Kde bolo tam bolo, tam, kde sa piesok lial a kde sa voda sypala, na vysokom brale, pri širokej rieke, postavili si svoju akropolu Kelti. Pravekí ľudia, čo mali spoločné zvyky, podobnú reč a spôsob života. Boli to draví, desivo hluční bojovníci. No vedeli sa i baviť. Milovali pivo a slobodu – tú dávali aj svojim ženám. Ich príbeh sa naozaj stal a začína pred vyše dvetisíc rokmi.
Keltské mýty, zvyky, stratégie, ale aj vzťahy s Rimanmi mnohí sfilmovali. No azda najviac známe je animované, rozprávkové spracovanie inšpirované francúzskou komixovou sériou Asérix le Gaulios, u nás známe ako Asterixove dobrodružstvá.
Keltov ako takých bolo po celej Európe veľa. Vytvárali kmene. Na území Slovenska žili na začiatku 1. tisícročia 3 rôzne kmene. Kým v Bratislave boli usadení Bójovia, na severozápade to boli Kotíni a na južnom Slovensku Ossi.
Aj v dnešnej Bratislave zostalo po Keltoch mnoho unikátnych nálezov. Archeológovia zistili, že akropolu si Kelti zriadili na Bratislavskom hrade.
Tam sídlil keltský náčelník, v literatúre označovaný ako knieža, teda akýsi panovník. Zrejme to bol mocný a bohatý muž, ktorý si nechal raziť mince s vlastným menom. To najznámejšie poznajú aj deti v škole.
Spolu s ním obýval akropolu aj druid, všestranne múdry a rešpektovaný človek – muž alebo žena. No a dozaista tam žil aj bard – vzdelaný rozprávač motivačných mýtov a príbehov potrebných najmä pred odchodom do boja.
Kelti boli vynikajúci nielen ako bojovníci, ale aj ako remeselníci. Dielne si stavali pod kopcom, pri obchodných cestách a riekach. Aj na území dnešnej Bratislavy si vybudovali rozľahlé oppidum – teda mestské sídlisko.
Samostatnou kapitolou sú keltské ženy, ich spôsob odievania a najmä ich slobodná voľba muža a povolania, ktorú napríklad Rimanky nemali.
Srdečne vás pozývam spoznať toto rozprávkovo fascinujúce etnikum
- v sobotu, 21. 1. 2022 na prehliadku Miesta objavov keltských pokladov a
- v pondelok, 23. 1. 2023 na prednášku k výstave Kelti v Bratislave.
Nuž a zatiaľ vám ponúkam KVÍZ
- 8 otázok
- 1 správna odpoveď.
Nech sa páči, vyberte a kliknite na jednu odpoveď a zistíte, či je správna.
Najbližšie podujatie:
sobota, 16. 3. 2024 - 14:00
BKIS/ Rande s mestom
Patenty Jozefa II. v Prešporku
0 €
Miesto stretnutia sa dozviete po registrácii cez https://www.bkis.sk/randesmestom/
2 komentáre
Odoslať komentár
zdroje
BARTA, Peter a MUSILOVÁ , Margaréta. 2016. Kelti z Bratislavy. Bratislava : Slovenské národné múzeum – Historické múzeum, 2016.
- KELTSKÁ MINCOVŇA V BRATISLAVE. [Online] Galéria mesta Bratislavy, 31. 1 2008. [Dátum: 2. 9 2021.] http://www.gmb.sk/sk/exhibition/detail/keltska-mincovna-v-bratislave.
KOVÁR, Branislav. 2021. Mohli keltské ženy prelomiť zaužívané stereotypy a vstúpiť medzi druidov? [Online] History web denník IN, 8. 9 2021. [Dátum: 28. 9 2021.] https://historylab.dennikn.sk/starovek/mohli-keltske-zeny-prelomit-zauzivane-stereotypy-a-vstupit-medzi-druidov/.
MUSILOVÁ, Margaréta a RESUTÍK , Branislav. 2018. Rímske vplyvy na akropole keltského oppida v Bratislave. [aut. knihy] Rastislav ŠENKIRIK, a iní. Dunajský Limes a odkaz rímskej antiky na ľavom brehu Dunaja. Zborník z konferencie BSK. Bratislava : Bratislavský samosprávny kraj, Academia Istropolitana Nova, 2018, s. 118 – 129.
ŠEDIVÝ, Juraj a ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana. 2012. Dejiny Bratislavy. 1, Brezalauspurc – na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012.
- V Bratislave našli keltskú pec z čias Spartaka a Ceasara. [Online] SME Domov, 21. 2 2007. [Dátum: 2. 9 2021.] https://domov.sme.sk/c/3159080/v-bratislave-nasli-keltsku-pec-z-cias-spartaka-a-caesara.html.
Ďakujem za pozvanie, ale som z Oravy, mám 75 rokov, tak sa nemôžem zúčastniť pre zdravotné problémy
Chápem, verím, že Vás zaujmú aspoň blogy/ články. V každom prípade Vám zo srdca želám pevné zdravie.