Osud Margity, dcéry uhorského kráľa Bela IV., bol zaujímavý, už keď ju matka nosila pod srdcom. Tiež v nasledujúcich rokoch a ešte aj dlho po jej smrti. Fascinovaný ňou bol aj polyhistor Matej Bel, ktorý ako jeden z mála videl na vlastné oči jej pozostatky, kým sa navždy stratili v múroch kláštora klarisiek.
Tento článok som napísala pre Bratislavské noviny. Nech sa páči, prečítať si ho môžete tu tu: Tajomstvo relikvií svätej Margity Uhorskej.
ZDROJ:
Bratislava Mateja Bela, vydavateľstvo OBZOR 1984
UPOZORNENIE:
V texte je uvedené: “V roku 1637, keď Matej Bel tvoril svoje životné dielo…”. Pri tejto informácií som vychádzala z presnej citácie, ktorá je uvedená v knihe Bratislava Mateja Bela uviedli na strane 61 v riadku 6.
Kolegyňa Zuzana Godárová ma upozornila, že Matej Bel sa narodil až v roku 1684. Zrejme teda ide o preklep, ktorý som si neuvedomila pri tvorbe článku.
Čitateľom sa ospravedlňujem a ďakujem p. Godárovej za to, že ma na chybu upozornila a ja som tak získala cenné ponaučenie do života.