Terézia Brunschwicková (27.7.1775 – 17.9.1861) vyrastala v harmonickej rodine. Najviac si rozumela s otcom. Bol jej vzorom, inšpiráciou, idolom. Nehľadala si však podľa neho manžela. Jej zmyslom života sa stalo pokračovať v otcovom poslaní pomáhať sirotám a chudobným deťom.

Neraz som sa už zamýšľala, čím to je, že vtedy, v 18. storočí sa ľudia vedeli tak oddať svojmu poslaniu. Ako to, že sa nestarali o svoje potreby, o svoje blaho, o svoju kariéru či naplnenie. Ako to, že napríklad aj mnohí-premnohí štúrovci a ženy okolo nich obetovali svoj život národu a to aj na úkor svojej rodiny, dokonca i s ohrozením vlastných životov.

Už sa to asi nedozvieme, čo ich motivovalo. Prečo to urobili a ako sa dokázali takto niečomu oddať.

Inšpirovať nás to však môže stále. Aj dnes. Možno nemusíme viesť veľké revolúcie. Možno stačí, ak sa oddáme niečomu drobnejšiemu čo nám dáva zmysel života.

Učiteľky oddané deťom

Keď s príchodom septembra vidím, ako je nejedna učiteľka oddaná deťom, vždy ju obdivujem. Lebo je oddaná cudzím deťom. Ona možno i vie, že ich život práve ona formuje. No málokedy, takmer nikdy sa nedozvie, ako veľmi, ako presne. A napriek tomu je deťom oddaná.

Terézia Brunschwicková, učiteľka učiteliek

Terézia Brunschwicková však bola trochu iný prípad. Povedala by som … ešte vyšší stupeň. Za jej čias ešte neexistovali školy pre všetky deti, a už vôbec nie materské školy pre tie drobátka rozkošné, no tak náročné. Bola to práve ona, mladá a krásna šľachtičná, grófka Terézia Brunschwicková, ktorá celých dvadsať rokov svojho života dobrovoľne obetovala deťom. Cestovala, vypytovala sa, prosila, žiadala, hľadala, získavala, dohadovala celé dni, týždne, mesiace i roky až kým v roku 1828 nezaložila v Budíne prvú materskú školu. Mala vtedy 53 rokov.

Zakladateľka materských škôlok

Bola to práve Terézia Brunschwicková, ktorá v roku 1829 založila prvú materskú školu na území dnešného Slovenska, v Banskej Bystrici. Následne zriadila rovno dve materské školy v Bratislave. Volali ich vtedy detské opatrovne.

Za jej života vzniklo takmer 80 detských opatrovni. Deti v nich dostávali stravu, ošatenie a výchovu primeranú veku – od hygienických návykov, cez náboženstvo, rečovú výuku a remeselné zručnosti vyučované cez hru, striedanú s odpočinkom a pohybom na vzduchu. Dobrodinci opatrovni bývali k slzám dojatí z úspechov detí.

Ilustračný obrázok (Z Národného múzea v Prahe FOTO Katarína Králiková)

Politicky prenasledovaná

Od 1832 oddaná učiteľka učiteliek Terézia Brunschwicková statočne znášala politickú krivdu.

V jej detských opatrovniach sa vyučovalo po nemecky. Tak sa vtedy rozprávalo aj v Budíne, v Pešti a aj v mnohých väčších mestách v Uhorsku a v Rakúsku, kde založila fungujúce detské opatrovne. Nemčina v nich sa však nepáčila maďarizátorom, na čele ktorých stál Lajos Kossuth (1802 – 1894). Detské opatrovne jej preto vtedajší palatín odobral a pridelil maďarským spolkom. Po vzbure Maďarov v 1848 voči rakúskemu cisárovi paradoxne 73 ročnú Teréziu Brunschwickovú dokonca stíhali za vlastizradu.

Ona však aj po prepustení ostala oddaná deťom.

Zo srdca si želám, nech už nemusí byť žiadna učiteľka oddaná deťom na úkor vlastnej slobody a nech má každá učiteľka takú podporu od vedenia školy, akú poskytovala svojim učiteľkám zakladateľka materských škôl Terézia Brunschwicková.

Čo podľa Vás dnes prekonáva učiteľka oddaná deťom?