Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta I.

V utorok, 15. septembra 2020 sme mali prehliadku Dobrí susedia z Ferdinadovho Mesta. Organizovali ju Bratislavské rožky, o. z, v rámci podujatia Dobrý trh na Panenskej a Podjavorinskej. Prehliadka sa konala v dvoch termínoch, o 12:00 a o 16:00 hod. Účastníkom som priblížila osudy siedmych susedov z prelomu 18. a 19. storočia. Tých, ktorí sa svojim životom a prácou stali Dobrými susedmi z Ferdinandovho Mesta.

Ferdinandovo Mesto utváralo v rokoch 1848 až 1930 názov pre druhý prešporský/ bratislavský obvod. Patrili doň približne ulice Zochova, Palisády, Suché mýto, Ul. 29. augusta, Špitálska, Námestie SNP a Župné námestie. Žilo tu mnoho výnimočných ľudí a všetci boli dobrí susedia. 

Prečítajte si, o ktorých som rozprávala počas prehliadky Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta v roku 2020.

FOTO: Janka Kollárová

Prehliadka Dobrí susedia z Ferdinandovho Mesta.

Dobrí susedia z Konventnej ul.

Žil tu aj Ignátz Feigler ml. (1820-1894), staviteľ, projektant a obchodník so stavebninami z významnej rodiny Feiglerovcov. Svojim susedom staval nájomné domy presvetlené oknami v každej izbe. Ako novinku naprojektoval do každého bytu kúpeľňu s WC. So svojou rodinou žil na Konventnej ul. č. 5. 

FOTO: Katarína Králiková

Dom Ignátza Feiglera ml. (uprostred vľavo)

Susedil s ním Gustáv Heckenast (1811-1848), kníhtlačiar a vydavateľ a podporovateľ umelcov, ktorý sa na dôchodok presťahoval do Prešporku. Nechal si tu postaviť veľký palác z červených tehál na križovatke dnešných ulíc Konventná a Kozia. 

FOTO: Katarína Králiková

Hackenastov palác na rohu Konventnej a Kozej ul. v Bratislave

Obaja spomínaní iste poznali svojho suseda, podľa ktorého bola pomenovaná vedľajšia, dnes Podjavorinskej ulica. Bol ním Teodor Edl (1815-1882), úspešný bankár, významný funkcionár, štedrý mecenáš a ako vynikajúci klavirista aj obľúbený sused.    

FOTO: Katarína Králiková

Dom na rohu Kozej ul. a Podjavorinskej ulice, ktorá sa v 19. storočí volala Edlova ul.

dobrí susedia z Panenskej ul.

Hudobne nadaná bola aj ich susedka, šarmantná operná speváčka Oľga Trebitschová (1887-1919). Svoj talent prezentovala iba pred publikom v Prešporku. S milovaným manželom žila až do svojej predčasnej smrti v Georgievitsovom paláci na Panenskej ul.  

FOTO: Katarína Králiková

Pamätník Oľgy Trebitsch (1887 – 1919) na dvore Georgievitschovho paláca v Bratislave na Panenskej ul.

Na tejto ulici, žili v 18. storočí aj potomkovia evanjelickej rodiny Habermayer. Pri ich paláci na rohu Panenskej a Štetinovej sme si pripomenuli osudy synov a vnukov zakladateľa rodu, obchodníka s dobytkom Lorenza. 

FOTO: Katarína Králiková

Detailny záber na palác rodiny Habermayer v Bratislave na Panenskej ul.

Habermayerovci podnikali v rôznych oblastiach, ženili sa s dcérami významných prešporských mešťanov, avšak, ich potomkovia postupne vymierali.

Pravdepodobne sa poznali so susedom pekárom Georgom Philippom Mayerom. V jeho dome sa mu narodila vnučka, Alžbeta Guntherová Mayerová (1905 – 1973). Táto významná slovenská kunsthistorička, vysokoškolská pedagogička, muzeologička a publicistka s mimoriadne pohnutým osudom žila na Panenskej až do tzv. „Akcie B“.

Viac o jej nevšednom osude sa dozviete v blogu Alžbeta Güntherová-Mayerová, muzeologička napriek režimu.

FOTO: Katarína Králiková

Dom (vpravo), v ktorom sa narodila Alžbeta Güntherová Mayerová má na stene pamätnú tabuľu.

Záver vychádzky patril šermiarovi, ktorým bol Ferdinand Martinengo (1821-1895). Práve on inicioval zavedenie telocviku medzi povinné predmety na školách. Zakladal tiež športové a charitatívne spolky. Hlavne úspešný Dobrovoľný hasičský spolok, ktorý jeho zásluhou inšpiroval mnohé mestá.

Dom, v ktorom býval na rohu Panenskej ulice a Suchého mýta už dnes nestojí. Jeho odkaz, ako byť dobrým susedom však pretrváva aj vďaka rozprávkovej knihe Martinengo, ktorú o ňom vydalo OZ Bratislavské rožky.

Toto je taký stručný prehľad o dobrých susedoch z Ferdinandovho Mesta. Na prehliadke sme si o nich samozrejme povedali viac. 

A akí boli ďalší Dobrí susedia z Ferdinandovho mesta?

To sa dozviete v septembri 2021 na podujatí Dobrý trh na Panenskej 2021, budem vás včas informovať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou. Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová (1905 – 1973). Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BARCZI, J. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – roky „vyhnanstva“ 1952 – 1955. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

BLEYOVÁ, J. (2017). Spomienka na Ferdinanda Martinenga [Zaznamenal: J. BLEYOVÁ]. Dostupné na Internete: https://reginazapad.rtvs.sk/clanky/vyrocia-historia/127978/spomienka-na-ferdinanda-martinenga

DELIKÁT, R. (29. 10 2019). Miesto, kde bola banka doma takmer sto rokov. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/miesto-kde-bola-banka-doma-takmer-sto-rokov/

FORBAT, E. (1959). Dejiny Bratislavského obchodu v 18. a 19. storočí. Bratislava: Vydavateľstvo SAV.

GÜNTHER, P. (8. 11 2019). Osobné stretnutie na Panenskej ul. (BA). (K. KRÁLIKOVÁ, Dotazovateľ)

GÜNTHEROVÁ MAYEROVÁ, A. (2013). Zhodnotenie vlastných prednášok z dejín. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: https://www.pamiatky.sk/Content/Data/File/ARCHIV/Monument-1-2013.pdf

KALMÁN, E. (2013). The best hungarian operetta songs [Zaznamenal: M. OSZVALD, K. PELLER, & T. FOLDES]. [YOUTUBE]. 8, 20. Dostupné na Internete: https://www.youtube.com/watch?v=z0K8Z5F6ZBA

MÁNYA, Á. B. (2. 4 2019). „Rytieri plameňov“ v Prešporku v rokoch 1867 – 1918. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/rytieri-plamenov-v-presporku-v-rokoch-1867-1918/

NOVÁČEK, Z. (1961). Významné hudobné zjavy a Bratislava v 19. storočí. Bratislava: Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry.

ORTVAY, T. (2017). Ulice a námestia Bratislavy. Ferdinandovo mesto. Bratislava: Marenčin PT.

POHANIČOVÁ, J. (2011). Dvaja Ignatzovia – otec a syn Feiglerovci. Architektonické listy Fakulty architektúry STU č. 1/2011, 6-15. Dostupné na Internete: https://www.fa.stuba.sk/buxus/docs/ALFA1-011-web.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAJ, P. (dátum neznámy). Architektúra dlhého storočia a Feiglerovci. Dostupné na Internete: Spolok architektov Slovenska: http://www.sasarch.sk/cms/uploaded/1715_attach_Feiglerovci%20vnutro%20ukazka.pdf

POHANIČOVÁ, J., & BUDAY, P. (2016). Storočie Feiglerovcov. Príbeh bratislavských architektov, staviteľov a stavebných podnikateľov. Bratislava: Trio Publishing.

Popis pamätníka: Oľga Trebitschová (1887 – 1919), Panenská ul. č. 11. (28. 8 2018). Dostupné na Internete: Epocha: https://pam.epocha.sk/pamaetniky-bratislava/stare-mesto/olga-trebitschova-1887-1919-panenska-ul-c-11

ROŽOVÁ, J. (., & HORNYÁK, I. (5. 4 2019). Cantus – príbeh jednej sochy Pred sto rokmi zomrela Oľga Trebitschová, ktorú stvárnil sochár Alojz Rigele. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/cantus-pribeh-jednej-sochy-pred-sto-rokmi-zomrela-olga-trebitschova-ktoru-stvarnil-sochar-alojz-rigele/

ŠIDLÍKOVÁ, Z. (2013). Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky. Dostupné na Internete: Monument revue 1/ 2013: Alžbeta Güntherová-Mayerová – krátka etapa výtvarníčky

Štátna opera Banská Bystrica. (30. 11 2017). Emmerich Kálmán ‒ kráľ maďarskej operety. Dostupné na Internete: MK SR: http://new.mksr.sk/medialny-servis/aktuality-ministerstva-kultury-36.html?id=1041

TÓTH, A. (1. 2 2012). Hungarian Histrorican Review. Dostupné na Internete: Sociálne stratégie luteránskych mešťanov v Pressburgu, 1750–1850: http://www.hunghist.org/index.php/83-articles/90-2012-1-2-toth

TÓTH, A. (2020). „Lesk meštianskej rodiny a …?“. Dostupné na Internete: Miskolci Egyetem: https://tti.uni-miskolc.hu/blog27

VANČU, S. (15. 10 2011). Zabudnuté osobnosti Bratislavy – Ferdinand Martinengo. Dostupné na Internete: Ženský web: https://zenskyweb.sk/metropola/archiv/zabudnute-osobnosti-bratislavy

VYHNÁNEK, J. (11. 11 2017). Zásluhy Ferdinanda Martinenga siahajú oveľa ďalej ako “len“ po založenie Dobrovoľného hasičského spolku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/zasluhy-ferdinanda-martinenga-siahaju-ovela-dalej-ako-len-po-zalozenie-dobrovolneho-hasicskeho-spolku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavske rožk: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

VYHNÁNEK, J. (2. 4 2019). Známy vydavateľ Gustav Heckenast zomrel v Prešporku. Dostupné na Internete: Bratislavské rožky, o. z.: https://bratislavskerozky.sk/znamy-vydavatel-gustav-heckenast-zomrel-v-presporku/

 

Výnimočný lekár Ladislav Dérer: Viac veril zdravej strave ako liekom

Výnimočný lekár Ladislav Dérer: Viac veril zdravej strave ako liekom

Výnimočný lekár Ladislav Dérer: Viac veril zdravej strave ako liekom

V posledných týždňoch akosi viac vnímame ľudí pracujúcich v zdravotníctve. Mnohí zasvätili svoj život uzdravovaniu pacientov na úkor svojho súkromia. Takým bol aj bratislavský lekár a pedagóg Ladislav Dérer, po ktorom je od roku 1967 pomenovaná nemocnica na Kramároch.

FOTO: Katarína Králiková

Budova Univerzity Komenského na Šafárikovom nám. v Bratislave

Bratislavské noviny

Článok som napísala pre Bratislavské noviny.

Prečítať si ho môžete tu: Výnimočný lekár Ladislav Dérer: Viac veril zdravej strave ako liekom

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

SEČANSKÝ, I. : Spomienky a vyznania lekára. Slovak Academic Press, 1997.

PLEVA, J. : Lekárska fakulta po oslobodení r. 1945. Univerzita Komenského, 1969.

Ťažké povojnové roky v Petržalke priniesli aj tragédiu, ktorá si vyžiadala až 12 mŕtvych

Ťažké povojnové roky v Petržalke priniesli aj tragédiu, ktorá si vyžiadala až 12 mŕtvych

Ťažké povojnové roky v Petržalke priniesli aj tragédiu, ktorá si vyžiadala až 12 mŕtvych

Ľudia, sužovaní 2. svetovou vojnou dúfali, že po jej skončení nastane vytúžený pokoj. Povojnové udalosti ho však nepriniesli. Obyvateľov Petržalky navyše sužovali tzv. katastrofy vis maior. Novinár Ján Hrušovský bol jedným z tých, ktorí nám zanechali aj tie príjemnejšie spomienky na toto obdobie… 

ILUSTRAČNÁ FOTO: pixabay

Kapela Konráda Kaesa vyhrávala návštevníkom hostinca U Krištofeka až do roku 1948

b

Petržalské noviny

Tento článok som napísala pre Petržalské noviny

Prečítať si ho môžete tu: Ťažké povojnové roky v Petržalke priniesli aj tragédiu, ktorá si vyžiadala až 12 mŕtvych

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

KAČÍREK Ľuboš – TIŠLIAR Pavol: Petržalka v rokoch 1919 – 1946. Stimul. 2014

KOTRŠIAL Jozef: Pamätná kniha obce Petržalky. www.petrzalka.sk

Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

V dejinách Bratislavy máme veľa inšpiratívnych ľudí. Poctivo pracovali, oddane slúžili svojej komunite a na ich česť sa dalo prisahať. Taký bol aj David Krausz. Pokrokový mliekar, štedrý mecenáš a vážený mešťan. Do Prešporku sa prisťahoval až v zrelom veku a predsa tu zanechal výraznú stopu. Zničili ju však fašisti.

ZDROJ FOTO: Tomáš Stern

David Kraus

b

Bratislavské noviny

Tento článok som napísala pre Bratislavské noviny

Prečítať si ho môžete k: Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

zdroj foto

STERN, Tomáš

i

zdroje

KRÁLIKOVÁ, Katarína. (2019) Príbeh budovy ÚĽUV. všetky zdroje sú uvedené v článku.

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 1/2

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 1/2

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 1/2

Pred dvoma týždňami ste si mohli prečítať o slávnosti Das Eisweg machen na Dunaji, ktorá sa naposledy konala v roku 1526. Bol to prelomový rok nielen v dejinách Slovenska či Bratislavy, ale aj Petržalky. Po prvýkrát sa totiž vyformovalo zloženie obyvateľstva.

 

Petržalské noviny

celý článok:

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky?

zdroje textu

Ján Čomaj: Petržalka-Engerau-Ligetfalu. Marenčin PT, 2019.

Marek Meško, Migračné krízy v minulosti – vpád Pečenehov, Historyweb.dennikin.sk, 25.03.2016.

Marián Urblík: Dejiny Bratislavy – Petržalka. Obzor, 1978.

zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice keď tvorím písaním.

ďakujem za vaše dojmy

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.

[thrive_leads id='28674']