Valčík bol kedysi poburujúci a dámy pohoršene opúšťali miestnosť

Valčík bol kedysi poburujúci a dámy pohoršene opúšťali miestnosť

Tanec je príležitosť, kedy sa muž a žena môžu navzájom dotýkať bez toho, aby vzbudzovali pohoršenie. Toto kedysi vôbec neplatilo. Telesný kontakt bol neprípustný. V intimite tanca nastal veľký zlom až pred 150 rokmi a symbolizoval predovšetkým zmenu v spoločnosti.

Tento článok som napísala vo februári 2020
pre Bratislavské noviny:
Valčík bol kedysi poburujúci a dámy pohoršene opúšťali miestnosť

Zdá sa to až neuveriteľné, že taký krásny tanec, ako je valčík, mohol byť kedysi považovaný za hriešny tanec. Apropo, pojem “hriešny tanec” je známejší až z rovnomenného filmu z roku 1987, ktorý bol natočený podľa skutočného príbehu scenáristky Eleanor Bergstein. V časoch, keď prichádzal do módy valčík, používali súčasníci pravdepodobne výrazy ako pohoršujúci, nemravný, poburujúci, škandalózny. A niet sa čo čudovať.

Prvýkrát bol oficiálne do aristokratickej, tzv. vysokej spoločnosti na panovníckom dvore uvedený na prelome rokov 1814/ 1815. Bolo to v čase, keď rakúsky minister Klemens Lothar Metternich (1773 – 1859) pozval, v mene nerozhodného puntičkárskeho rakúskeho cisára Františka I. (1768 – 1835) do Viedne najdôležitejších zástupcov takmer 200 vtedajších štátov Európy na tzv. Viedenský kongres. Jeho súčasťou bol aj kultúrny, spoločenský a zábavný program.

Dokonca, zdalo sa, že viac, ako oficiálna časť kongresu.

Knieža Metternich možno nemal až taký dobrý charakter, ale hlúpy nebol. Vedel, že najviac dohôd sa vybaví v neformálnych debatách, pri víne, na poľovačke a hlavne večer pri tanci. Na to spoliehal. Nevadilo mu, že následne diplomati jednotlivých krajín museli po každej takej dohode podávať nadľudské výkony.

Už vtedy sa totiž každý s každým dohodol a keď si prípitky navzájom odporovali, bolo potrebné strategicky vykľučkovať, aby niekto niekomu nevyhlásil vojnu. Je priam neuveriteľné, ako práve s týmito okolnosťami súvisí tanec.

Začiatkom spomínaného 19. storočia ešte platili konvencie, teda ustálené zvyky, ktoré všetci dodržiavali už po niekoľko stáročí. Na cisárskom dvore vo Viedni sa dokonca riadili prísnou Španielskou etiketou. Jej pravidlá zaviedol ešte v roku 1420 burgundský vojvoda Filip zvaný Dobrý (1396-1467), zakladateľ rytierskeho Rádu Zlatého rúna.

Podľa odborníčky na diplomaciu Márie Holubovej, vytvoril rafinovaný dvorný ceremoniál, Burgundský protokol. Postavený bol na náboženských princípoch a jeho cieľom bolo čo najviac oddeliť panovníkov od ostatných ľudí, ktorí boli prísne a jednoznačne rozčlenení podľa titulov a postavenia.

Protokol neskôr, keď už Burgundsko patrilo pod Francúzsko, premenovali na Španielsku etiketu, ktorú aj vďaka sobášnej politike prevzali všetky kráľovské dvory v Európe. Jej súčasťou bol aj spôsob tancovania.

Keďže katolícka cirkev zakazovala voľnú, obzvlášť rituálnu zábavu pri hudbe, vytvorili nové tance, ktoré mali prísne pravidlá a náročnú choreografiu. Naučiť sa ich mohli len vyvolení, teda tí, ktorí boli v hierarchii najbližšie k vládcovi.

Na panovníckych dvoroch získavali nové, výnimočné postavenie učitelia tanca. Dohliadali na dodržiavanie spôsobu tancovania, obzvlášť na jeho prudérnosť. Muži a ženy sa pri ňom dotýkali len náznakom končekov prstov na rukách. Dovolené boli iba plaché pohľady a aj vďaka dobovej móde širokánskych sukní, vystužených krinolínami, boli tancujúci od seba primerane vzdialení.

Zrazu, z ničoho nič, začal sa medzi urodzenou spoločnosťou šíriť nový tanec. Jeho melódiu už na cisárskom dvore poznali, ale iba ako súčasť baletných či hudobných predstavení. Aj rodák z Prešporku, žiak W. A. Mozarta, klavirista Johann Nepomuk Hummel, ktorý pre nich, už v roku 1808, napísal valčík.

Ale tancovať na takúto hudbu?

To bolo neprípustné.

Čiastočne preto, že tento tanec pochádzal z nižších vrstiev, no predovšetkým kvôli spôsobu tanca. Ten vyžadoval, aby sa páry navzájom dotýkali a dokonca, aby sa po celý čas držali čo najtesnejšie pri sebe. To bolo poburujúce.

Počas bálov, ktoré si šľachtici organizovali, pri valčíku pohoršené dámy údajne ostentatívne opúšťali tanečné sály.

Avšak, uvoľnenejším mravom nebolo možné zabrániť a kultúru milujúci Habsburgovci tanec povolili aj napriek prísnej Španielskej etikete. A tak, po Viedenskom kongrese, začali valčík tancovať aj počestné dámy na slávnych spolkových báloch v Prešporku.

zdroje textu

Marian Hochel: Viedenský kongres: Ako sa dohadoval mier pri valčíku? Historická revue 10/2015

Jana Verešová: Tanec a tanečné aktivity. Metodicko pedagogické centrum. 2015

Prešporskí vinári boli výnimoční aj v európskom meradle

Prešporskí vinári boli výnimoční aj v európskom meradle

Prešporskí vinári boli výnimoční aj v európskom meradle

Po celé stáročia bratislavskí obyvatelia chránili svoje privilégiá pestovať, vyrábať, predávať, a hlavne popíjať iba vlastné víno. Pritom Matej Bel ich často kritizoval, že až príliš slávia Bakchusa, mytologického boha vína. To ešte netušil, čo im umožní tzv. „vandrovná“ licencia.

zdroje textu

Kušík Michal, Bratislava Mateja Bela (Obzor, 1984)

Michálek Slavomír, ed.: História zadnými dverami (HÚ SAV, 2018)

zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice keď tvorím písaním.

ďakujem za vaše dojmy

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.

[thrive_leads id='28674']

Henrich Klein svoj hudobný talent venoval mládeži v Prešporku

Henrich Klein svoj hudobný talent venoval mládeži v Prešporku

Henrich Klein svoj hudobný talent venoval mládeži v Prešporku

Heinrich Klein bol hudobný skladateľ, dirigent a predovšetkým pedagóg. Podobne ako Mozart, aj on bol vďaka neobyčajným schopnostiam označovaný ako zázračné dieťa. Lenže, mladý Heinrich nevedel byť rovnako zábavný. O to väčší talent mal v organizačnej a teoretickej, konštrukčnej a pedagogickej oblasti.

zdroje textu
zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
  • portrét H. Kleina – Galéria mesta Bratislavy
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

Pred mnohými a mnohými splnmi mesiacov, teda vlastne 29. septembra 2019, na sviatok sv. Michala, som robila prehliadku Večerná Bratislava. Jej témou bolo všetko Michalské. Práve vtedy, tam, na Michalskej ulici, som dostala ďalšiu zaujímavú otázku. Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

FOTO: Katarína Králiková

Schwartzov dom na Michalskej ul. v Bratislave

stručná odpoveď

Lebo ju tam osadili zrejme ako dekoratívny prvok ešte v stredoveku. Neskôr, pri rekonštrukcii sa ju majitelia rozhodli ponechať a zvýrazniť.

podrobnejšia odpoveď

Snažila som sa to zistiť sama. Vyzvedala som i v tamojšej reštaurácii. Čašník mi len v behu medzi stolmi povedal, že to je napoleónska guľa. Ani nepočkal na otázku…

Čas plynul. O guli na Scharzovom dome som nenašla žiadnu zmienku.

S malou dušičkou som sa obrátila na pána Petra Horanského, historika, pamiatkára a držiteľa osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore architektonicko-historický výskum. 

Je to starý renesačný meštiansky dom. Určite to tam bolo ešte pred rekonštrukciou, ale preverím to…,

povedal mi a ja som bola nadšená.

Konzultoval to aj s pánom Štefanom Holčíkom, archeolóom a historikom, ktorý je v Bratislave známy ako propagátor bratislavských pamiatok.

Už som ani nedúfala, že mi niekedy odpíše, keď som p. Horanského tento týždeň stretla v Rómerovom dome na Zámočníckej 10 v Bratislave. Hneď ma oslovil:

Zistil som to, ale nemal som čas odpísať. Hovoril som aj s p. Holíčkom. Tá guľa tam bola pravdepodobne ako dekoratívny prvok. To už nezistíme. Dom tam stál už v 16. storočí. Neskôr sa im zrejme nepáčila, tak ju osekali a zakryli fasádou. No a pri rekonštrukcii v roku 2000 odlomenú guľu našli a noví majitelia sa rozhodli, že ju neprekryjú, ale zvýraznia.

 To je všetko, čo sa nateraz dá zistiť o guli na Schwarzovom dome, ktorý stojí na Michalskej ul. v Bratislave.

A kto bol Schwarz?

Zistíme to z rozsiahlej publikácie Rody starého Prešporka (Genealogický rozbor obyvateľstva a topogrfia mesta podľa súpisu z roku 1624), ktorú napísal Frederik Federmayer.

Jakub Schwarz sa narodil okolo roku 1584, zomrel pred rokom 1633. Bol členom širšej mestskej rady a v roku 1621 pôsobil ako špitálmajster (zrejme v mestskom špitáli sv. Ladislava).

Dom získal tak, že sa oženil s vdovou Sárou Schreiberovou, ktorá po prvom manželovi zdedila podiel na dome. 

Osud Sáry Schreiberovej je neobyčajne zaujímavý. Priblížim Vám ho v niektorom blogu.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

HORANSKÝ, Peter. pamiatkar, výskumník, archeológ, odborný garant obnovy hradu Uhrovec, spoluobjaviteľ Rybárskej brány v Bratislave, autor množstva odborných publikácií o ochrane historických pamiatok

Pamiatkový úrad SR –  pamiatkový objekt Michalská ul. č. 5 Bratislava. Dostupné na internete: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=154

HOLČÍK, Štefan (30.11.2006)  „Vynovený“ meštiansky dom na Michalskej 5. Bratislavské noviny, 30.11.2006. Dostupné na internete: https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/5554-vynoveny-mestiansky-dom-na-michalskej-5

Andrej Groll: Wolfgang von Kempelen je bratislavský Da Vinci

Andrej Groll: Wolfgang von Kempelen je bratislavský Da Vinci

Andrej Groll je autor putovnej výstavy Wolfgang von Kempelen – Bratislavský da Vinci. Práve na tejto výstave sme sa spoznali a začali spolupracovať. Vytvorili sme občianske združenie Kempelenopolis, lebo chceme ľuďom v Bratislave, i na celom Slovensku, pripomenúť, kto bol Wolfgang von Kempelen. Rozprávali sme sa o rôznych súvislostiach.

Idem na stretko s Andrejom Kempelenom,

to hovorím naším doma vždy, keď odchádzam na stretnutie s Tebou. Máte vy dvaja niečo spoločné?

Asi najmä to, že sme obaja rodení Bratislavčania. Tiež nás spája záľuba vo vede, technike i umení, hoci ja kĺžem len po povrchu, zatiaľ čo Kempelen bol expert svetového formátu.

A v neposlednom rade sme obaja psíčkari. Opis správania psov v Kempelenovom diele Mechanizmus ľudskej reči je založený na pozorovaní jeho vlastného psa, špiclíka. Ja mám doma bastarda, ale keď čítam príslušnú pasáž z Kempelenovej knihy, mám pocit, že opisuje môjho psa.

FOTO: archív Katarína Králiková

Andrej Groll je rodený bratislavčan, rovnako ako Wolfgang von Kempelen.

Wolfgang von Kempelen

(23. janurár 1734, Prešporok – 26. marec 1804, Viedeň)

diplomat, polyhistor, vynálezca,
výtvarník a dramatik,
obľúbenec Márie Terézie

FOTO: archív Kempelenopolis, o. z.

Wolfgang von Kempelen na gragike, ktorú vytvoril Miroslav Cipár.

O Kempelenovi si už veľakrát rozprával ľuďom osobne aj do médií. Aká otázka Ťa najviac prekvapila, potešila alebo rozosmiala?

Rozosmialo ma, keď sa ma redaktorka istej televízie na venisáži výstavy v Košiciach opýtala: “Čo Vás motivovalo k týmto vynálezom?” Zrejme zmeškala oficiálny začiatok a myslela si, že ten Bratislavský da Vinci mám byť ja.

FOTO: archív Katarína Králiková

Andrej Groll nie je Wolfgang von Kempelen. Ale vie o ňom veľa. Veľmi veľa.

šachový automat Turek

„Wolfgang von Kemplen vytvoril šachový automat zvaný Turek a hovoriaci stroj. Oba tieto vynálezy do dnešných dní fascinujú ľudí po celom svete.

Kvôli historicky prvej kabinetnej ilúziii šachového Turka má dodnes Wolfgang von Kempelen medzi laickou verejnosťou nespravodlivo povesť šarlatána.

Pritom, Wolfgang von Kempelen, jedna z najvýznamnejších osobností osvietenstva u nás s celosvetovým presahom, to, že ide o ilúziu nikdy netajil.“

Andrej Groll

Mimochodom, čo myslíš, prečo veľa ľudí vie o Kempelenovi tak málo?

V prvom rade mnohí Slováci nejavia veľký záujem o vlastné dejiny. Osobnosti z obdobia Uhorska a habsburskej monarchie nepovažujeme za svoje, ale prenechávame ich Rakúšanom a Maďarom, čo je škoda. Pritom sa tiež môžme pokladať za ich dedičov. Keby žil Kempelen v Prahe, Česi by z neho spravili rovnaký kult ako z Kafku, ktorý takisto nebol Čech.

Druhý dôvod je asi v tom, že Kempelen má kvôli Turkovi nespravodlivo povesť podvodníka a nie je braný vážne. On sa pritom netajil, že ide o ilúziu a predvádzal ho len dva roky na príkaz Jozefa II. V tieni Turka tak ostávajú mnohé svetové prvenstvá, ktoré má Kempelen na konte. Ale v podstate i samotný Turek bol natoľko dômyselnou ilúziou, že predbehol dobu o 100 rokov.

Ktoré dnešné mestá či krajiny si ho môžu “privlastňovať” vzhľadom na to, kde všade pôsobil?

Hlásia sa k nemu Maďari i Rakúšania, žil asi rok v Budíne a 20 rokov vo Viedni. Až 50 rokov však býval v Prešporku, no naše mesto na neho takmer zabudlo.

FOTO: archív Katarína Králiková

Andrej Groll pripomína významné prvenstvá Wolfganga von Kempelena.

svetové prvenstvá Wolfganga von Kempelena

prvý úspešný pokus o umelú syntézu reči (hovoriaci stroj, 1769 – 1791)

prvé zariadenie na tlač textu pre nevidiacich (1779)

prvý udelený patent na parnú turbínu v dejinách (1784)

prvá kabinetná ilúzia v histórii mágie (Šachový Turek, 1769)

zakladateľ experimentálnej fonetiky (Mechanizmus ľudskej reči, 1791)

priekopník v oblasti logopédie a výuky nevidomých

Spomínam si, ako som Ti navrhla, aby sa naše OZ volalo Kempelenopolis. Ale toto slovné spojenie si vymyslel Ty, v rámci jedného stanovištia na výstave. Spomínaš si, ako Ti to napadlo?

Toto nie je žiadna záhada. Ide o slovnú hru so starým gréckym názvom Bratislavy Istropolis, čo znamená mesto na Dunaji. Chcel som tým podčiarknuť, že Bratislava je mestom Kempelena.

V auguste 2019 bolo podujatie k 250. výročiu uvedenia šachového Turka. Pripravuješ aj prehliadky Po stopách Kempelena. Čo všetko sa návštevníci týchto akcií nášho OZ Kempelenopolis dozvedia o Kempelenovi?

Kempelenov Turek vznikol v Bratislave v r. 1769, preto si chceme pripomenúť jeho slávnu kariéru.

Naše OZ Kempelenopolis má vo vlastníctve čiastočne funkčnú repliku, ktorú doplníme pomocou modernej technológie. Turek tak odohrá svoju prvú šachovú partiu na domácej pôde po viac než dvoch storočiach. V tejto chvíli však viac neprezradím…

(…sledujte www.kempelen.info alebo Facebook stránku Wolfgang von Kempelen – Kempelenopolis a všetko sa včas dozviete…)

FOTO: archív Katarína Králiková

Kempelenopolis – mesto Wolfganga von Kempelena

Návrat šachového Turka po 250 rokoch

Podujatie Návrat šachového Turka sa konalo v budove Univerzitnej knižnice v Bratislave na Ventúrskej, teda na mieste, kde sa Wolfgang von Kempelen narodil. Uskutočnilo v sobotu 27. júla 2019 a prišlo cca 80 hostí z laickej aj odbornej verejnosti. Mnohí domov odchádzali nielen s príjemným zážitkom a novými poznatkami, ale niektorí aj s unikátnou grafikou, ktorú pre Kempelenopolis, o. z. vytvoril významný slovenský ilustrátor Miroslav Cipár.

Aké základné informácie by o Kempelenovi mohol vedieť každý, kto žije v Bratislave?

Treba neustále zdôrazňovať, že ide o osobnosť svetového formátu, a že bol priekopníkom v mnohých neprebádaných oblastiach poznania.

Bol spätý s našim mestom a môžeme sa ním právom pýšiť. Kempelenov príbeh a dielo je nevyčerpateľnou inšpiráciou, ako možno naplniť ľudský život prostredníctvom neustáleho vzdelávania sa, usilovnosti a odvahy experimentovať.

Andrej, ďakujem Ti za rozhovor.

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

respondent

Ing. Andrej Groll (1976) je dlhoročný zberateľ informácií o bratislavskom vynálezcovi Wolfgangovi von Kempelenovi.  V roku 2018 na vlastné náklady zorganizoval mimoriadne úspešnú, dvakrát predĺžovanú výstavu Wolfgang von Kempelen – Bratislavský da Vinci, ktorá bola v roku 2019 presunutá do Košíc. Je predsedom občianskeho združenia Kempelenopolis, ktorého cieľom je zvyšovať povedomie o živote a diele Wolfganga von Kempelena, o jeho súčasníkoch a vedeckom kontexte.