Za všetkým hľadaj ženu. Aj za národným obrodením? Ale prečo? Čo za ženy pôsobili v národnom obrodení? Čo je to vlastne národné obrodenie? Prečo sa o ňom toľko učíme a stále nevieme vysvetliť o čo išlo? Mixujú sa nám tri generácie v jednu.

Najmladší z nich, Štúr „zlizol slávu“ a pozná ho každý. Na toho prvého si spomenieme vzápätí. Bernolák. Bernolákovčina. Trnavčina. To kedy bolo? V 18. storočí. Aha? Ozaj! No a ešte Kollárova báseň Slávy dcéra! Vieme, že Kollár bol generačne medzi nimi, však?

A tým trom teda o čo išlo? O národný jazyk? Naozaj iba o ten? A prečo? Čo by bolo zlé na tom, keby sme všetci rozprávali doteraz neutrálne po latinsky? Alebo, na želanie Jozefa II. iba po nemecky?

Prečo by vadilo, keby všetky národy od Tatier po Stredozemné more spievali len maďarské piesne? Veď sú krásne, temperamentné. Čo je na tom?

Búri sa v nás niečo pri tejto predstave? Čo? A prečo? Prečo je národný jazyk tak dôležitý? A čo s tým všetkým majú spoločné ženy?

Pôsobili vôbec nejaké ženy v národnom obrodení? Počúval ich niekto? Vieme o nich? Ktorej meno sa nám vynorí ako prvé? Ako dlho musíme loviť v pamäti? Jáj, predsa Anička Jurkovičová! Za koho sa to vydala? Za Hodžu či za Hurbana? A čo ďalšie ženy?

Stáli pri peci, obklopené deťmi, zrobené na poliach? Skutočne? Všetky? Aké storočie máme na mysli? Devätnáste? Nosili vtedy šľachtičné korzety a krinolíny? Pokiaľ siahali sukne dedinským ženám? Varili všetky ženy národovcom kotlíkový guľáš, alebo sedeli pri stole a burcovali sa s nimi navzájom?

Prečo nás to vlastne zaujíma? Ozaj. Zaujíma nás to?

Máme my dnes vôbec čas zamýšľať sa na tým, čo robili ženy v národnom obrodení? Veď už to dávno pominulo. Či nie?

Dobový ideál slovenskej ženy v národnom obrodení pritom vytváral náročné kritériá. Musela hospodárne míňať čoraz menej peňazí od svojho národne orientovaného manžela a pritom hostiť čoraz viac hladných národovcov.

Ideálna národovkyňa priviedla každý rok a pol na svet ďalšie dieťa. I to siedme, ôsme, deviate. S bolesťou v srdci musela prežiť i smrť svojich ratolestí. Väčšinou väčšiny. Vtedy to bolo časté, bežné, ale nikdy nie ľahké.

Dobrá národovkyňa pritom učila svoje deti piesne, básne, čítala im rozprávky, rozprávala povesti. V dobovej slovenčine.

Dobrá národovkyňa sa horlivo zapájala do divadelných predstavení, do činnosti rôznych spolkov, so štúrovcami sa zúčastňovala výstupov na Kriváň, na Devín, zhromaždení Matice slovenskej, výročí Memoranda slovenského národa. Po nociach písala listy, skladala básne, tvorila poviedky, prekladala zahraničné texty.

Pritom sa starala o zdravé i choré detí, o svojich rodičov, o celé gazdovstvo i o úrodu. Vlastné zdravie zanedbávala, sily nešetrila, o pozornosť a uznanie nestála. Bola zbožná, tichá, láskavá, obetavá.

Tak vyzerala ideálna žena. Ktorá taká bola? Okrem spomínanej Aničky Hurbanovej iste aj Božena Kutlíková Hodžová, i jej sestra Marína. Tiež Drahotína Kardoššová Križková (na fotke uprostred).

Patria k nim i ženy, ktoré deti nemali. Lebo nebolo s kým. Lebo im všetky zomreli už pred narodením. Mnohé tieto ženy v národnom obrodení boli členkami spolku Živena.

Odviedli v národnom obrodení tisíce hodín tvrdej práce. Prežili roky odriekania, smútok z ponižovania, zúfalstvo z krivdy i hnev z bezmocnosti.

Generácie žien v národnom obrodení pritom utvárali cestu k právam žien byť chránené pred bitkou a pred znásilnením od vlastného manžela, k právu čítať a vzdelávať sa, k možnosti získať vyššie vzdelanie či hrať v divadle.

Vydobyli nám i právo dediť po rodičoch, právo rozhodovať o svojom živote, o svojom účese, o majetku, o svojom tele, o deťoch – ale aj právo voliť a byť volené.

Ženy v národnom obrodení poskytovali národovcom nevyhnutné zázemie v náročných podmienkach a pritom bojovali i za práva, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Dosiahnutiu týchto cieľov podriadili celý svoj osobný život.

Splnenia mnohých sa nedožili. O väčšine z nich dnes už ani nevieme. Ich úsilie však nebolo márne ak si naše práva udržíme a hlavne, keď si budeme navzájom pomáhať a podporovať sa tak, ako to robili ony – ženy v národnom obrodení.

Moje ♥ a ©.