3 fakty o tom, kto bol Flóris Rómer

3 fakty o tom, kto bol Flóris Rómer

Flóris Rómer sa narodil 12. apríla 1815 ako František Rómer v Bratislave na Zámočníckej ulici č. 10. Dom, v ktorom sa narodil je dnes známy ako Rómerov dom a sídli v ňom nezisková organizácia Národný Trust. Študoval na katolíckom gymnáziu v Bratislave, ktoré v tom čase pôsobilo v bývalom Kláštore rehole Klarisiek na Klariskej ul.

Rehoľné meno Flóris prijal pri vstupe do benediktínskej rehole, keď študoval za kňaza v maďarskom meste Pannonhalma. Po štúdiu nikdy nepôsobil ako kňaz.

Dožil vo Veľkom Varadíne, kde 18. marca 1889 zomrel. Jeho poslaním bolo vzdelávanie a neskôr archeológia. A práve s tým súvisia tri fakty, o ktorých by mohol vedieť každý. (viac…)

Učiteľka oddaná deťom

Učiteľka oddaná deťom

Terézia Brunschwicková (27.7.1775 – 17.9.1861) vyrastala v harmonickej rodine. Najviac si rozumela s otcom. Bol jej vzorom, inšpiráciou, idolom. Nehľadala si však podľa neho manžela. Jej zmyslom života sa stalo pokračovať v otcovom poslaní pomáhať sirotám a chudobným deťom.

Neraz som sa už zamýšľala, čím to je, že vtedy, v 18. storočí sa ľudia vedeli tak oddať svojmu poslaniu. Ako to, že sa nestarali o svoje potreby, o svoje blaho, o svoju kariéru či naplnenie. Ako to, že napríklad aj mnohí-premnohí štúrovci a ženy okolo nich obetovali svoj život národu a to aj na úkor svojej rodiny, dokonca i s ohrozením vlastných životov.

Už sa to asi nedozvieme, čo ich motivovalo. Prečo to urobili a ako sa dokázali takto niečomu oddať.

Inšpirovať nás to však môže stále. Aj dnes. Možno nemusíme viesť veľké revolúcie. Možno stačí, ak sa oddáme niečomu drobnejšiemu čo nám dáva zmysel života.

Učiteľky oddané deťom

Keď s príchodom septembra vidím, ako je nejedna učiteľka oddaná deťom, vždy ju obdivujem. Lebo je oddaná cudzím deťom. Ona možno i vie, že ich život práve ona formuje. No málokedy, takmer nikdy sa nedozvie, ako veľmi, ako presne. A napriek tomu je deťom oddaná.

Terézia Brunschwicková, učiteľka učiteliek

Terézia Brunschwicková však bola trochu iný prípad. Povedala by som … ešte vyšší stupeň. Za jej čias ešte neexistovali školy pre všetky deti, a už vôbec nie materské školy pre tie drobátka rozkošné, no tak náročné. Bola to práve ona, mladá a krásna šľachtičná, grófka Terézia Brunschwicková, ktorá celých dvadsať rokov svojho života dobrovoľne obetovala deťom. Cestovala, vypytovala sa, prosila, žiadala, hľadala, získavala, dohadovala celé dni, týždne, mesiace i roky až kým v roku 1828 nezaložila v Budíne prvú materskú školu. Mala vtedy 53 rokov.

Zakladateľka materských škôlok

Bola to práve Terézia Brunschwicková, ktorá v roku 1829 založila prvú materskú školu na území dnešného Slovenska, v Banskej Bystrici. Následne zriadila rovno dve materské školy v Bratislave. Volali ich vtedy detské opatrovne.

Za jej života vzniklo takmer 80 detských opatrovni. Deti v nich dostávali stravu, ošatenie a výchovu primeranú veku – od hygienických návykov, cez náboženstvo, rečovú výuku a remeselné zručnosti vyučované cez hru, striedanú s odpočinkom a pohybom na vzduchu. Dobrodinci opatrovni bývali k slzám dojatí z úspechov detí.

stará škola Múzeum Praha

Ilustračný obrázok (Z Národného múzea v Prahe FOTO Katarína Králiková)

 

 

Politicky prenasledovaná

Od 1832 oddaná učiteľka učiteliek Terézia Brunschwicková statočne znášala politickú krivdu.

V jej detských opatrovniach sa vyučovalo po nemecky. Tak sa vtedy rozprávalo aj v Budíne, v Pešti a aj v mnohých väčších mestách v Uhorsku a v Rakúsku, kde založila fungujúce detské opatrovne. Nemčina v nich sa však nepáčila maďarizátorom, na čele ktorých stál Lajos Kossuth (1802 – 1894). Detské opatrovne jej preto vtedajší palatín odobral a pridelil maďarským spolkom. Po vzbure Maďarov v 1848 voči rakúskemu cisárovi paradoxne 73 ročnú Teréziu Brunschwickovú dokonca stíhali za vlastizradu.

Ona však aj po prepustení ostala oddaná deťom.

Zo srdca si želám, nech už nemusí byť žiadna učiteľka oddaná deťom na úkor vlastnej slobody a nech má každá učiteľka takú podporu od vedenia školy, akú poskytovala svojim učiteľkám zakladateľka materských škôl Terézia Brunschwicková.

1 Star2 Star3 Star4 Star5 Star (1 hlas, priemerne: 5,00 z 5)
Loading...

Čo znamená február?

Čo znamená február?

V súčasnom, Gregoriánskom kalendári má mesiac február najmenej dní a je druhým v poradí. No pôvodne, to bol bezmenný zimný čas a s tým súvisí i jeho neskoršie pomenovanie.

Slovo február je vytvorené z latinského slova februum, čo znamená očista.

Odvodené je od slova februa, ktorým sa v antickom Ríme nazývali festivaly očisty a zmierenia. Festival Februa (alebo Februatio) sa konal 15. februára a bol zasvätený bohovi očisty a podsvetia Februusovi, ako aj bohyni Juno Februa.

 Rimania považovali február za mesiac očisty a obnovy, čo bolo obzvlášť dôležité pred začiatkom nového roka, ktorý v pôvodnom rímskom kalendári začínal v marci.

Počas festivalu Februa vykonávali Rimania rôzne rituály, aby sa očistili od hriechov a zlých duchov, čím sa pripravili na nový začiatok.

Rímsky kalendár

Pôvodne mal totiž Rímsky kalendár iba desať mesiacov. Rok začínal v marci a končil v decembri. Január a február neexistovali, a zimné mesiace medzi decembrom a marcom neboli pomenované.

Až okolo roku 713 pred Kr. kráľ Numa Pompilius, druhý rímsky kráľ, pridal január a február, aby synchronizoval kalendár s lunárnym rokom, čím sa rok rozšíril na 12 mesiacov.

Február sa stal posledným mesiacom v rímskom roku, a preto sa logicky stal mesiacom očisty, aby sa zakončil starý rok a pripravil na nový. Rituály a festivaly v tomto mesiaci mali za cieľ očistiť aj mestá, rodiny a jednotlivcov od všetkých nečistôt, ktoré sa nahromadili počas roka.

Gregoriánsky kalendár

Aj keď sa moderný kalendár zmenil a rok teraz začína v januári, názov februára a jeho spojenie s očistou pretrvávajú. Pri zmene na Juliánsky kalendár v roku 45 pred Kr. a neskôr na Gregoriánsky kalendár v roku 1582 sa mesiace a ich názvy preniesli bez výrazných zmien.

Február sa stal známym aj ako „mesiac lásky“ vďaka sviatku svätého Valentína, ktorý sa slávi 14. februára. Tento deň, venovaný láske a romantike, má svoje korene v starovekom Ríme, kde sa konal festival Lupercalia, ktorý bol tiež spojený s očistou a plodnosťou.

Medzinárodné dni vo februári

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

  • Svetový deň hidžábu (1.2.)
  • Svetový deň mokradí (2.2.)
  • Svetový deň boja proti rakovine (4.2.)
  • Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (6.2.)
  • Svetový deň strukovín (10.2.)
  • Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede (11.2.)
  • Svetový deň rádia (13.2.)
  • Medzinárodný deň zamilovaných (14.2)
  • Svetový deň sociálnej spravodlivosti (20.2.)
  • Medzinárodný deň materinského jazyka (21.2.)
  • Medzinárodný deň sprievodcov cestovného ruchu (21.2.)
  • Svetový deň skautiek /Thinking Day (22.2)

Celý február nám teda ponúka plných 28 dní na fyzickú, pôstnu i duchovnú očistu a reflexiu. Ideálny je tiež na prehodnotenie novoročných predsavzatí a na veľa očistného spánku.

Zdroje

  1. Beard, M. (2015). SPQR: A History of Ancient Rome. Liveright Publishing Corporation.
  2. Hadas, M. (1965). Imperial Rome. Time-Life Books.
  3. Wikipedia contributors. (2023). February. In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Retrieved from https://en.wikipedia.org/wiki/February.
  4. Britannica, T. Editors of Encyclopaedia (2023). February. Encyclopedia Britannica. Retrieved from https://www.britannica.com/topic/February.
Medzinárodný deň vzdelania – 24. január

Medzinárodný deň vzdelania – 24. január

Učenie sa pre trvalý mier – to je téma pre Medzinárodný deň vzdelávania 2024. Oslávime ho 24. januára 2024 už po šiestykrát.  Zamyslime sa však. Aký je rozdiel medzi pojmami vzdelanie, učenie, vzdelávanie a ako cez vzdelanie môžeme dosiahnuť svetový mier. Zistime si, ako podporiť vzdelanie na Slovensku.

V antickom, čiže v starovekom Grécku nazývali človeka, ktorý sa rád učil Matematikos. Až od 17. storočia výraz matematika znamená to, čo dnes. A človek rád sa učiaci dostal prezývku bifľoš, šprt, či podivín.

Ľudí, ktorí sa v škole radi učili je málo.

Neporovnateľne viac je tých, ktorí školu ako takú neznášali. Dôvody má každý vlastné. No nikto z nich nemôže poprieť, že mu škola dala vzdelanie – základné, stredné, odborné, vyššie, jednoducho také, aké si vybral či také, aké mal možnosť absolvovať.

Najviac je ale takých ľudí, ktorí vzdelanie nedostali. A to sme v 21. storočí!

I túto skutočnosť má pripomínať Medzinárodný deň vzdelania.

1) Vzdelanie – kultivovanie

Pojem vzdelanie tvoria podľa Etymologického slovníka slová vz + delati vo význame ob+robiť/ zu+šľachtiť niečo a v prípade človeka kultivovať.

V 5. storočí vytvoril rímsky básnik a encyklopedista Martianus Minneus Felix Capella (360 – 429 n. l.). Súbor všeobecného vzdelania. Osadil ho do príbehu De nuptiis Philologiae et Mercurii teda z latinčiny O svadbe Filológie a Merkúra. V príbehu zmieňuje ako svadobný dar 7 slúžok Filológie. Tými boli

  1. Gramatika
  2. Dialektika
  3. Rétorika
  4. Geometria
  5. Aritmetika
  6. Astronómia
  7. Harmónia

Tých 7 slúžok sa boli neskôr považovaných za sedem slobodných umení a stali sa z nich hlavné študijné vedy. V 18. storočí tvorili základné učivo pre staršie deti, keď v roku 1777 panovníčka Mária Terézia (1717 – 1870) nariadila zaviesť do praxe nový organizačný poriadok známy ako Ratio Educationsis.

2) Učenie – zvykanie

Stretli ste sa so slovným spojením „Naučila som sa (niečo) jesť“ alebo „Naučila som sa chodiť do (niekam)“. Pojem „Naučila som sa …“ totiž niektorí ľudia i dnes chápu a používajú vo význame „Zvykla som si …“.

Práve tento význam je ten pôvodný, ktorý už stredovekí ľudia používali pri slove učiť sa. Znamenalo totiž zvyknúť si/ zvykať si/ spoznávať, čiže učiť sa.

3) Vzdelávanie – proces

Vzdelávanie je proces. V podstate celoživotný. Do istého veku povinný, čo z neho robí neobľúbenú činnosť.

Nuž ale, zrejme žiadne dieťa nechápe, že povinným vzdelávaním je chránené pred nútenou detskou prácou. Povinné vzdelávanie tiež spôsobuje, že rodičia sú zodpovední, a finančne motivovaní rodinnými prídavkami, aby dohliadali na dochádzku detí do školy – a tým za vybudovanie návykov, ktoré im, drobcom neznalým, pomôžu a uľahčia život v dospelosti.

Som presvedčená o tom, že deti by vzdelávanie bezvýhradne milovali , ak by neboli skúšané tak, ako to funguje bežne na školách – pod strachom zo zlyhania či z trestu za zlú známku, zo zahanbenia a kritiky. No i to je vždy lepšie, ako žiadne vzdelanie – ako je tomu aj v 21. storočí vo väčšine sveta.

4) Ako možno cez vzdelanie dosiahnuť svetový mier?

Toť otázka!

Hypoteticky a teoreticky ľahko. Poskytneme ľuďom z celého sveta vzdelanie. Naučíme ich nielen čítať, písať a počítať, ale aj aspoň jeden cudzí jazyk. Dáme im základy finančnej gramotnosti, vysvetlíme im ich práva. Umožníme im rozvíjať svoj talent. Všetci budú šťastní a svet v mieri.

Múdry človek nepotrebuje ubližovať iným. Vie, že do hrobu si nevezme ani majetok, ani nič hmotné, iba to, čo sa mu dostane do hlavy a do srdca.

Lenže, byť múdry a byť vzdelaný je dosť rozdiel. Veď, koľko vzdelaných ľudí ničí životy iným?

Vzdelanie nestačí, potrebný je dobrý charakter. K tomu sú ideálne pozitívne vzory už v detstve.

Lenže, chudobným rodičom je zaťažko byť pozitívnym vzorom, keď zápasia s krivdou a bezmocnosťou pre svoj sociálny status, pre svoje žiadne či obmedzené vzdelanie.

Je to začarovaný kruh.

Prestrihnúť ho vedia iba tí, ktorí v tomto kruhu nie sú, ktorí majú dobrý charakter a vzdelanie, vďaka ktorému vedia, ako na to.

Aj na Slovensku je veľa takýchto ľudí a organizácií – a my tí, ktorí vieme, môžeme a chceme, nám stačí takýchto ľudí podporiť, hoc aj darovaním 2% z našich daní.

Podporiť môžeme vzdelanie u nás, na Slovensku. Veď si len porovnajme, že podľa štatistík v roku 2010 bolo po dovŕšení 15 rokov bez vzdelania:

0.1% ľudí v Čechách
0.5% ľudí v Maďarsku
1.3% ľudí v Rakúsku
1.3% ľudí na Ukrajine
1.7% ľudí v Poľsku
2.2% ľudí na Slovensku.

5) Organizácie, ktoré podporujú vzdelávanie na Slovensku

Notárska komora uverejnila register mimovládnych neziskových organizácii, ktoré v roku 2024 prijímajú 2% z daní zaplatených za rok 2023.

Z nich som vybrala tie, ktoré majú v názve slovo vzdelávanie a pôsobia v Bratislave. Vyberte si z nich, alebo akúkoľvek inú mimovládnu organizáciu ak chcete podporiť jej činnosť v prospech komunity.

Nenechajme prepadnúť z našich daní, ktoré platíme aspoň tie dve percentá, o ktorých môžeme sami rozhodnúť, komu ich dáme.

Ja veľmi odporúčam občianske združenia, ktoré osobne poznám:

  • Cesta von, o. z. pomáhajú tým, ktorí pre svoj pôvod už narodenia majú sťažené podmienky vzdelávania – cestavon.sk

  • Detské centrum Hlavička, o. z. podporuje súkromné vzdelávanie detí v predškolskom veku – dchlavicka.sk

Do komentára, prosím, napíšte akú mimovládnu organizáciu odporúčate Vy?

Čo znamená január?

Čo znamená január?

Nech máme šťastný začiatok celého roka,“ povedali si asi antickí (starovekí) Rimania, keď v roku 153 pred našim letopočtom určili, že prvý mesiac po slnovrate pomenujú podľa boha Ianusa, ochrancu počiatkov. Už mu bol zasvätený začiatok dňa, začiatok mesiaca a odvtedy aj začiatok nového roka.

Ovídius a jeho Ianus

Fenomenálny rímsky básnik Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. – 17 n. l.) napísal rozsiahly cyklus 12 básní s názvom Fasti, v preklade Kalendár. Uprostred tvorby ho však cisár Augustus (63 pred n. l. – 14 n. l. ) z nejasných dôvodov poslal do vyhnanstva. Ovidius preto Fasti buď nedokončil, alebo sa polovica niekde stratila. No našťastie, máme aspoň začiatok.

V diele Fasti Ovídius napísal, že Ianus bol synom Tierinusa a že si na pravom brehu otcovej rieky Tiber, v Latiu, postavil hrad na jednom z tých siedmich pahorkov, na ktorých bol neskôr založený Rím. Ten pahorok volali Ianiculum.

Pri pahorku Ianiculum bol prechod cez rieku Tiber. K ľuďom, ktorí žili na pahorku Ianiculum bol Ianus veľmi prajný. Naučil ich napríklad, ako sa živiť obrábaním pôdy.

Saturn – boh poľnohospodárstva mu preto daroval schopnosť vidieť minulosť aj budúcnosť. Tým Ianus získal dve tváre, ktoré symbolizovali jedna pohľad smerom do minulosti, druhá do budúcnosti.

Meno Ianus v latinčine znamená dvere. Mýtický Ianus odvtedy personifikoval (zosobňoval) koniec, začiatok a prechod.

Ianus – rímsky boh začiatkov, koncov a prechodov a Bellona – rímska bohyňa vojny
ako sochy v záhrade Schönbrunn (foto: pixabay)

Jeho vyobrazenie s dvomi tvárami nadobudlo v 20. storočí negatívnu konotáciu (význam). Kým celé tisícročia znamenal minulosť a budúcnosť, odvtedy začala jeho dvojtvárnosť znamenať faloš, pretvárku.

Ianus – ochranca začiatkov

Pritom, prvý mesiac v roku, január pomenovali už antickí Rimania podľa boha Ianusa práve preto, že ochraňoval úspešný začiatok nového roku.

Ľudia si na jeho počesť vymieňali dary v duchu „dám – dostanem“.

Ovídius dokonca vo Festi uviedol, že v čase prechodu, teda, vo sviatok Ianusa majú bohovia „uši otvorené a slová majú váhu“ – preto si ľudia zároveň pri zmene zo starého na nové navzájom priali len to najlepšie.

Tento starodávny antický zvyk nám ostal dodnes – a tak i ja vám prajem všetko len to najlepšie, veľa zdravia, úspechov a radosti aspoň toľko dní, koľko Ianus ukazoval prstami na rukách.

Ianus – rímsky boh začiatkov a koncov
(zdroj: DeviantArt/ pinterest)

Na pravej ruke jeho prsty ukazujú rímske číslo CCC, na ľavej číslo LXV.

Čo myslíte, aké je to číslo spolu?


ZDROJE:

Spojené národy pre vzdelávanie, vedu a kultúru – v skratke UNESCO

Spojené národy pre vzdelávanie, vedu a kultúru – v skratke UNESCO

Koncom apríla 1945 zaútočili vojaci sovietskej Červenej armády na fašistický Berlín. O pár dní na to, 30. apríla spáchal 56-ročný Adolf Hitler samovraždu. Tým pomaly, ale isto končila šesť rokov trvajúca druhá svetová vojna. Na opačnom konci sveta, v San Franciscu, sa v tom istom čase stretli diplomati najvyspelejších štátov sveta na konferencii, ktorá mala jediný cieľ.  

Čechov a Slovákov na konferencii v San Franciscu zastupoval syn nebohého prezidenta, 59-ročný Ján Garique Masaryk a tiež syn slovenského národovca, 61-ročný Vladimír Svetozár Hurban spolu s ďalšími desiatimi pánmi a troma dámami.

Cieľom účastníkov konferencie bolo zabrániť ďalšej svetovej vojne. Po 62 dňoch náročných rokovaní podpísali dohodu, známu ako Charta OSN.

Vznik UNESCO – 16. 11. 1945

O pár mesiacov, 24. októbra 1945 sa zástupcovia 50-tich štátov dohodli na založení Organizácie Spojených národov (OSN).

Medzi zástupcami, ktorí stáli pri zakladaní OSN boli aj Vladislav Svetozár Hurban, Ján Papánek a Ivan Krno.

V rámci OSN  zriadili 16. novembra 1945 zástupcovia 37 krajín organizáciu Spojené národy pre vzdelávanie, vedu a kultúru. Po anglicky United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization. V skratke UNESCO.

ZDROJ: © UNESCO / Eclair Mondial

Otvorenie prvej generálnej konferencie
Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO)
na Sorbonne v Paríži 20. novembra 1946.

Z Ústavy UNESCO:

Slobodné a neobmedzené vzdelávanie národov sveta a slobodná a neobmedzená výmena nápadov a vedomostí sú nevyhnutné pre rozvoj ľudského blahobytu a pre zachovanie bezpečnosti a mieru.

O 27 rokov neskôr, 16. novembra 1972 podpísali vtedajšie členské organizácie UNESCO osobitnú dohodu.

Jej cieľom sa stala katalogizácia a ochrana kultúrnych a prírodných lokalít mimoriadneho významu ako spoločného dedičstvo ľudstva.

Tak vznikol tzv. Zoznam pamiatok UNESCO, resp. Zoznam lokalít Svetového dedičstva UNESCO.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje