Prečo ma zaujímajú dejiny?

Prečo ma zaujímajú dejiny?

Mám to takto. Ja potrebujem všetkému rozumieť. Spoznať a pochopiť súvislosti. Výsledkom toho všetkého je, že som sa stala sprievodkyňou dejinami. Lenže, dôvodov je viac…

V prvom rade ma zaujíma, prečo sa stali tie-ktoré udalosti. Občas, len tak námatkovo, naďabím na drobnosť, ktorá mi začne vŕtať v hlave. Začnem si o nej viac študovať. A následne sa mi odkryje toľko zaujímavých súvislostí, až priam žasnem.

Vtedy začínam rozumieť napríklad tomu, prečo sa Mária Terézia upriamila na vzdelanie pospolitého ľudu. Alebo, prečo nemohli  židia v Prešporku vykonávať žiadne remeslo. Takéto otázky v mojej hlavne nemajú konca…

Mám desiatky kníh, čítam ich krížom-krážom a hľadám odpovede. Pritom, zároveň, nachádzam ďalšie a ďalšie zaujímavosti, odbáčam od témy a vyžívam sa v tej slobode pátrania.

Nie je to veľmi efektívne, ani strategické – to moje skákanie od témy do témy – ale, milujem to. Ten pocit, keď mi začnú informácie zapadať jedna do druhej a ja lepšie rozumiem tomu, čo sa stalo a prečosa to stalo.

Keď niečo také pochopím, chcem sa o to s niekým podeliť.

Preto sa vytešujem, že na moje prehliadky po Bratislave chodia ľudia, ktorých dejiny zaujímajú.

Častokrát dostanem otázku, na ktorú neviem odpovedať. Jasné, že moje ego trpí, jasné, že mám z toho komplexy menejcennosti.

V konečnom dôsledku som však nesmierne vďačná. Lebo to, čo sa dozviem, keď potom doma pátram po odpovedi, ach … Vždy je to fascinujúco zaujímavé a, paradoxne, veľmi logické, jednoduché. Až sa divím, že som to hneď nevedela.

Ale späť k dôvodom.

V druhom rade sa milujem učiť. Len tak. To, čo ma zaujíma. Učím sa tak, že sa pripravujem na prehliadky. Hľadám informácie. Čítam knihy, zborníky, články na internete. Spracúvam si texty a krátim ich, aby som bola schopná povedať vám, mojim hosťom pointu.

Je to najnáročnejšia časť práce. Lebo na priehliadke som limitovaná časom a pozornosťou ľudí. A pritom je toho tak veľa, čo by som vám chcela povedať.

Možno sa to raz naučím …

povedať veľa, ale hovoriť málo

Tretím dôvodom je to, že sa chcem živiť tým, čo ma baví. A mňa baví spoznávanie dejín a rozprávanie o svojich poznatkoch ľuďom.

A tiež ma baví písanie. Pri ňom sa toho tiež veľa naučím.

Takže preto som sa stala sprievodkyňou dejinami, preto svoju prácu milujem a preto ma zaujímajú dejiny.

PS: A milujem moju sprievodcovskú kabelku wink.

korektúry

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak v texte nájdete preklep alebo faktickú chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

moje ♥ a ©

i

zdroje

Moje ♥ a ©.

Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

Pred mnohými a mnohými splnmi mesiacov, teda vlastne 29. septembra 2019, na sviatok sv. Michala, som robila prehliadku Večerná Bratislava. Jej témou bolo všetko Michalské. Práve vtedy, tam, na Michalskej ulici, som dostala ďalšiu zaujímavú otázku. Prečo je na Schwarzovom dome tá odlomená kamenná guľa?

FOTO: Katarína Králiková

Schwartzov dom na Michalskej ul. v Bratislave

stručná odpoveď

Lebo ju tam osadili zrejme ako dekoratívny prvok ešte v stredoveku. Neskôr, pri rekonštrukcii sa ju majitelia rozhodli ponechať a zvýrazniť.

podrobnejšia odpoveď

Snažila som sa to zistiť sama. Vyzvedala som i v tamojšej reštaurácii. Čašník mi len v behu medzi stolmi povedal, že to je napoleónska guľa. Ani nepočkal na otázku…

Čas plynul. O guli na Scharzovom dome som nenašla žiadnu zmienku.

S malou dušičkou som sa obrátila na pána Petra Horanského, historika, pamiatkára a držiteľa osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti na vykonávanie pamiatkového výskumu v odbore architektonicko-historický výskum. 

Je to starý renesačný meštiansky dom. Určite to tam bolo ešte pred rekonštrukciou, ale preverím to…,

povedal mi a ja som bola nadšená.

Konzultoval to aj s pánom Štefanom Holčíkom, archeolóom a historikom, ktorý je v Bratislave známy ako propagátor bratislavských pamiatok.

Už som ani nedúfala, že mi niekedy odpíše, keď som p. Horanského tento týždeň stretla v Rómerovom dome na Zámočníckej 10 v Bratislave. Hneď ma oslovil:

Zistil som to, ale nemal som čas odpísať. Hovoril som aj s p. Holíčkom. Tá guľa tam bola pravdepodobne ako dekoratívny prvok. To už nezistíme. Dom tam stál už v 16. storočí. Neskôr sa im zrejme nepáčila, tak ju osekali a zakryli fasádou. No a pri rekonštrukcii v roku 2000 odlomenú guľu našli a noví majitelia sa rozhodli, že ju neprekryjú, ale zvýraznia.

 To je všetko, čo sa nateraz dá zistiť o guli na Schwarzovom dome, ktorý stojí na Michalskej ul. v Bratislave.

A kto bol Schwarz?

Zistíme to z rozsiahlej publikácie Rody starého Prešporka (Genealogický rozbor obyvateľstva a topogrfia mesta podľa súpisu z roku 1624), ktorú napísal Frederik Federmayer.

Jakub Schwarz sa narodil okolo roku 1584, zomrel pred rokom 1633. Bol členom širšej mestskej rady a v roku 1621 pôsobil ako špitálmajster (zrejme v mestskom špitáli sv. Ladislava).

Dom získal tak, že sa oženil s vdovou Sárou Schreiberovou, ktorá po prvom manželovi zdedila podiel na dome. 

Osud Sáry Schreiberovej je neobyčajne zaujímavý. Priblížim Vám ho v niektorom blogu.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie v texte sú v pôvodnom znení, s dobovou štylistikou a gramatikou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada ju opravím.
i

zdroje

HORANSKÝ, Peter. pamiatkar, výskumník, archeológ, odborný garant obnovy hradu Uhrovec, spoluobjaviteľ Rybárskej brány v Bratislave, autor množstva odborných publikácií o ochrane historických pamiatok

Pamiatkový úrad SR –  pamiatkový objekt Michalská ul. č. 5 Bratislava. Dostupné na internete: http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=154

HOLČÍK, Štefan (30.11.2006)  „Vynovený“ meštiansky dom na Michalskej 5. Bratislavské noviny, 30.11.2006. Dostupné na internete: https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/5554-vynoveny-mestiansky-dom-na-michalskej-5

Upálená Agáta – takto mučili a popravili obeť bosoráckych procesov

Upálená Agáta – takto mučili a popravili obeť bosoráckych procesov

Upálená Agáta – takto mučili a popravili obeť bosoráckych procesov

Prvý prípad obvinenia z bosoráctva v Uhorsku je známy práve z Prešporku. Vieme len to, že sa konal v roku 1548 proti akejsi žene. Iné je to v prípade prvej podľa mena známej ženy. Bola ňou Agáta (Agatha Toott Borlobaschin). V roku 1602 ju obvinili, kruto mučili a nakoniec upálili.

zdroje textu

Hradský Juraj | Bratislavskí majstri kati. (2006)

Tünde Lengyelová | príspevok z konferencie na tému: Procesy s bosorkami v Nitrianskej a Bratislavskej stolici v 16. – 18. storočí (2005)

zdroje fotiek
  • Katarína Králiková
  • archív KK 
Z
jazyková korektúra

text neprešiel jazykovou korektúrou

l
text

Mgr. Katarína Králiková

Mgr. Katarína Králiková

tvorím písaním

Píšem, teda tvorím písaním, odkedy som sa naučila písať. Rada píšem atramentovým perom, je to také starosvetské, dnes už priam historické. A ja mám rada všetko, čo je staré. Staré príbehy, staršie budovy, najstaršie historické udalosti.

A mám rada aj starších ľudí. Niektorí sú múdri a môžem sa od nich učiť. Niektorí sú skúsení životom a môžem sa nimi inšpirovať. A niektorí dokážu pútavo rozprávať a ja ich veľmi rada počúvam.

Fascinujú ma však ľudia z našej histórie. Ich osudy z dávnych čias, popretkávané osobnými aj historickými udalosťami, to všetko ma nesmierne inšpiruje – a o týchto ľuďoch píšem najradšej.

Nuž, a keďže som štyri študentské roky drela prsty na starožitnom písacom stroji, písanie na klávesnici mi ide takmer tak rýchlo ako myšienky … a preto tu, na mojej web stránke s radosťou ťukám do klávesnice keď tvorím písaním.

ďakujem za vaše dojmy

Zaregistrujte sa

a ja vám s radosťou budem posielať

 pripomienky na prehliadky

a blogy ako víkendové čítanie.

[thrive_leads id='28674']

Poznáte životný príbeh Františka Floridusa Rómera – učiteľa, ktorý neučil v škole?

Poznáte životný príbeh Františka Floridusa Rómera – učiteľa, ktorý neučil v škole?

Poznáte životný príbeh Františka Floridusa Rómera – učiteľa, ktorý neučil v škole?

Pre bratislavskú verejnosť je známy skôr ako zakladateľ muzeológie a archeológie v Uhorsku. Busta Františka F. Rómera na nádvorí Starej radnice nám pripomína, že patril k zakladateľom mestského múzea v Bratislave. Začínal však ako učiteľ, ktorý presadzoval praktickú výučbu. A to sa mu stalo osudným.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

BUDAY, Peter: František Florián Rómer, Monument revue, ročník 1, číslo 2/ 2012

Ako prvého v Prešporku korunovali Maximiliána II. Bol to naozaj zaujímavý panovník

Ako prvého v Prešporku korunovali Maximiliána II. Bol to naozaj zaujímavý panovník

Bitka pri Moháči z nedele 29. augusta 1526 je míľnikom v našich dejinách. Osmanskí vojaci dobyli veľkú časť Uhorska, aj korunovačné mesto. Zomreli tisícky ľudí, dokonca i kráľ. Tí, čo sa zachránili, utekali do bezpečného, hoci malého mesta Prešporok.

Tento článok som napísala pre Bratislavské noviny. Nech sa páči, prečítať si ho môžete tu: Ako prvého v Prešporku korunovali Maximiliána II. Bol to naozaj zaujímavý panovník.

ZDROJE:

Tünde Lengyelová: Lásky a škandály v našich panovníckych rodoch (Ottovo nakladatelstvi, 2017),

Štefan Holčík: Korunovačné slávnosti Bratislava 1563 – 1830 (Vydavateľstvo Tatran, 1988)