Čo znamená február?

Čo znamená február?

V súčasnom, Gregoriánskom kalendári má mesiac február najmenej dní a je druhým v poradí. No pôvodne, to bol bezmenný zimný čas a s tým súvisí i jeho neskoršie pomenovanie.

Slovo február je vytvorené z latinského slova februum, čo znamená očista.

Odvodené je od slova februa, ktorým sa v antickom Ríme nazývali festivaly očisty a zmierenia. Festival Februa (alebo Februatio) sa konal 15. februára a bol zasvätený bohovi očisty a podsvetia Februusovi, ako aj bohyni Juno Februa.

 Rimania považovali február za mesiac očisty a obnovy, čo bolo obzvlášť dôležité pred začiatkom nového roka, ktorý v pôvodnom rímskom kalendári začínal v marci.

Počas festivalu Februa vykonávali Rimania rôzne rituály, aby sa očistili od hriechov a zlých duchov, čím sa pripravili na nový začiatok.

Rímsky kalendár

Pôvodne mal totiž Rímsky kalendár iba desať mesiacov. Rok začínal v marci a končil v decembri. Január a február neexistovali, a zimné mesiace medzi decembrom a marcom neboli pomenované.

Až okolo roku 713 pred Kr. kráľ Numa Pompilius, druhý rímsky kráľ, pridal január a február, aby synchronizoval kalendár s lunárnym rokom, čím sa rok rozšíril na 12 mesiacov.

Február sa stal posledným mesiacom v rímskom roku, a preto sa logicky stal mesiacom očisty, aby sa zakončil starý rok a pripravil na nový. Rituály a festivaly v tomto mesiaci mali za cieľ očistiť aj mestá, rodiny a jednotlivcov od všetkých nečistôt, ktoré sa nahromadili počas roka.

Gregoriánsky kalendár

Aj keď sa moderný kalendár zmenil a rok teraz začína v januári, názov februára a jeho spojenie s očistou pretrvávajú. Pri zmene na Juliánsky kalendár v roku 45 pred Kr. a neskôr na Gregoriánsky kalendár v roku 1582 sa mesiace a ich názvy preniesli bez výrazných zmien.

Február sa stal známym aj ako „mesiac lásky“ vďaka sviatku svätého Valentína, ktorý sa slávi 14. februára. Tento deň, venovaný láske a romantike, má svoje korene v starovekom Ríme, kde sa konal festival Lupercalia, ktorý bol tiež spojený s očistou a plodnosťou.

Medzinárodné dni vo februári

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

Tu je zoznam medzinárodných dní vo februári:

  • Svetový deň hidžábu (1.2.)
  • Svetový deň mokradí (2.2.)
  • Svetový deň boja proti rakovine (4.2.)
  • Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov (6.2.)
  • Svetový deň strukovín (10.2.)
  • Medzinárodný deň žien a dievčat vo vede (11.2.)
  • Svetový deň rádia (13.2.)
  • Medzinárodný deň zamilovaných (14.2)
  • Svetový deň sociálnej spravodlivosti (20.2.)
  • Medzinárodný deň materinského jazyka (21.2.)
  • Medzinárodný deň sprievodcov cestovného ruchu (21.2.)
  • Svetový deň skautiek /Thinking Day (22.2)

Celý február nám teda ponúka plných 28 dní na fyzickú, pôstnu i duchovnú očistu a reflexiu. Ideálny je tiež na prehodnotenie novoročných predsavzatí a na veľa očistného spánku.

Zdroje

  1. Beard, M. (2015). SPQR: A History of Ancient Rome. Liveright Publishing Corporation.
  2. Hadas, M. (1965). Imperial Rome. Time-Life Books.
  3. Wikipedia contributors. (2023). February. In Wikipedia, The Free Encyclopedia. Retrieved from https://en.wikipedia.org/wiki/February.
  4. Britannica, T. Editors of Encyclopaedia (2023). February. Encyclopedia Britannica. Retrieved from https://www.britannica.com/topic/February.
Čo znamená január?

Čo znamená január?

Nech máme šťastný začiatok celého roka,“ povedali si asi antickí (starovekí) Rimania, keď v roku 153 pred našim letopočtom určili, že prvý mesiac po slnovrate pomenujú podľa boha Ianusa, ochrancu počiatkov. Už mu bol zasvätený začiatok dňa, začiatok mesiaca a odvtedy aj začiatok nového roka.

Ovídius a jeho Ianus

Fenomenálny rímsky básnik Publius Ovidius Naso (43 pred n. l. – 17 n. l.) napísal rozsiahly cyklus 12 básní s názvom Fasti, v preklade Kalendár. Uprostred tvorby ho však cisár Augustus (63 pred n. l. – 14 n. l. ) z nejasných dôvodov poslal do vyhnanstva. Ovidius preto Fasti buď nedokončil, alebo sa polovica niekde stratila. No našťastie, máme aspoň začiatok.

V diele Fasti Ovídius napísal, že Ianus bol synom Tierinusa a že si na pravom brehu otcovej rieky Tiber, v Latiu, postavil hrad na jednom z tých siedmich pahorkov, na ktorých bol neskôr založený Rím. Ten pahorok volali Ianiculum.

Pri pahorku Ianiculum bol prechod cez rieku Tiber. K ľuďom, ktorí žili na pahorku Ianiculum bol Ianus veľmi prajný. Naučil ich napríklad, ako sa živiť obrábaním pôdy.

Saturn – boh poľnohospodárstva mu preto daroval schopnosť vidieť minulosť aj budúcnosť. Tým Ianus získal dve tváre, ktoré symbolizovali jedna pohľad smerom do minulosti, druhá do budúcnosti.

Meno Ianus v latinčine znamená dvere. Mýtický Ianus odvtedy personifikoval (zosobňoval) koniec, začiatok a prechod.

Ianus – rímsky boh začiatkov, koncov a prechodov a Bellona – rímska bohyňa vojny
ako sochy v záhrade Schönbrunn (foto: pixabay)

Jeho vyobrazenie s dvomi tvárami nadobudlo v 20. storočí negatívnu konotáciu (význam). Kým celé tisícročia znamenal minulosť a budúcnosť, odvtedy začala jeho dvojtvárnosť znamenať faloš, pretvárku.

Ianus – ochranca začiatkov

Pritom, prvý mesiac v roku, január pomenovali už antickí Rimania podľa boha Ianusa práve preto, že ochraňoval úspešný začiatok nového roku.

Ľudia si na jeho počesť vymieňali dary v duchu „dám – dostanem“.

Ovídius dokonca vo Festi uviedol, že v čase prechodu, teda, vo sviatok Ianusa majú bohovia „uši otvorené a slová majú váhu“ – preto si ľudia zároveň pri zmene zo starého na nové navzájom priali len to najlepšie.

Tento starodávny antický zvyk nám ostal dodnes – a tak i ja vám prajem všetko len to najlepšie, veľa zdravia, úspechov a radosti aspoň toľko dní, koľko Ianus ukazoval prstami na rukách.

Ianus – rímsky boh začiatkov a koncov
(zdroj: DeviantArt/ pinterest)

Na pravej ruke jeho prsty ukazujú rímske číslo CCC, na ľavej číslo LXV.

Čo myslíte, aké je to číslo spolu?


ZDROJE:

História Vianoc podľa Etymologického slovníka

História Vianoc podľa Etymologického slovníka

História Vianoc podľa Etymologického slovníka

Etymológia je veda o pôvode slov. Pomáha nám históriu spoznať, pochopiť a zapamätať si ju. Slová, používané počas Vianoc najčastejšie, dokonca vytvorili dejiny sviatku, ktorý má zo všetkých najbohatšiu históriu.

Články o histórii Vianoc sú na konci, v zdrojoch.

V tomto blogu spoznáme históriu Vianoc z pohľadu etymológie, teda cez pôvod slov spájaných s Vianocami.

Môj menovec, PhDr. Ľubor Králik CSc. vypracoval úžasný, 40 milimetrov hrubý Stručný etymologický slovník slovenčiny a z neho som čerpala väčšinu informácií.

Pojmy spájané s Vianocami a ich stručný popis pôvodu:

advent

• obdobie so 4 nedeľami ako príprava na Vianoce.

• používa sa od 16. storočia.

• pochádza z latinského adventus 

• znamená príchod, prichádzať.

jedlička

• botanické označenie Abies je známe od 13. storočia

• prastaroslovanské slovo edla

• pôvod v indoeurópskom edh teda ostrý, špicatý

kapusta

• v botanike ako Brassica olerecea od 15. storočia

• pôvod v latinskom kappust čiže kapustná hlava

•  pojem utvorený zo slov caput čiže hlava a koncovky slova compos(i)ta zo základu componere teda skladať.

koleda

 

• pôvod je v latinskom Kalendae teda Prvý deň v mesiaci v zmysle Deň splácania dlžôb

• po prijatí kresťanstva je pojem koleda spájaný so sviatkami v období zimného slnovratu (Vianoce a Traja králi) a sprievodným vysväcovaním príbytkov

• vo význame vinšovania sa používa od 17. storočia

med

• pojem je známy od 13. storočia

• pochádza zo staroindického slova mádhu,

• ktoré znamená sladký nápoj, med, božský nektár

punč

• horúci liehový nápoj

• používa sa od 19. storočia

• pôvod má v anglickom slove punch, porovnateľne v hinduistickom pãnč, ktoré znamená päť 

•  údajne sa pomenovanie odvodzuje od 5 zložiek nápoja, ktorými sú arak, cukor, citrónová šťava, korenie a voda.

rozprávka

• z prastaroslovanského slovesa praviti teda robiť priamym, rovným utvorili niekedy v 13. storočí slovo pravda

• z neho odvodili koncovky -praviť a -právať a tak vzniklo aj slovo rozprávať a z neho rozprávka

tradícia

• súhrn zvykov, názorov ústne prenášaných na pokolenia

• používa sa od 18. storočia

• pôvod v latinskom trãditiõ utvorenom z dvoch slov a to zo slova trans čiže cez a slova dare teda dať, dávať

vianoce

• používa sa zrejme od 12. storočia

• pôvod je v starohornonemeckom ze den wihen nahten, teda vo sväté noci,

• zloženého zo slov wih teda svätiť a slova nacht čiže noc,

• z ktorých zreme vzniklo slovenské Viac nocí  >Vianoce.

História Vianoc podľa etymologického slovníka

Spočiatku boli len VIANOCE. Sviatok svätej noci. Potom pribudli ROZPRÁVKY. Ľudia už poznali slovo MED a jeho liečivé i lahodné účinky vo forme medovinky. Nasledovala JEDLIČKA, hoci prešlo ešte veľa storočí, kým sa stala symbolom Vianoc.

Neskôr ľudia zaviedli pojem KAPUSTA, i keď iste ju poznali už skôr. Pre reformačné a protireformačné 16. storočie je typické slovo ADVENT a následne pôvabný výraz KOLEDA, ktorý teda vôbec nemá pôvabný pôvod.

Od osvieteneckého 18. storočia už používame pojem TRADÍCIA, ako niečo, čo chceme uchovávať z generácie na generáciu. Nuž a od dlhého 19. storočia už poznáme aj PUNČ.

Špecifické slovenské slová ako sú bobaľky, kračún alebo štedrák sa v etymologickom slovníku nenachádzajú. Dokonca, nie sú ani v Slovníku cudzích slov.

Mojím zámerom však bolo popísať len tie etymologicky najzaujímavejšie pojmy, ktoré súvisia s Vianocami. Tak snáď sa mi to podarilo…

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

foto

pixabay.com/ anncapictures

články o histórii Vianoc

vedator.sk – Kde sa vzali Vianoce? LINK:  https://vedator.space/kde-sa-vzali-vianoce/

LEVARSKÁ Lenka. Vianoce – odkiaľ pochádzajú? LINK https://www.magistra-historia.sk/vianoce-odkial-pochadzaju/

SEDLÁKOVÁ Klaudia. Prečo je z ihličia a zapaľujeme na ňom sviečky? Predstavujeme históriu adventného venca LINK https://www.dobrenoviny.sk/c/60709/preco-je-z-ihlicia-a-zapalujeme-na-nom-sviecky-predstavujeme-historiu-adventneho-venca

BARTOŠOVIČOVÁ Marta. NCP VaT pri CVTI SR. Vianočné tradície a štedrovečerné jedlá LINK https://vedanadosah.cvtisr.sk/vianocne-tradicie-a-stedrovecerne-jedla

i

zdroje

KRÁLIK, Ľubor. (2015). Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV.

  • pozn.: PhDr. Ľubor Králik, CSc. nie je môj príbuzný.