S modrotlačou do sveta [recenzia knihy]

S modrotlačou do sveta [recenzia knihy]

Srdce mi plesá, keď vidím niečo z modrotlače. Publikáciu, ktorú o nej napísala pani Eva Kurjaková som si preto spontánne kúpila – a som nadšená. Človek by neveril, čo všetko s modrotlačou súvisí a koľko zaujímavostí sa o nej dozvie. Tak napríklad:

Ako vzniká z oravského zlata modré plátno

V knihe S modrotlačou do sveta sa hneď v úvode dozvieme, ako vzniká plátno. A to veľmi podrobne, zrozumiteľne, chronologicky od pestovania ľanu, cez náradie, s ktorým sa spracovával ľan i plátno až po jeho farbenie technikou modrotlače. Jednou z pomôcok pri spracovaní ľanu bola napríklad aj kúdeľ. Pani Eva Kurjaková k tomu v knihe dodáva:

Kúdele boli aj darmi lásky, ktorými obdarovávali mládenci svoje milé a mladí muži svoje ženy, preto často nachádzame po dedinách pekne zdobené kúdele, ale aj celkom jednoduché.

Dejiny z pohľadu modrotlače

Zaujala ma informácia o tom, ako vlastne došlo k tomu, že ľudia z Oravy začali predávať plátno po Dolnom Uhorsku, a neskôr i do celého sveta. V knihe S modrotlačou do sveta sú citovaní aj doboví kronikári, ktorí to autentickou rečou vysvetľujú. Radosť čítať.

Napríklad polyhistor Matej Bel vo svojich zápisoch píše aj o tom, čo robia s peniazmi:

Dievky to vynaložia na krajší odev.

Od ďalšej kapitoly sa už publikácia S modrotlačou do sveta stáva akousi databázou, kronikou mnohých plátenníkov z Oravy. Konkrétne z obcí Zubrohlava, Námestovo, Bobrov, Dolný Kubín a ďalších.

FOTO: Katarína Králiková so súhlasom pani Evy Kurjakovej

Fotky pláteníkov, domov, krojov, vzoriek, kroník, zápisov, evidencií a mnoho ďalšieho obsahuje publikácia S modrotlačou do sveta od p. Evy Kurjakovej a spol.

Darmo som hľadala priezvisko mojich predkov medzi menami, nebolo tam. Ale ktovie, možno vaše bude…

Mám rada, keď sa z kníh dozviem niečo, čo doplní a objasní moje vedomosti z histórie. V tejto publikácii sa mi to stalo viackrát.

Poznáte Slanický ostrov umenia?

V 18. storočí existovala ešte dedinka Slanica. Obývali ju prevažne plátenníci, ktorí z nej urobili také významné plátennícke a farbiarske centrum Hornej Oravy, že ľudia túto dedinku prirovnávali k Malej Viedni. Vďaka bohatým zárobkom z predaja kvalitného plátna, si postavili na kopci krásnu barokovú kaplnku.

V 19. storočí ju prestavali v klasicistickom slohu. Pristavali zároveň Kaplnku zámočníkov a tento nový kostol s dvoma vežami zasvätili sviatku Povýšenie Svätého Kríža.

V 20. storočí úradníci rozhodli – kvôli častým záplavám – o vysťahovaní obce Slanica. A tiež obcí Ústie, Osada, Hámry, Ľavkov aj časť Bobrova a Námestova. Všetky kvôli výstavbe Oravskej priehrady.

Zo Slanice ostal iba kostol s Kalváriou na kopci. Z kostola sa stala galéria ľudového umenia.

FOTO: wikipedia.sk/ Oravská galéria v Dolnom Kubíne

Unikátny Slanický ostrov umenia na Oravskej priehrade pri meste Námestovo

V obci Slanica sa narodil aj Anton Bernolák (1762 – 1813).

…z tejto dediny pochádzalo okolo 30 katolíckych kňazov,“

píše pani Kurjaková v publikácii S modrotlačou do sveta.

Čo všetko ešte spísala Eva Kurjaková?

Počas čítania publikácie S modrotlačou do sveta som veľmi vnímala, že autorka sa snaží zachytiť každý, aj ten najmenší detail zo života ľudí, ktorí sa venovali pláteníctvu a modrotlači.

Obsahovo pokrýva publikácia hádam všetko a ja, ako čitateľka, som veľmi zatúžila po tom, aby aj o remesle mojich predkov existovala takto precízne spracovaná publikácia.

Pri spisovaní príbehov do našej rodinnej kroniky som zistila, že moji predkovia boli krajčíri, sitári, roľníci a mamkin otec bol aj richtár. Nuž, snáď raz nájdem podobne spracované aj tieto remeslá a funkcie.

Banát – kraj plátenníkov a zbojníkov

Keďže som členkou občianskeho združenia Kempelenopolis, viď rozhovor s Andrejom Grollom, hneď ma v knihe zaujala zmienka o meste Banát.

Do Banátu, teplejšej oblasti medzi Maďarskom a Srbskom, emigrovalo v 18. storočí veľa plátenníckych rodín z Oravy. Keď potom ich krajania chodievali predávať plátno do celej Európy, zastavovali sa aj za nimi, v Banáte.

V tom čase mali obyvatelia Banátu veľký a dlhoročný problém so zbojníkmi. Tí kradli, rabovali a pálili všetko, čo im bolo v ceste. Báli sa ich aj vojaci. Celá oblasť trpela biedou.

Až jedného dňa v roku 1764, poverila cisárovna Mária Terézia svojho múdreho radcu, aby odišiel do Banátu vyriešiť tento problém. A on ho veru vyriešil, ale to je už iný príbeh.

Píšem však o ňom preto, lebo tým múdrym diplomatom bol bratislavský vynálezca Wolfgang von Kempelen.

Vďaka jeho premyslenej stratégii ako na zbojníkov, mali od nich plátennícki potomkovia z Banátu na istý čas pokoj. I keď – ako popisuje jeden zážitok plátenníckeho pomocníka, ktorý sa stal v roku 1908 v Banáte – zlodejov sa dodnes nepodarilo vykynožiť, a nie len v Banáte.

Je mi jasné, že recenzie na knihy sa takto nepíšu. Ale, drahé čitateľky a čitatelia, ja chcem prostredníctvom toho, čím zaujala táto publikácia mňa, poukázať na to, čím môže zaujať aj vás.

Myslím si, že si v nej nájde každý to, čo obohatí jeho vedomosti. Som nadšená, že s modrotlačou súvisí toľko iných mne srdcu blízkych tém.

Stovky skutočných príbehov

Pani Eva Kurjaková zaznamenala spomienky snáď každého, s kým sa rozprávala od 80-tych rokov minulého storočia až do vydania publikácie S modrotlačou do sveta v roku 2018.

FOTO: Katarína Králiková so súhlasom pani Evy Kurjakovej

Príbehy lásky ma v knihe zaujali najviac. Neboli to to však len príbehy s dobrým koncom.

Plátennícke dievčatá si ženíchov nevyberali. Rodičia rozhodovali. Rodičia vybrali. Rodičia dohodli s druhou stranou čo, ako a kedy. Až potom to oznámili budúcej neveste.

Manželky plátenníkov ostávali skoro 10 mesiacov v roku samé doma. Často tehotné, s niekoľkými malými deťmi a so staršími rodičmi. Starali sa o gazdovstvo, o pestovanie ľanu aj o výrobu plátna.

Tak sa mi zdá, že najviac detí sa do plátenníckych rodín narodilo – ako to vychádza? – v auguste, v septembri, októbri? Ktovie?

Niektoré ženy chodievali predávať plátno so svojim mužom. A to tiež nebolo „med lízať„. Neraz museli prenocovať pri voze, pod holým nebom, ohrozovaní počasím, banditmi aj nešťastiami na cestách.

Zo všetkého najsmutnejšie sa mi však zdali príbehy o tom, ako sa muži z ďalekého sveta domov nevrátili a nikto nevedel, čo je s nimi. Pani Kurjaková v knihe zaznamenala snáď každú osobu, o ktorej je nejaká zmienka. O mnohých sa však nevedelo nič.

Mrazilo ma, keď som čítala o tom, že do sveta, obchodovať s plátenníkmi, chodili aj 10-15 roční chlapci – siroty, či deti chudobných rodín, ktorých volali psíkovia. No, viete si asi predstaviť to ich postavenie v skupine, ktorá odchádzala za zárobkom do sveta…

Modrotlač na zozname UNESCO

Čítať tieto príbehy bolo veľmi, veľmi zaujímavé … a viete čo? Bolo to aj neskutočne inšpiratívne. Pre mňa je táto kniha úžasným zdrojom informácií o jednej nádhernej zložke nášho kultúrneho dedičstva – o modrotlači, ktorá je aktuálne už zapísaná aj v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kde kúpiť knihu?

Knihu si môžete objednať za cenu 35 €
napríklad cez e-shop, ktorý má
ekologicky fungujúce
malé lokálne oravské
kníhkupectvo AURA
na web stránke 
www.auraknihy.sk

Toto NIE JE platená reklama, ale úprimná propagácia knihy, ktorá sa mi veľmi páči.

Ďakujem pani Eve Kurjakovej, že celé roky pracovala na tejto publikácií, za to, že ju tak bohato naplnila a zanechala tak pre ďalšie generácie tento poklad. 

Teším sa, že v mojej domácej knižnici pribudla moja nová Biblia modrotlače – kniha S modrotlačou do sveta.

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

KURJAKOVÁ, Eva. (2017) S modrotlačou do sveta. Vydalo Občianske združenie ZUBOR, 2017.

Agáta, čarodejnica, ktorú nenechali nažive

Agáta, čarodejnica, ktorú nenechali nažive

Vždy si najprv prečítam poslednú stranu knihy. Tentokrát nie. Vedela som, ako skončí. Tohto príbehu som sa, pravdupovediac, bála. Spisovateľka Denisa Fulmeková však majstrovsky, citlivo a priam autenticky opísala osud ženy, ktorá bola obvinená z čarodejníctva. Na jej príbeh nikdy nezabudnem…

Už prvá kapitola čitateľa vtiahne do deja. Príbeh zo 17. storočia graduje postupne, pomaly.

Autorka, Denisa Fulmeková doň zapracovala všetky dostupné fakty o tejto skutočnej udalosti.

Agáta nebola čarodejnica

Agáta Toot Borlobášová bola mladá žena, ktorá sa naučila liečiť bylinkami. Nezapadala však do noriem, určených komunitou dedinčanov z obce Pyspeky (dnes Mestská časť Bratislava – Poddunajské Biskupice).

Kniha je útla. Má 143 strán. Prečítať sa dá za pár hodín. Teoreticky.

Ja osobne som túto knihu musela čítať postupne. Po kapitolách a s odstupom času. Tá mentalita. Tá krivda. Tá bezmocnosť, bezbrannosť, zúfalstvo. Nedalo sa mi to čítať naraz, bez toho, aby som to nepredýchala…

Agátu chcem mať doma

Knihu Agáta. Čarodejnicu nenecháš nažive som si kúpila, aj keď iste by sa dala požičať aj v knižnici.

Ale neľutujem.

Hoci to bol smutný príbeh, kniha ako taká je studnicou počarovných dobových slovíčok a liečebných metód.

Navyše, je ukážkou bravúrneho využitia našej ľúbozvučnej, pestrej slovenčiny. Určite si jednotlivé kapitoly ešte párkrát prečítam, z rôznych dôvodov.

Príbeh tejto knihy je síce autorským dielom Denisy Fulmekovej, ale mám pocit, že presne takto sa to všetko skutočne mohlo stať.

Spisovateľka jednotlivé udalosti konzultovala s profesorom Richardom Hornom z Univerzity Komenského a tiež s PhDr. Michalom Duchoňom, vedúcim Archívu mesta Bratislavy. Viem si predstaviť, koľko času štúdia a prípravy to muselo zabrať.

Stálo to za to.

Keď ste teda zvedavé, či zvedaví, vrelo vám knihu Agáta. Čarodejnicu nenecháš nažive odporúčam prečítať si.

FOTO: Katarína Králiková

Kniha, na ktorú nezabudnete

Ja som si knihu kúpila v pokaranténnom ošiali v Martinuse na Obchodnej ul. v Bratislave.

Stala sa mi dokonalým naladením sa na prehliadku Lekár Karol Rayger st. a bosorky v 17. storočí v Prešporku, ktorú máme v nedeľu, 31. 10. 2021.

Stretávame sa o 17:00 hod. na mieste, kde bola Agáta Toot Borlobášová 24. mája 1602 upálená. Teda, za Michalskou bránou na dnešnom Župnom námestí.

FOTO: Katarína Králiková

Župné námestie – Kostol sv. Jána z Mathy

nedeľa, 31. 10. 2021

tematická prehliadka

17:00 – 18:30 hod.

Zraz je o 16:45 na Župnom nám. pred Kostolom sv. Jána z Mathy

Tu sú všetky INFO a REGISTRÁCIA

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

Moje ♥ a ©.

FULMEKOVÁ, Denisa (2020) Agáta. Čarodejnicu nenecháš nažive. Bratislava: SLOVART a. s., 143 s.