 – 1270), manželka uhorského kráľa Belu IV. Priviedla na svet 10 detí. O ich osude však pravdepodobne nemohla rozhodovať.  Ktovie, či svojou pobožnosťou ovplyvnila aspoň  svoje dcéry. Dve z nich sa totiž neskôr stali svätice a jedna blahoslavená.

Väčšinou však mama kráľovná hneď po narodení odovzdávala svoje dieťa dojke. Mama kráľovná, ako bolo zvykom, s ním dokonca ani nespávala v jednej miestnosti. Neraz ho dokonca, od približne štyroch rokov poslali žiť do inej krajiny.

Takto, medzi cudzími, na uhorskom dvore vyrastal napríklad aj Žigmund Luxemburský, syn českého kráľa Karola IV., aby sa po dovŕšení 14-teho roku života mohol oženiť s Máriou z Anjou, dcérou uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého.

mama kráľovná v 14. storočí

Táto prvá uhorská kráľovná Mária (1371 – 1395) otehotnela až deväť rokov po sobáši. Avšak, vo vysokom štádiu tehotenstva na poľovačke spadla z koňa, potratila a zomrela. I také boli osudy matiek kráľovien.

O tom, aké možnosti vplývať na svoje dieťa mala v stredoveku mama kráľovná, som sa dozvedela od historičky Daniely Dvořákovej z jej knihy Čierna kráľovná Barbora Celjská.

mama kráľovná v 15. storočí

Barbora Celjská (1392 – 1451), druhá žena uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského priviedla na svet len jedno jediné dieťa a aj to dcéru, Alžbetu. Tú, už ako 2-ročnú zasnúbili a hoci vyrastala na domácom kráľovskom dvore, mama kráľovná sa jej veľmi nevenovala. Viac času trávila cestovaním a plnením povinností kráľovnej. Taká bola doba, také boli povinnosti kráľovien.

Uhorská kráľovná Barbora Celjská pred manželom s dcérou Alžbetou Luxemburskou. FOTO | wikipedia

Podobne si svojho vytúženého syna neužila ani jej dcéra, samotná Alžbeta Luxemburská (1409 – 1442) manželka uhorského kráľa Albrechta II. Habsburského. Zo spomienok, ktoré spísala jej dvorná dáma Helena Kottannerová sa môžeme dozvedieť, ako prežívala jej “milostivá urodzená pani Alžbeta” pôrod aj šestonedelie, počas ktorého sa táto kráľovná nemohla ani zotavovať, ani venovať dieťaťu. Ako vdova po kráľovi Albrechtovi II. totiž plnila vladárske povinnosti. Nuž, mamy kráľovné museli mať iné priority.

mama kráľovná v 16. storočí

V každom prípade, nech už mali mamy kráľovné akékoľvek priority, záujmy alebo vzťahy s manželmi, ich hlavnou úlohou ostávalo priviesť na svet dieťa. Beda tej, ktorej sa to nedarilo …

Takou bola aj Beatrix Aragónska (1457 – 1508). Na uhorský kráľovský dvor prišla ako mladá a vytúžená nevesta kráľa Mateja Huňadyho. Neporodila však nielenže aspoň jediného syna, ale dokonca ani žiadne dieťa. Jej osud bol, po smrti manžela jemne povedané dosť ponižujúci.

Ešte horšie na tom bola Barbora Hohenzollernská (1464 – 1515), manželka uhorského kráľa Vladislava II. Jágelovského, ktorý sa do dejín zapísal ako “kráľ Dobrze”. Ten so svojou ženou nikdy “nekonzumoval manželstvo” a keďže išlo o dohodnutý sobáš, dokonca sa s ňou ani raz nestretol.

Na politický nátlak sa zároveň oženil aj s Huňadyho vdovou Beatrix Aragónskou, ale ani ona od neho nedostala čo i len jeden manželský bozk. Obe manželstva neskôr pápež anuloval.

Anna de Foix (1484 – 1506), tretia manželka “kráľa Dobrze” bola jeho milovanou ženou. Zomrela však pri pôrode druhého dieťaťa. Taký bol osud ďalšej mamy kráľovnej.

Keď si zároveň uvedomíme, že o osude kráľovských detí rozhodovali ustanovenia mierovej, resp. sobášnej zmluvy, ťažko je nám dnes povedať, aké možnosti zasahovať do života svojich detí mohli mať kráľovské mamy.

Povedzme taká dcéra “kráľa Dobrze”, Anna Jágelovská (1503 – 1547), manželka uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Tá porodila 15 detí. Zaujímalo by ma, či mala vplyv na podivné sobáše svojich potomkov.

Hm, zrejme preto bolo 17. storočie “chudobné” na mamy kráľovné.

mama kráľovná v 18. storočí

V každom prípade, aj by som už pochybovala o tom, či vôbec mohla niektorá mama kráľovná nejako vplývať na svoje deti. Lenže v 18. storočí vstúpila do dejín slávna “svokra Európy” a tá výchovu detí poňala svojsky.

Uhorská kráľovná Mária Terézia s rodinou v roku 1754. FOTO | wikipedia

Mária Terézia Habsburská (1717 – 1780) priviedla na svet 16 detí a s každým jedným mala veľké plány. Preto dbala na ich životosprávu, výchovu a vzdelanie. O tom, či bola dobrou mamou by vedelo najlepšie povedať jej 10 detí, ktoré sa dožili dospelého veku. Zrejme všetky, až na jednu dcéru, kritizovali zámer svojej mamy kráľovnej, ktorým bolo upevňovať Habsburskú monarchiu sobášmi svojich detí.

mama kráľovná v 19. storočí

Naopak, filmovo slávna Sissi, teda Alžbeta Bavorská (1837 – 1898), manželka uhorského kráľa Františka Jozefa I. svoje deti sama ani vychovávať nesmela.

Uhorská kráľovná Alžbeta s rodinou v paláci Gödöllő. FOTO | wikipedia

Ako matka, cisárovná a kráľovná mala Sissi veľmi ťažkú pozíciu. Porodila 4 deti, ale prvé tri jej odobrala na výchovu svokra. Proti jej vôli, i keď vo filme to vyzeralo inak. Osobne vychovávať mohla konečne až svoje posledné, štvrté dieťa, dcéru Máriu Valériu.

mama kráľovná v súčasnosti

Takto by sme mohli pokračovať ešte podrobnejšie. Keď sa teda tak zamýšľam nad tým, aké to bolo byť mamou kráľovnou v Uhorsku, uvedomujem si, že mamy na kráľovských dvoroch zďaleka nemali také privilégia voči svojim deťom, ako som si myslela.

S istotou snáď môžem len povedať, že robili vždy pre svoje deti to najlepšie, čo vedeli, čo mohli. A to isté robia všetky mamy na svete aj dnes. Robia to najlepšie, čo vedia, čo môžu.

Preto každá mama je kráľovná.

Deň matiek

Tento blog som vytvorila k príležitosti medzinárodného sviatku Dňa matiek, ktorý slávime každoročne v druhú májovú nedeľu už od roku 1908.

Od roku 2003 si môžeme uctiť všetky svoje mamy tak, že na ich počesť prejdeme spoločne jednu míľu pre mamu.

Aktuálne, pre karanténne opatrenia kvôli vírusu COVID-19, to môžeme urobiť individuálne, so svojou rodinou.

Stačí sa zaregistrovať a nahlásiť počet kilometrov, ktoré sme prešli pre svoju mamu v čase od 4. do 10. mája 2020.

Ja s rodinou sme ich prešli pre Rodinné centrum Prešporkovo, ktoré som pred 15 rokmi spoluzakladala.

Podujatie organizuje moja “alma mater” Únia materských centier.

O tom, prečo si práve takto uctievame svoje mamy nájdete na: www.materskecentra.sk/ Míľa pre mamu.

PS:

Čo myslíte,

kedy mala MAMA KRÁĽOVNÁ

väčšiu možnosť

vplývať na svoje deti?

ďakujem za vaše dojmy

3 komentáre

  1. Anna Laznovska

    Pani Katka pekne napisané ,ale nechcela by som žit v tom obdobi ,najviac mi vyhovuje teraz a som mama dokonca babka som spokojná .

  2. Lýdia Melišková

    Ďakujem. Opať zaujímavé info. Želám príjemné tvorivé dni.

  3. Danka Krušinská Trudičová

    Katka, veľmi pútavé čítanie. Človek sa zrazu možno začne na niektoré reálie z histórie pozerať aj inak. Ďakujem za tento exkurz. Vnímam, koľko krásnej energie si do toho dala.

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

l
autorka blogu

Mgr. Katarína Králiková

použité zdroje
  • DVOŘÁKOVÁ, Daniela : Spomienky Heleny Kottannerovej. Vydavateľstvo Rak Budmerice. 2008.
  • DVOŘÁKOVÁ, Daniela – HOLEC, Roman – LENGYELOVÁ, Tünde – MÚCSKA, Vincent : Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch. Ottovo nakladatelství Praha. 2014, 2017.
  • KODAJOVÁ, Daniela : Dva životy cisárovnej Alžbety: Ako žila a ako zomrela legendárna Sissi? Historická revue. 9/ 2018.
  • KUNEC, Patrik : Milujúca manželka a prísna matka. Historická revue. 2/2016.
zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
  • archív KK
Z
jazyková korektúra
  • Text neprešiel jazykovou korektúrou.
  • Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk, rada to opravím.

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice, keď tvorím písaním.

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.