Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

Mestské hradby sú plné príbehov kamenárov, murárov, klampiarov, tesárov, kováčov i medikovačov. Vojakov, strážnikov i rytierov, ale aj prešporských žien, ktoré im varili, prali a ošetrovali rany. Ľudí, ktorí svorne chránili svoje mesto Prešporok. Múry, bašty, parkány, barbakány aj brány, priekopy i veže nesú v sebe osudy kráľov a kráľovien, mešťanov i hostí a tiež ľudí všetkých národností, kresťanov i židov, ľudí pracujúcich rukami, hlavou i srdcom. To všetko je v symbolike erbov hrdo vytesaných na hlavnej, Michalskej bráne.
FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Aké zdroje informujú o erboch na Michalskej veži?

Historičky Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj Kucharík vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef Hanák a Barbora Kopuncová uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Ostatné uverejnené texty, ku ktorým som sa dostala, čerpajú z vyššie uvedených zdrojov.

Jednoznačnú odpoveď na otázku prečo sú na Michalskej veži tri erby však už dnes nezistíme. Museli by sme sa vrátiť v čase do 16. storočia.

Vieme si však utvoriť vlastnú hypotézu, teda svoj názor na základe viacerých dôveryhodných zdrojov a prepojenia jednotlivých súvislostí.

Prečo sú teda na Michalskej veži až 3 erby?

fakty

Prvá zmienka o nejakom kamennom erbe na Michalskej veži pochádza z rokov 1512-1513 (vládol Vladislav II. Jagelovský zvaný „Kráľ Dobrze“).

Preverili ju v Mestskej komornej knihe uloženej v Archíve mesta Bratislavy historici Štefan Rakovský v roku 1877, Ladislav Kemény v roku 1925 a neskôr súčasníci Viera Obuchová, Zuzana Ševčíková, Juraj Kucharík a iní.

Hovorí len toľko, že mestský erb na Michalskú bránu vyhotovil  kamenársky majster Wendler.

Táto informácia bola opakovane uvádzaná v odbornej literatúre až do roku 1975, kedy tím historičiek Zuzany Ševčíkovej a Viery Obuchovej dokončil umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže.

FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža, odborná publikácia,
ktorú napísali Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová
z Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v 1984 

A tu to začína byť zaujímavé…

V rovnakom zdroji menovaní historici overili, že neskôr, v roku 1547, mesto vyplatilo maliarovi Hansovi odmenu za vymaľovanie už troch erbov a to kráľovského, uhorského a mestského erbu na Michalskej veži.
Až tento údaj považujú historici za prvú jednoznačnú písomnú zmienku o kamennej erbovej doske na Michalskej veži.

Lenže, v súčasnosti už vieme spoznávať historickú pravdu nie len vďaka písomným prameňom, ale aj vďaka výskumom archeológov a historikov.

Podľa hĺbkovej analýzy stavebného materiálu na Michalskej veži spomínané historičky zistili, že erbová kamenná doska bola pôvodne umiestnená nie na Michalskej veži, ale na barbakane z vonkajšej strany mestských hradieb.

Zároveň, na základe umeleckohistorickej analýzy vyslovili presvedčenie, že erb bol vyhotovený ešte pred rokom 1520, a že s veľkou pravdepodobnosťou patrí nie Vladislavovi II. ale jeho synovi kráľovi Ľudovítovi II. Jágelovskému.

FOTO: Katarína Králiková

Tri erby na Michalskej veži v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Tri erby na vonkajšej strane Michalskej brány symbolizujú, označujú a upozorňujú teritórium kráľovského korunovačného mesta, ktoré je pod ochranou troch inštitúcií a to kráľa, mesta a Horného Uhorska.

Prvý erb bol mestský. To je logické.

Ale … prečo sú tam ďalšie dva erby?

Mohlo ísť o symbolické označenie inštitúcii, ktoré chránia mesto Prešporok ohrozované Osmanskými vojakmi.

Mätie ma však to, že erb tam bol ešte pred Bitkou pri Moháči (29.08.1526), teda už v roku 1520 alebo skôr. Vtedy predsa mesto Prešporok ešte nebolo korunovačným sídlom kráľa.

Vysvetľujem si to však tak, že mesto Prešporok bolo už vtedy veľmi dôležitým, priam strategickým a druhým najväčším mestom Uhorska, polohou blízkym k Viedni a k Českému kráľovstvu. Jeho ochrana bola v záujme nie len obyvateľov Prešporku, ale aj samotného kráľa a vôbec, celého vtedajšieho Uhorska.

Zdôrazňujem, že hovoríme o 16. storočí, kedy Osmanské vojská ohrozovali Uhorsko a snažili sa dostať čo najviac na západ Európy. Takmer sa im to podarilo, keď po Bitke pri Moháči obsadili celé veľkú časť Uhorska a chceli pokračovať ďalej, na Prešporok a na Viedeň. Ale to je už iný príbeh…

V tejto súvislosti však môže byť zaujímavé…

Čo symbolizujú jednotlivé erby na Michalskej veži?

Jágelovský erb

Levy symbolizujú kráľovské cnosti – odvahu a bojovnosť.
Holubica je náboženský atribút Ducha Svätého.

FOTO: pinterest/ Nicolas Vandevoorde

Znak Ľudovíta II. Jágelovského, Uhorského a českého kráľa (vľavo) a jeho manželky Márie Habsburskej/ Rakúskej.

Uhorský erb

Štátny erb uhorskej krajiny mal pôvodne iba dvojramenný kríž ako symbol zvrchovanosti a Horného Uhorska.

Historici sa domnievajú, že ako inšpiráciu z Byzancie ho používali už vierozvestci Konštantín a Metod (9. stor.), alebo uhorský kráľ Belo III. (12. stor.), ktorý tam žil 11. rokov.

Od 14. storočia pribudli na erb lomené gotické oblúky. Ako „severné hory“ Tatra, Matra a Fatra však sú interpretované až od 16. storočia. Štúrovci tento motív označovali ako Trojvršie a v rozpore s pravidlami heraldiky zmenili jeho farbu zo zelenej, po vzore Ruska na slovanskú modrú. O tejto téme zaujímavo rozpráva historik – archivár a znalec heraldiky Jozef Novák.

Erb Uhorska na kamennej doske je ešte bez koruny. Už spomínané historičky sa preto domnievajú, že ide o erb Horného Uhorska.

Bratislavský erb

Symbolika motívov na erbe mesta Bratislava má viacero verzií.

Červená farba, ktorá je na pozadí, v našich končinách všeobecne znamená odvahu, bojovnosť, moc a silu. Biela, ktorou sú vyobrazené mury a veže, značí mier a čistotu úmyslov. Zlatá, ktorú nájdeme na vežičkách, môže symbolizovať bohatstvo a kráľovskú dôležitosť?

Heraldik Ladislav Vrtel v článku pre TASR k tomu vymenúva teórie o Bratislavskom erbe.

  1. Bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta.
  2. Trojvežové opevnenie znázorňuje Vydrickú, Michalskú a Laurinskú bránu.
  3. V erbovej listine sa nič bližšie nespomína.

A tak si môžeme opäť urobiť vlastnú hypotézu…

FOTO: TASR/ Michal Svítok/

Listina z roku 1436, ktorou Žigmund Luxemburský potvrdzuje mestu Bratislava právo používať mestský erb a pečať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

Historičky Zuzana ŠEVČÍKOVÁ a Viera OBUCHOVÁ realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj KUCHARÍK vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef HANÁK a Barbora KOPUNCOVÁ uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

V dejinách Bratislavy máme veľa inšpiratívnych ľudí. Poctivo pracovali, oddane slúžili svojej komunite a na ich česť sa dalo prisahať. Taký bol aj David Krausz. Pokrokový mliekar, štedrý mecenáš a vážený mešťan. Do Prešporku sa prisťahoval až v zrelom veku a predsa tu zanechal výraznú stopu. Zničili ju však fašisti.

ZDROJ FOTO: Tomáš Stern

David Kraus

b

Bratislavské noviny

Tento článok som napísala pre Bratislavské noviny

Prečítať si ho môžete k: Poznáte príbeh pokrokového prešporského mliekara Davida Krausza?

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

zdroj foto

STERN, Tomáš

i

zdroje

KRÁLIKOVÁ, Katarína. (2019) Príbeh budovy ÚĽUV. všetky zdroje sú uvedené v článku.

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 1/2

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 1/2

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky? 1/2

Pred dvoma týždňami ste si mohli prečítať o slávnosti Das Eisweg machen na Dunaji, ktorá sa naposledy konala v roku 1526. Bol to prelomový rok nielen v dejinách Slovenska či Bratislavy, ale aj Petržalky. Po prvýkrát sa totiž vyformovalo zloženie obyvateľstva.

 

Petržalské noviny

celý článok:

Kto boli pôvodní obyvatelia dnešnej Petržalky?

zdroje textu

Ján Čomaj: Petržalka-Engerau-Ligetfalu. Marenčin PT, 2019.

Marek Meško, Migračné krízy v minulosti – vpád Pečenehov, Historyweb.dennikin.sk, 25.03.2016.

Marián Urblík: Dejiny Bratislavy – Petržalka. Obzor, 1978.

zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice keď tvorím písaním.

ďakujem za vaše dojmy

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.

[thrive_leads id='28674']

Valčík bol kedysi poburujúci a dámy pohoršene opúšťali miestnosť

Valčík bol kedysi poburujúci a dámy pohoršene opúšťali miestnosť

Tanec je príležitosť, kedy sa muž a žena môžu navzájom dotýkať bez toho, aby vzbudzovali pohoršenie. Toto kedysi vôbec neplatilo. Telesný kontakt bol neprípustný. V intimite tanca nastal veľký zlom až pred 150 rokmi a symbolizoval predovšetkým zmenu v spoločnosti.

Tento článok som napísala vo februári 2020
pre Bratislavské noviny:
Valčík bol kedysi poburujúci a dámy pohoršene opúšťali miestnosť

Zdá sa to až neuveriteľné, že taký krásny tanec, ako je valčík, mohol byť kedysi považovaný za hriešny tanec. Apropo, pojem “hriešny tanec” je známejší až z rovnomenného filmu z roku 1987, ktorý bol natočený podľa skutočného príbehu scenáristky Eleanor Bergstein. V časoch, keď prichádzal do módy valčík, používali súčasníci pravdepodobne výrazy ako pohoršujúci, nemravný, poburujúci, škandalózny. A niet sa čo čudovať.

Prvýkrát bol oficiálne do aristokratickej, tzv. vysokej spoločnosti na panovníckom dvore uvedený na prelome rokov 1814/ 1815. Bolo to v čase, keď rakúsky minister Klemens Lothar Metternich (1773 – 1859) pozval, v mene nerozhodného puntičkárskeho rakúskeho cisára Františka I. (1768 – 1835) do Viedne najdôležitejších zástupcov takmer 200 vtedajších štátov Európy na tzv. Viedenský kongres. Jeho súčasťou bol aj kultúrny, spoločenský a zábavný program.

Dokonca, zdalo sa, že viac, ako oficiálna časť kongresu.

Knieža Metternich možno nemal až taký dobrý charakter, ale hlúpy nebol. Vedel, že najviac dohôd sa vybaví v neformálnych debatách, pri víne, na poľovačke a hlavne večer pri tanci. Na to spoliehal. Nevadilo mu, že následne diplomati jednotlivých krajín museli po každej takej dohode podávať nadľudské výkony.

Už vtedy sa totiž každý s každým dohodol a keď si prípitky navzájom odporovali, bolo potrebné strategicky vykľučkovať, aby niekto niekomu nevyhlásil vojnu. Je priam neuveriteľné, ako práve s týmito okolnosťami súvisí tanec.

Začiatkom spomínaného 19. storočia ešte platili konvencie, teda ustálené zvyky, ktoré všetci dodržiavali už po niekoľko stáročí. Na cisárskom dvore vo Viedni sa dokonca riadili prísnou Španielskou etiketou. Jej pravidlá zaviedol ešte v roku 1420 burgundský vojvoda Filip zvaný Dobrý (1396-1467), zakladateľ rytierskeho Rádu Zlatého rúna.

Podľa odborníčky na diplomaciu Márie Holubovej, vytvoril rafinovaný dvorný ceremoniál, Burgundský protokol. Postavený bol na náboženských princípoch a jeho cieľom bolo čo najviac oddeliť panovníkov od ostatných ľudí, ktorí boli prísne a jednoznačne rozčlenení podľa titulov a postavenia.

Protokol neskôr, keď už Burgundsko patrilo pod Francúzsko, premenovali na Španielsku etiketu, ktorú aj vďaka sobášnej politike prevzali všetky kráľovské dvory v Európe. Jej súčasťou bol aj spôsob tancovania.

Keďže katolícka cirkev zakazovala voľnú, obzvlášť rituálnu zábavu pri hudbe, vytvorili nové tance, ktoré mali prísne pravidlá a náročnú choreografiu. Naučiť sa ich mohli len vyvolení, teda tí, ktorí boli v hierarchii najbližšie k vládcovi.

Na panovníckych dvoroch získavali nové, výnimočné postavenie učitelia tanca. Dohliadali na dodržiavanie spôsobu tancovania, obzvlášť na jeho prudérnosť. Muži a ženy sa pri ňom dotýkali len náznakom končekov prstov na rukách. Dovolené boli iba plaché pohľady a aj vďaka dobovej móde širokánskych sukní, vystužených krinolínami, boli tancujúci od seba primerane vzdialení.

Zrazu, z ničoho nič, začal sa medzi urodzenou spoločnosťou šíriť nový tanec. Jeho melódiu už na cisárskom dvore poznali, ale iba ako súčasť baletných či hudobných predstavení. Aj rodák z Prešporku, žiak W. A. Mozarta, klavirista Johann Nepomuk Hummel, ktorý pre nich, už v roku 1808, napísal valčík.

Ale tancovať na takúto hudbu?

To bolo neprípustné.

Čiastočne preto, že tento tanec pochádzal z nižších vrstiev, no predovšetkým kvôli spôsobu tanca. Ten vyžadoval, aby sa páry navzájom dotýkali a dokonca, aby sa po celý čas držali čo najtesnejšie pri sebe. To bolo poburujúce.

Počas bálov, ktoré si šľachtici organizovali, pri valčíku pohoršené dámy údajne ostentatívne opúšťali tanečné sály.

Avšak, uvoľnenejším mravom nebolo možné zabrániť a kultúru milujúci Habsburgovci tanec povolili aj napriek prísnej Španielskej etikete. A tak, po Viedenskom kongrese, začali valčík tancovať aj počestné dámy na slávnych spolkových báloch v Prešporku.

zdroje textu

Marian Hochel: Viedenský kongres: Ako sa dohadoval mier pri valčíku? Historická revue 10/2015

Jana Verešová: Tanec a tanečné aktivity. Metodicko pedagogické centrum. 2015

Prešporskí vinári boli výnimoční aj v európskom meradle

Prešporskí vinári boli výnimoční aj v európskom meradle

Prešporskí vinári boli výnimoční aj v európskom meradle

Po celé stáročia bratislavskí obyvatelia chránili svoje privilégiá pestovať, vyrábať, predávať, a hlavne popíjať iba vlastné víno. Pritom Matej Bel ich často kritizoval, že až príliš slávia Bakchusa, mytologického boha vína. To ešte netušil, čo im umožní tzv. „vandrovná“ licencia.

zdroje textu

Kušík Michal, Bratislava Mateja Bela (Obzor, 1984)

Michálek Slavomír, ed.: História zadnými dverami (HÚ SAV, 2018)

zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice keď tvorím písaním.

ďakujem za vaše dojmy

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.

[thrive_leads id='28674']