Toto som spísala skôr tak pre seba. Ale, ak vás to zaujíma, smelo si prečítajte, aký bol ten môj rok 2020. Zistíte, že bol úplné iný, ako ten predošlý. Dokonca, úplne iný, ako som si ho naplánovala. S čím teda vstupujem do roku 2021?
rozplánovaný rok 2020
Už koncom decembra 2019 som si urobila dokonalý plán všetkého, čo chcem robiť v roku 2020. Hlavne som si vytvorila plán prehliadok. Pracne som si preverila iné organizácie, ktoré robia prehliadky o dejinách Bratislavy pre domácich obyvateľov. Nech nám nekolidujú termíny. Tiež som si vymyslela témy, ktoré su mi blízke. Termíny som si stanovila tak, aby neboli v čase známych veľkých celobratislavských podujatí.
Podobne som si urobila aj plán tém, o ktorých budem písať pre Bratislavské a pre Petržalské noviny. To bola fuška. Porebovala som si naštudovať všetky články o histórii za predchádzajúce roky. Urobila som si tabuľku, kategórie … a k tomu názvy, osobnosti a tiež zdroje. Chcela som písať o nových témach, o niečom inom z našich dejín. Veď stáli čitatelia rubriky História sú medzičasom už dosť znalí dejín Bratislavy.
Uff, bolo to náročné a trvalo to pomerne dlho. Do roku 2020 som však vstupovala spokojná s mojím dokonalým plánom.
Postupne som ho začala realizovať. Prešiel január, február.
Turistická sezóna sa rozbiehala…

FOTO: Katarína Králiková
V januári a vo februári 2020 som robila moju obľúbenú prehliadku Ženy na Bratislavskom hrade.
Ak mám byť úprimná, to množstvo plánov, ktoré som si urobila, spôsobilo, že som nestíhala robiť veci tak poriadne, ako sa mi žiadalo.
Lenže, ak prácu nerobím najlepšie ako viem, tak potom akosi nie som spokojná.
Z toho vyplýva, že som niečo musela vynechať, aby som stíhala robiť aj veľa, aj poriadne.
Čo vynechať?
V prvom rade spánok. Potom záľuby. Tiež pravidelnú a zdravú stravu – lebo to znamená pravidelné a zdravé varenie. Ešte sa dá vynechať kontakt s rodinou, ktorá sa nenachádza v mojej domácnosti. Ovšem, aj s priateľmi. No a najjednoduchšie zostáva vynechať všetko, čo nemá termín.
A potom prišiel marec a všetko sa zmenilo.
Ale – že úplne.
Veď viete.
Zrazu, akoby zastal čas.
zablokovaná jar
Prvá vlna pandémie bola pre mňa zvláštna. V prvom rade som dlho odmietala priznať si, že sa deje čosi historicky nezvyčajné. Aj som sa bála. Aj som verila, že toto raz-dva prejde. Takých nás zrejme bolo veľa.
Dnes, s odstupom času si uvedomujem, že sme zažívali niečo, na čom dokonalo vidieť, ako každé rozhodnutie, ktoré sme vtedy urobili, je bezpodmienečne nevyhnutné vidieť v kontexte tam-a-vtedy okolností a poznatkov.
V každom prípade, počas prvej vlny karantény som sa tak trochu aj tešila, že zrazu mám kopec času na veci, ktoré som nestíhala. Keď sa z prvých dvoch týždňov stali ďalšie a ďalšie, našla som si Mojích 7 zmysluplných činnosti, ktoré mi pomáhajú zostať doma.
Uvedomila som si, že plánovať niečo, čokoľvek, je zbytočné.
O čo som prišla?
Pochopila som, aké dôležité je neodkladať “kávu v meste” s kamoškami. Ani “pohárik vínka na promenáde” s manželom. Alebo “stretávku na mágiopláži” s bývalými kolegyňami.
A zo všetkého najhlúpejšie je odkladať návštevu bábätiek v rodine. Alebo malých roztomilých neterí. Oni nečakajú a rastú si jedna radosť.
Dokelu. Fakt nie je dobré odkladať stretnutia s ľuďmi. Nie kvôli karanténe, ale kvôli tomu, že tých tém na debatu sa môže tak nakopiť, až si zoderieme jazyky. A deti tiež nečakajú! Rastú si a ani sa nenazdám a budú gúľať očami, keď ich budem tetuškovsky cmučkať.
Aha – a pri editovaní tohto blogu som zistila, že som neuviedla to, o čo som tiež prišla. O príjem. O možnosť sprevádzať objednaných školákov, dohodnutých seniorov z Bardejova i rodinu mojej priateľky z detstva a tiež som vrátila peniaze klientom, ktorí si u mňa kúpili darčekové poukážky na rok 2020.
leto namiesto prázdin
Podľa môjho plánu to malo vyzerať tak, že v lete nebudem robiť žiadne prehliadky. Chcela som cestovať, hrabať sa vo svojej záhradke, veľa čítať, pozerať do šírych diaľav a rozmýšľať o nesmrteľnosti chrústa.
Ja totiž nie som sprievodkyňa zahraničných turistov, ktorí prichádzajú v lete.
Sprevádzam len v slovenčine.
Našich domácich Bratislavčanov a Bratislavčanky. A tiež ľudí z celého Slovenska. Tí všetci však zvyčajne počas leta cestujú, dovolenkujú, alebo robia to, čo som plánovala ja. V horšom prípade zastupujú v práci tých, ktorí sú na dovolenke. Prosto – moja sezóna nebývala v lete tá hlavná.
Lenže, ako všetci vieme, aj toto leto bolo celé iné.
Robila som prehliadok viac ako som plánovala.
Ovšem, súkromné objednávky z jari sa neobnovili. Ani v lete, ani neskôr, na jeseň. A, popravde, tých prehliadok v lete som síce mala veľa, ale zárobok bol taký, skôr symbolický. Ledva som si zarobila na odvody.
Ešteže tú svoju prácu milujem…
Z čoho som žila?
Z chleba s takou smotanovou nátierkou, z občas navarenej makrobiotiky, z pojedania banánov a keksíkov Mila. Pila som citrónový nealko radler, plechovku denne. Finančné výdavky za mňa uhrádzal manžel. Ja som si zarobila na odvody.
Tú štátnu dotáciu, či ako sa to volá, som dostávala len do júna 2020, lebo na ďalšie mesiace som už nemala nárok.
Doma sme sa ešte viac uskromnili. Necestovali sme. Nemíňali sme peniaze na nepotrebné veci ako kedysi. A žili sme z úspor. Nuž, a hlavne, nemali sme žiadne extra výdavky. Sme zdraví a máme sa radi, čiže sa cítime bohatí.
Teda, aspoň ja. Naše deti si, samozrejme, bohatstvo predstavujú v luxusnom dome na francúzskej riviére s neobmedzeným rozpočtom na hudbu, aplikácie a oblečenie. Ale teda, tento blog je o mne :)…
V lete som robila iba tri typy prehliadok.
1) Zamerané na témy jarmoky, kultúra, láska, remeslá, vzdelávanie a zdravie v 16. storočí v Prešporku.
Prehliadku na tému zdravie – Apatiekári a bylinkárky v 16. storočí v Prešporku som opakovala 5x. Ostatné len 2x – i to niektoré až na jeseň. K téme kultúra som sa však pre druhú vlnu pandémie už ani nedostala.

FOTO: do môjho mobilu fotila jedna moja milá hostka
Na prehliadku Majstri a remeselníčky v 16. storočí v Prešporku rada spomínam.
Tak sme sa nasmiali…
2) Realizované v rámci Kultúrneho leta 2020 v spolupráci s BKIS.
Prišlo úžasne veľa ľudí. Aj cez štyridsať. Paráda. Všetci mali vstupné zdarma, keďže mňa platilo BKIS. Som však za túto skúsenosť nesmierne vďačná. Síce mi nepribudli “moji klienti”, ale uistila som sa, že ľudia v Bratislave naozaj majú záujem o dejiny. Veľmi povzbudivé!

FOTO: Janka Kollárová
Toto bola úžasná prehliadka na tému Korzovanie životom Schöne Náciho. Najprv pršalo. Potom vyšla dúha. A nakoniec už len slniečko svietilo.
3) Prehliadka Po stopách nenápadných hrdinov
To bola pre mňa emočne aj obsahovo dosť náročná téma. Obdobie komunizmu si totiž dobre pamätám a každý poznatok ma robí smutnou.
S kolegyňami sprievodkyňami, Zuzanou Godárovou, Ivetou Šimove a Andreou Turanskou sme sa uzhodli na tom, že o tejto téme treba hovoriť a tak sme sa spoločnými silami pustili do spracovania tejto prehliadky.
Samozrejme, nebol to náš nápad, i keď páčil sa nám hneď.
V tejto veci nás oslovil František Neupauer, znalec dejín z obdobia komunizmu, historik a predseda združenia Nenápadní hrdinovia.
Každá z nás urobila jednenkrát prehliadku.
Základ sme mali rovnaký, ale tých obetí komunizmu bolo tak veľa, že sme si každá vybrali aj tie, ktoré sú nám niečím blízke.

FOTO: Zuzana Godárová
Prehliadku Po stopách nenápadných hrdinov sme ukončili piesňou Marty Kubišovej a symbolickým zapálením jednej sviečky za všetkých, ktorí zomreli nezmyselnou smrťou vo vykonštruovaných procesoch počas obdobia komunizmu.
bohatá jeseň
Ako to už býva, i tento rok na jeseň som toho mala najviac.
Lenže, nielen ja.
Všetko, čo malo byť na jar sa presunulo. Podujatia, akcie, festivaly.
Mesto bolo plné akcií a ľudia si mohli vyberať. A bolo to zdarma, kdežto moje prehliadky boli platené, lebo veď, je to môj spôsob zarábania si.
Napriek tomu, aj na moje prehliadky hostia prišli.
Veľmi sa tomu teším a teda, tiež som sa snažila do jedného mesiaca vtesnať všetko, čo sa dalo.
Mierne mi stúpol aj zárobok, ale teda, na kaderníčku som si stále požičiavala od detí – lebo tie sú požehnané štedrými starými rodičmi. Keď si však žiadali úroky, hneď som vytiahla moju obľúbenú prednášku o tom, že im periem, varím, otravne sa o nich zaujímam, chodím s nimi tam, kam nechcú ísť samé a aj vtedy, keď sa mi vôbec nechce. Dlho tento prejav nezvládajú počúvať. Poznajú ho naspamäť, ale zdá sa, že občas si ho potrebujú zopakovať.
Koncom septembra 2020 som úspešne ukončila – pre karanténu celý rok trvajúci – akreditovaný kurz Múzejná pedagogika, ktorý organizovalo Slovenské národné múzeum.
Bola to po rokoch od skončenia vysokej školy jedno z mojich najkrajších etáp života.
Toľko príjemných spolužiačok a spolužiakov a hlavne úžasne dobrých pedagogičiek a pedagógov, dlhoročných odborníkov vo svojej téme, a tak profesionálne zorganizovaný – júj, to bol pôžitok chodiť “do školy”.
O dva dni som začala chodiť na ďalší kurz. Tentokrát na kurz Dejiny a pamiatky Bratislavy I. a rovno aj II. Ja sa totiž milujem učiť.
Ale späť s mojim aktivitám.
Vrcholom jesene mala byť prehliadka na tému Divadelníci a muzikanti v 16. storočí v Prešporku.
Zaplatila som si kvôli tomu v SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský) poplatok za právo púšťať hudbu počas prehliadky až do konca októbra 2020.
Lenže, situácia sa vyvinula tak, že som to musela zrušiť.
Mohla by som napísať, že posledné čo som chcela bolo, aby sa na mojej prehliadke ľudia nakazili. Ale nie je to pravda. To nie je to posledné. Lebo toto na zozname toho, čo by som chcela ani nie je!
Takže. Jeseň som ukončila dobrovoľníckym sprevádzaním počas tradičného podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad.
Už šípila, že to bude moja posledná prehliadka v roku 2020.

FOTO: môj manžel
Môj rok 2020 som ukončila na hojdačke. Bála som sa na ňu posadiť. Visela na tenkom konári, pod ňou priepasť. Nie veľká. Ale ten pocit …
Aj môj rok 2020 bol taký. Zdalo sa, že bude strašidelný, ale je to len vec pohľadu. A keď máte niekoho, kto vám povie “nebój”, tak sa strach prekonáva ľahšie.
tvorivá zima
S príchodom druhej vlny karantény som už vedela, že potrvá dlhšie, ako dva týždne. Dokonca dlhšie, ako dva mesiace.
A tak som začala písať.
Tvorila som blogy o všetkom, o čom som nestihla hosťom porozprávať na prehliadkach. Veľa som sa pritom naučila. Áno, moje blogy zatiaľ čítalo málo ľudí. Postupne sa to zlepšuje. Verím tomu.
Som jednoducho v procese.
Učím sa, vzdelávam sa a zdieľam svoje poznatky.
Nie sú bulvárne ani komerčne zaujímavé.
Ani nie sú o všeobecne známych historických osobnostiach, budovách či udalostiach. I tak však verím, že si moje blogy ľudia nájdu.
Proste, verím. A preto aj naďalej robím všetko tak, ako najlepšie viem.
S týmto vedomím som ukončila rok 2020.
S týmto vedomím vstupujem do roku 2021.
Bez plánov, bez termínov.
Iba stále s rovnakým odhodlaním robiť to, čo mi robí radosť,
teda spoznávať dejiny a zdieľať poznatky s vami,
milé moje čitateľky, milí čitatelia, milé hostky, milí hostia.
Nech tá radosť z nových vedomostí obohacuje aj vašu dušu.
korektúry
Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
moje ♥ a ©
zdroje
Moje ♥ a ©.
0 komentárov