Čo znamená február?

Čo znamená február?

od | feb 1, 2024 | Etymológia, Odpovede, Vedomosti | 0 komentárov

V súčasnom, Gregoriánskom kalendári má mesiac február najmenej dní a je druhým v poradí. No pôvodne, to bol bezmenný zimný čas a s tým súvisí i jeho neskoršie pomenovanie.

Slovo február je vytvorené z latinského slova februum, čo znamená očista.

Odvodené je od slova februa, ktorým sa v antickom Ríme nazývali festivaly očisty a zmierenia. Festival Februa (alebo Februatio) sa konal 15. februára a bol zasvätený bohovi očisty a podsvetia Februusovi, ako aj bohyni Juno Februa.

 Rimania považovali február za mesiac očisty a obnovy, čo bolo obzvlášť dôležité pred začiatkom nového roka, ktorý v pôvodnom rímskom kalendári začínal v marci.

Počas festivalu Februa vykonávali Rimania rôzne rituály, aby sa očistili od hriechov a zlých duchov, čím sa pripravili na nový začiatok.

Rímsky kalendár

Pôvodne mal totiž Rímsky kalendár iba desať mesiacov. Rok začínal v marci a končil v decembri. Január a február neexistovali, a zimné mesiace medzi decembrom a marcom neboli pomenované.

Až okolo roku 713 pred Kr. kráľ Numa Pompilius, druhý rímsky kráľ, pridal január a február, aby synchronizoval kalendár s lunárnym rokom, čím sa rok rozšíril na 12 mesiacov.

Február sa stal posledným mesiacom v rímskom roku, a preto sa logicky stal mesiacom očisty, aby sa zakončil starý rok a pripravil na nový. Rituály a festivaly v tomto mesiaci mali za cieľ očistiť aj mestá, rodiny a jednotlivcov od všetkých nečistôt, ktoré sa nahromadili počas roka.

Gregoriánsky kalendár

Aj keď sa moderný kalendár zmenil a rok teraz začína v januári, názov februára a jeho spojenie s očistou pretrvávajú. Pri zmene na Juliánsky kalendár v roku 45 pred Kr. a neskôr na Gregoriánsky kalendár v roku 1582 sa mesiace a ich názvy preniesli bez výrazných zmien.

Február sa stal známym aj ako „mesiac lásky“ vďaka sviatku svätého Valentína, ktorý sa slávi 14. februára. Tento deň, venovaný láske a romantike, má svoje korene v starovekom Ríme, kde sa konal festival Lupercalia, ktorý bol tiež spojený s očistou a plodnosťou.

Medzinárodné dni vo februári

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

  • Svetový deň hidžábu (1.2.)
  • Svetový deň mokradí (2.2.)
  • Svetový deň boja proti rakovine (4.2.)
  • Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (6.2.)
  • Svetový deň strukovín (10.2.)
  • Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede (11.2.)
  • Svetový deň rádia (13.2.)
  • Medzinárodný deň zamilovaných (14.2)
  • Svetový deň sociálnej spravodlivosti (20.2.)
  • Medzinárodný deň materinského jazyka (21.2.)
  • Medzinárodný deň sprievodcov cestovného ruchu (21.2.)
  • Svetový deň skautiek /Thinking Day (22.2)

Celý február nám teda ponúka plných 28 dní na fyzickú, pôstnu i duchovnú očistu a reflexiu. Ideálny je tiež na prehodnotenie novoročných predsavzatí a na veľa očistného spánku.

Zdroje

  1. Beard, M. (2015). SPQR: A History of Ancient Rome. Liveright Publishing Corporation.
  2. Hadas, M. (1965). Imperial Rome. Time-Life Books.
  3. Wikipedia contributors. (2023). February. In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Retrieved from https://en.wikipedia.org/wiki/February.
  4. Britannica, T. Editors of Encyclopaedia (2023). February. Encyclopedia Britannica. Retrieved from https://www.britannica.com/topic/February.
U koho nakupovali materiál klobučníci?

U koho nakupovali materiál klobučníci?

od | sep 19, 2020 | Odpovede, Vedomosti | 0 komentárov

Patrónom všetkých remeselníkov je Svätý Jozef. Sviatok mal pred pol rokom (19.3.). Tak dlho mi občas trvá, kým vypátram odpovede na niektoré vaše otázky.

Z prehliadok na tému Majstri a remeselníčky v 16. storočí v Prešporku som si od vás priniesla úžasne zaujímavé otázky. Teším sa, že vám odpoveď na prvú z nich môžem poslať už dnes. Nech sa páči…
FOTO: Katarína Králiková

Korunovačné slávnosti v Bratislave v roku 2020.

U koho nakupovali materiál klobučníci?

Mestskí klobučníci vyrábali klobúky pôvodne zo súkna, neskôr z plstenej ovčej vlny, ktorú farbili načierno.

V 15. storočí mali dielňu v Prešporku len dvaja súkenníci. Zo 16. storočia ich počet nemáme, ale môžeme sa domnievať, že ich nebolo viac. Totiž, na založenie cechu bolo potrebné, aby sa spojili najmenej traja majstri. A súkenníci si svoj cech prvýkrát založili až v 17. storočí.

V 16. storočí bolo v Prešporku 47 klobučníkov a teda zrejme len dvaja súkenníci, u ktorých mohli kupovať súkno na klobúky.

Z toho vyplýva, že klobučníci svoj tovar kupovali na jarmokoch od súkenníkov z Modry, Pezinku a Skalice, možno aj od súkenníkov z oblastí Považia, horného Ponitria a Gemeru. 

historická súvislosť

V 16. storočí, po Bitke pri Moháči (1526) sa začali uhorskí muži inšpirovať tureckou módou. Na ľudí mimo Uhorska pôsobili exoticky. Ich odev – a aj klobúky – boli šité nie na decentný „nemecký štýl“, ale na farebne pestrý, tzv. „uhorský štýl“ (viď foto).

Muži sa dokonca strihali a holili ako Turci. Nosili vyholené hlavy, alebo dookrúhla ostrihané vlasy.
Práve preto bolo dôležité, čo im chráni hlavu.

Čiapky a klobúky mali vyrobené z plsti, súkna, zo zamatu i z kožušiny. Vyzdobené boli šperkami, drahými kameňmi a vtáčími perami.

Čistá exotika – a hlavne, úžasná príležitosť pre kreativitu a rozmach majstrov klobučníkov.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

SEGEŠ, Vladimír: Remeslá a cechy v starom Prešporku (2010) 

Ústredie ľudovej umeleckej výroby (2018) Klobučníctvo. Dostupné na internete: http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/klobucnictvo/

ZUBERCOVÁ, Magdaléna – HASALOVÁ, Eva. Móda na Slovensku. Stručné dejiny odievania (2014)

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

Prečo sú na Michalskej veži 3 erby a čo symbolizujú?

od | jún 8, 2020 | Odpovede, Osobnosti, Vedomosti | 0 komentárov

Mestské hradby sú plné príbehov kamenárov, murárov, klampiarov, tesárov, kováčov i medikovačov. Vojakov, strážnikov i rytierov, ale aj prešporských žien, ktoré im varili, prali a ošetrovali rany. Ľudí, ktorí svorne chránili svoje mesto Prešporok. Múry, bašty, parkány, barbakány aj brány, priekopy i veže nesú v sebe osudy kráľov a kráľovien, mešťanov i hostí a tiež ľudí všetkých národností, kresťanov i židov, ľudí pracujúcich rukami, hlavou i srdcom. To všetko je v symbolike erbov hrdo vytesaných na hlavnej, Michalskej bráne.
FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Aké zdroje informujú o erboch na Michalskej veži?

Historičky Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj Kucharík vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef Hanák a Barbora Kopuncová uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Ostatné uverejnené texty, ku ktorým som sa dostala, čerpajú z vyššie uvedených zdrojov.

Jednoznačnú odpoveď na otázku prečo sú na Michalskej veži tri erby však už dnes nezistíme. Museli by sme sa vrátiť v čase do 16. storočia.

Vieme si však utvoriť vlastnú hypotézu, teda svoj názor na základe viacerých dôveryhodných zdrojov a prepojenia jednotlivých súvislostí.

Prečo sú teda na Michalskej veži až 3 erby?

fakty

Prvá zmienka o nejakom kamennom erbe na Michalskej veži pochádza z rokov 1512-1513 (vládol Vladislav II. Jagelovský zvaný „Kráľ Dobrze“).

Preverili ju v Mestskej komornej knihe uloženej v Archíve mesta Bratislavy historici Štefan Rakovský v roku 1877, Ladislav Kemény v roku 1925 a neskôr súčasníci Viera Obuchová, Zuzana Ševčíková, Juraj Kucharík a iní.

Hovorí len toľko, že mestský erb na Michalskú bránu vyhotovil  kamenársky majster Wendler.

Táto informácia bola opakovane uvádzaná v odbornej literatúre až do roku 1975, kedy tím historičiek Zuzany Ševčíkovej a Viery Obuchovej dokončil umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže.

FOTO: Katarína Králiková

Michalská veža, odborná publikácia,
ktorú napísali Zuzana Ševčíková a Viera Obuchová
z Mestskej správy pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Bratislave v 1984 

A tu to začína byť zaujímavé…

V rovnakom zdroji menovaní historici overili, že neskôr, v roku 1547, mesto vyplatilo maliarovi Hansovi odmenu za vymaľovanie už troch erbov a to kráľovského, uhorského a mestského erbu na Michalskej veži.
Až tento údaj považujú historici za prvú jednoznačnú písomnú zmienku o kamennej erbovej doske na Michalskej veži.

Lenže, v súčasnosti už vieme spoznávať historickú pravdu nie len vďaka písomným prameňom, ale aj vďaka výskumom archeológov a historikov.

Podľa hĺbkovej analýzy stavebného materiálu na Michalskej veži spomínané historičky zistili, že erbová kamenná doska bola pôvodne umiestnená nie na Michalskej veži, ale na barbakane z vonkajšej strany mestských hradieb.

Zároveň, na základe umeleckohistorickej analýzy vyslovili presvedčenie, že erb bol vyhotovený ešte pred rokom 1520, a že s veľkou pravdepodobnosťou patrí nie Vladislavovi II. ale jeho synovi kráľovi Ľudovítovi II. Jágelovskému.

FOTO: Katarína Králiková

Tri erby na Michalskej veži v Bratislave – pohľad z barbakanu pri vstupe do mesta

Tri erby na vonkajšej strane Michalskej brány symbolizujú, označujú a upozorňujú teritórium kráľovského korunovačného mesta, ktoré je pod ochranou troch inštitúcií a to kráľa, mesta a Horného Uhorska.

Prvý erb bol mestský. To je logické.

Ale … prečo sú tam ďalšie dva erby?

Mohlo ísť o symbolické označenie inštitúcii, ktoré chránia mesto Prešporok ohrozované Osmanskými vojakmi.

Mätie ma však to, že erb tam bol ešte pred Bitkou pri Moháči (29.08.1526), teda už v roku 1520 alebo skôr. Vtedy predsa mesto Prešporok ešte nebolo korunovačným sídlom kráľa.

Vysvetľujem si to však tak, že mesto Prešporok bolo už vtedy veľmi dôležitým, priam strategickým a druhým najväčším mestom Uhorska, polohou blízkym k Viedni a k Českému kráľovstvu. Jeho ochrana bola v záujme nie len obyvateľov Prešporku, ale aj samotného kráľa a vôbec, celého vtedajšieho Uhorska.

Zdôrazňujem, že hovoríme o 16. storočí, kedy Osmanské vojská ohrozovali Uhorsko a snažili sa dostať čo najviac na západ Európy. Takmer sa im to podarilo, keď po Bitke pri Moháči obsadili celé veľkú časť Uhorska a chceli pokračovať ďalej, na Prešporok a na Viedeň. Ale to je už iný príbeh…

V tejto súvislosti však môže byť zaujímavé…

Čo symbolizujú jednotlivé erby na Michalskej veži?

Jágelovský erb

Levy symbolizujú kráľovské cnosti – odvahu a bojovnosť.
Holubica je náboženský atribút Ducha Svätého.

FOTO: pinterest/ Nicolas Vandevoorde

Znak Ľudovíta II. Jágelovského, Uhorského a českého kráľa (vľavo) a jeho manželky Márie Habsburskej/ Rakúskej.

Uhorský erb

Štátny erb uhorskej krajiny mal pôvodne iba dvojramenný kríž ako symbol zvrchovanosti a Horného Uhorska.

Historici sa domnievajú, že ako inšpiráciu z Byzancie ho používali už vierozvestci Konštantín a Metod (9. stor.), alebo uhorský kráľ Belo III. (12. stor.), ktorý tam žil 11. rokov.

Od 14. storočia pribudli na erb lomené gotické oblúky. Ako „severné hory“ Tatra, Matra a Fatra však sú interpretované až od 16. storočia. Štúrovci tento motív označovali ako Trojvršie a v rozpore s pravidlami heraldiky zmenili jeho farbu zo zelenej, po vzore Ruska na slovanskú modrú. O tejto téme zaujímavo rozpráva historik – archivár a znalec heraldiky Jozef Novák.

Erb Uhorska na kamennej doske je ešte bez koruny. Už spomínané historičky sa preto domnievajú, že ide o erb Horného Uhorska.

Bratislavský erb

Symbolika motívov na erbe mesta Bratislava má viacero verzií.

Červená farba, ktorá je na pozadí, v našich končinách všeobecne znamená odvahu, bojovnosť, moc a silu. Biela, ktorou sú vyobrazené mury a veže, značí mier a čistotu úmyslov. Zlatá, ktorú nájdeme na vežičkách, môže symbolizovať bohatstvo a kráľovskú dôležitosť?

Heraldik Ladislav Vrtel v článku pre TASR k tomu vymenúva teórie o Bratislavskom erbe.

  1. Bol inšpirovaný erbom nemeckého mesta.
  2. Trojvežové opevnenie znázorňuje Vydrickú, Michalskú a Laurinskú bránu.
  3. V erbovej listine sa nič bližšie nespomína.

A tak si môžeme opäť urobiť vlastnú hypotézu…

FOTO: TASR/ Michal Svítok/

Listina z roku 1436, ktorou Žigmund Luxemburský potvrdzuje mestu Bratislava právo používať mestský erb a pečať.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

Historičky Zuzana ŠEVČÍKOVÁ a Viera OBUCHOVÁ realizovali v rokoch 1974 – 1975 umeleckohistorický a architektonický výskum Michalskej veže, ktorého výsledky spracovali v publikácii Michalská veža.

Historik Juraj KUCHARÍK vypracoval v roku 2014 rozsiahlu štúdiu na tému Vybrané obdobia protitureckej obrany Bratislavy s dôrazom na mestské opevnenie.

Historici Jozef HANÁK a Barbora KOPUNCOVÁ uverejnili v roku 2017 svoje dielo Prešporské opevnenia.

Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

od | sep 29, 2019 | Odpovede | 0 komentárov

Pred mnohými a mnohými splnmi mesiacov, teda vlastne 29. septembra 2019, na sviatok sv. Michala, som robila prehliadku Večerná Bratislava. Jej témou bolo všetko Michalské. Práve vtedy, tam, na Michalskej ulici, som dostala ďalšiu zaujímavú otázku. Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

FOTO: Katarína Králiková

Schwartzov dom na Michalskej ul. v Bratislave

stručná odpoveď

Lebo ju tam osadili zrejme ako dekoratívny prvok ešte v stredoveku. Neskôr, pri rekonštrukcii sa ju majitelia rozhodli ponechať a zvýrazniť.

podrobnejšia odpoveď

Snažila som sa to zistiť sama. Vyzvedala som i v tamojšej reštaurácii. Čašník mi len v behu medzi stolmi povedal, že to je napoleónska guľa. Ani nepočkal na otázku…

Čas plynul. O guli na Scharzovom dome som nenašla žiadnu zmienku.

S malou dušičkou som sa obrátila na pána Petra Horanského, historika, pamiatkára a držiteľa osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore architektonicko-historický výskum. 

Je to starý renesačný meštiansky dom. Určite to tam bolo ešte pred rekonštrukciou, ale preverím to…,

povedal mi a ja som bola nadšená.

Konzultoval to aj s pánom Štefanom Holčíkom, archeolóom a historikom, ktorý je v Bratislave známy ako propagátor bratislavských pamiatok.

Už som ani nedúfala, že mi niekedy odpíše, keď som p. Horanského tento týždeň stretla v Rómerovom dome na Zámočníckej 10 v Bratislave. Hneď ma oslovil:

Zistil som to, ale nemal som čas odpísať. Hovoril som aj s p. Holíčkom. Tá guľa tam bola pravdepodobne ako dekoratívny prvok. To už nezistíme. Dom tam stál už v 16. storočí. Neskôr sa im zrejme nepáčila, tak ju osekali a zakryli fasádou. No a pri rekonštrukcii v roku 2000 odlomenú guľu našli a noví majitelia sa rozhodli, že ju neprekryjú, ale zvýraznia.

 To je všetko, čo sa nateraz dá zistiť o guli na Schwarzovom dome, ktorý stojí na Michalskej ul. v Bratislave.

A kto bol Schwarz?

Zistíme to z rozsiahlej publikácie Rody starého Prešporka (Genealogický rozbor obyvateľstva a topogrfia mesta podľa súpisu z roku 1624), ktorú napísal Frederik Federmayer.

Jakub Schwarz sa narodil okolo roku 1584, zomrel pred rokom 1633. Bol členom širšej mestskej rady a v roku 1621 pôsobil ako špitálmajster (zrejme v mestskom špitáli sv. Ladislava).

Dom získal tak, že sa oženil s vdovou Sárou Schreiberovou, ktorá po prvom manželovi zdedila podiel na dome. 

Osud Sáry Schreiberovej je neobyčajne zaujímavý. Priblížim Vám ho v niektorom blogu.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

HORANSKÝ, Peter. pamiatkar, výskumník, archeológ, odborný garant obnovy hradu Uhrovec, spoluobjaviteľ Rybárskej brány v Bratislave, autor množstva odborných publikácií o ochrane historických pamiatok

Pamiatkový úrad SR –  pamiatkový objekt Michalská ul. č. 5 Bratislava. Dostupné na internete: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=154

HOLČÍK, Štefan (30.11.2006)  „Vynovený“ meštiansky dom na Michalskej 5. Bratislavské noviny, 30.11.2006. Dostupné na internete: https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/5554-vynoveny-mestiansky-dom-na-michalskej-5