Najkrajšia vianočná spomienka

22. 12. 2020 | zdieľania z kroniky

Nedávno som sa tak sama túlala uličkami Bratislavy. Bol večer, všetko rozžiarené, ľudí málo. Len sem-tam nejaký párik. Veď vieme prečo … Bolo to krásne, smutné i akosi čarovné. Spomenula som si na Vianoce môjho detstva.

Na jednej ruke by som spočítala, koľko Vianoc mi utkvelo v pamäti dodnes. A to už mám štyri krížiky na chrbte. Neboli všetky pekné. Ale nie o tom som chcela.

Chcem písať o pekných spomienkách na Vianoce.

Od mojich štyroch rokov sme bývali na krásnej malinkej dedinke akú si človek predstavuje v starých filmoch.

Tri ulice. Jedna, so staršími domami sa ťahala z kopca, od kostola, až dolu k rieke Ondava, ktorá oddeľovala dedinku Bokša od mesta Stropkov. Podobe, ako delí rieka Dunaj Petržalku od zvyšnej časti Bratislavy.

Tú ulicu pretínala dlhá cesta, plná moderných domov. Tvorila dve ulice tak, ako kedysi Dlhá ulica v niekdajšom Prešporku vytvorila dnešné ulice Laurinská a Panská v Bratislave.

Tam, v tej našej dedinke, sa každý s každým poznal. Každý s každým bol príbuzný, spolužiak či kamarát z detstva. Skoro ako dnes na fejsbúku.

Proste, tých ľudí mal človek rád. Vždy sme sa pri každom pristavili, podebatili. Nikdy to nebolo iba tak, že “Dobrý deň” a ide sa ďalej.

No, a keď sme sa po Štedrej večeri všetci pred polnocou zišli na tej bielej, zľadovatelej ulici, ktorú lemovali polmetrové záveje snehu, to bolo niečo úžasné…

Rada spomínam na tie spoločné cesty do kostola na polnočnú omšu. Keď snežilo a my sme si spolu spievali… Teda vlastne spievali len staré babky.

My mladí sme sa šuchtali za nimi a rozprávali sme sa, kto čo dostal pod stromček.

Dedkovia a otcovia išli na konci a o čom sa tí rozprávali, to ani srnka netuší.

Dnes mi to pripadá ako vymyslená rozprávka, ale sú to moje spomienky a som za ne vďačná.

Zo všetkého najradšej spomínam na koledníkov.

Prichádzali, vinšovali a najlepší boli tí, ktorí nám zahrali scénku o narodení Ježiška.

Chodievali z domu do domu. V kostýmoch, s rekvizitami. Zaspievali, zaveršovali a putovali ďalej.

Jasné, že im mama za to dala peniaze. Jasné, že im nabalila koláče. A jasné, že tým starším ocko nalial po štamprlíku. Veď ako inak? Hmm.., ktovie, aké by som na nich mala spomienky, kebyže bývame na konci ulice …

Tak či tak, v každom dome zanechali ten čarovný pocit akejsi spolupatričnosti a tú neopísateľnú vianočnú atmosféru.

Toto jediné mi v mojej milovanej Bratislave chýba.

Máme parádnu výzdobu, nakúpené darčeky, napečené cukrovinky a popravde, ten sneh  v pohode oželiem, len tí dedinskí koledníci mi chýbajú…

ILUSTRAČNÁ FOTO: pixabay/ Markus Distelrath

Tentokrát, v roku 2020 však zrejme nebudú koledníci chodiť vôbec a tak si to, čo by nám vinšovali, môžeme popriať navzájom.

Ja vám zo srdca želám,

♥  nech ste zdraví,

♥  nech máte všetko, čo potrebujete,

♥  nech vás nič nebolí,

♥  nech vás nikto nenačape, ako potajomky zarovnávate zemiakový šalát,

♥  nech má každý radosť z vašich darčekov,

♥  nech vás nikto neruší, keď Popelka bude Vinckovi hovoriť: “Tak víš čo? Přines mi třeba to, co ti cestou frnke do nosu.”

Želám vám,

♥  nech sú tieto Vianoce

pre vás rovnako krásne,

ako tie najkrajšie,

na aké si spomínate.

Ozaj, aká je vaša najkrajšia spomienka na Vianoce?

Juj, budem veľmi vďačná, ak sa o ňu podelíte v komentároch. Taká som zvedavá ako malé dieťa, keď rozbaľuje vianočný darček.

 

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

moje ♥ a ©

i

zdroje

Moje ♥ a ©.

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

4 komentáre

  1. Tatiana Kaliňaková

    Ďakujem za pekné čítanie, som milo prekvapená, že ty máš také pekné spomienky na Vianoce! Žijem s tým, že si ešte príliš mladá na to, aby si spomínala na kopy snehu a koledníkov. Nechcem tým nič naznačovať , ale myslím, že je to jeden z krásnych darov života, mať krásne spomienky ! Som rada , že ti naša mala dedinka zostala v srdci ako milá spomienka na krásne detstvo. Prajem tebe a tvojej rodinke, napriek všetkým okolnostiam, krásne sviatky, radosť v srdci a pokoj v duši!

    teta Táňa

  2. Katarína Králiková

    Ej veru, na sneh cez Vianoce si dobre pamätám. Ďakujem za krásne prianie a želám Vám i Vašej krásnej rodinke stále pribúdajúce krásne vianočné spomienky.

  3. Maťa

    Ahoj Katuška, krásny článok, ktorý zohrial pri srdci. Mne sa s Vianocmi spája naša babka, ktorá bola plná lásky a starostlivosti. Na stromčeku mala pre nás osem vnúčat navešané obálky s 500-korunáčkami. Šetrila na to celý rok. My sme si podľa mena na obálke našli tú tú svoju. Stretávali sme sa u nej celá rodina s bratrancami a sesternicami a tieto naše stretnutia mi najviac chýbajú. Mágia rozsvieteného stromčeka, naše rozžiarené detské očká a milujúci dedko s babkou ako z rozprávky.

  4. Katarína Králiková

    Maťka, ďakujem za krásnu spomienku na Vianoce u babky a dedka. Tiež rada spomínam na naše rodinné stretnutia u babky a dedka, mamkiných rodičov. Tie putá, ktoré medzi nami, bratrancami a sesternicami vtedy vznikli, trvajú dodnes. Prajem ešte veľa magických okamihov s celou šírou rodinou.

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie