Mama kráľovná v 13. storočí

Mnohé mamy, hoc boli kráľovné, o svojich deťoch nerozhodovali. Hlavné bolo, aby rodili, koľko vládali.

Napríklad taká Mária Laskarisová (1206 – 1270), manželka uhorského kráľa Belu IV. Priviedla na svet 10 detí. O ich osude však pravdepodobne nemohla rozhodovať.  Ktovie, či svojou pobožnosťou ovplyvnila aspoň  svoje dcéry. Dve z nich sa totiž neskôr stali svätice a jedna blahoslavená.

Väčšinou však mama kráľovná hneď po narodení odovzdávala svoje dieťa dojke. Mama kráľovná, ako bolo zvykom, s ním dokonca ani nespávala v jednej miestnosti. Neraz ho dokonca, od približne štyroch rokov poslali žiť do inej krajiny.

Takto, medzi cudzími, na uhorskom dvore vyrastal napríklad aj Žigmund Luxemburský, syn českého kráľa Karola IV., aby sa po dovŕšení 14-teho roku života mohol oženiť s Máriou z Anjou, dcérou uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého.

Mama kráľovná v 14. storočí

Táto prvá uhorská kráľovná Mária (1371 – 1395) otehotnela až deväť rokov po sobáši. Avšak, vo vysokom štádiu tehotenstva na poľovačke spadla z koňa, potratila a zomrela. I také boli osudy matiek kráľovien.

O tom, aké možnosti vplývať na svoje dieťa mala v stredoveku mama kráľovná, som sa dozvedela od historičky Daniely Dvořákovej z jej knihy Čierna kráľovná Barbora Celjská.

Mama kráľovná v 15. storočí

Barbora Celjská (1392 – 1451), druhá žena uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského priviedla na svet len jedno jediné dieťa a aj to dcéru, Alžbetu. Tú, už ako 2-ročnú zasnúbili a hoci vyrastala na domácom kráľovskom dvore, mama kráľovná sa jej veľmi nevenovala. Viac času trávila cestovaním a plnením povinností kráľovnej. Taká bola doba, také boli povinnosti kráľovien.

Podobne si svojho vytúženého syna neužila ani jej dcéra, samotná Alžbeta Luxemburská (1409 – 1442) manželka uhorského kráľa Albrechta II. Habsburského. Zo spomienok, ktoré spísala jej dvorná dáma Helena Kottannerová sa môžeme dozvedieť, ako prežívala jej “milostivá urodzená pani Alžbeta” pôrod aj šestonedelie, počas ktorého sa táto kráľovná nemohla ani zotavovať, ani venovať dieťaťu. Ako vdova po kráľovi Albrechtovi II. totiž plnila vladárske povinnosti. Nuž, mamy kráľovné museli mať iné priority.

Mama kráľovná v 16. storočí

V každom prípade, nech už mali mamy kráľovné akékoľvek priority, záujmy alebo vzťahy s manželmi, ich hlavnou úlohou ostávalo priviesť na svet dieťa. Beda tej, ktorej sa to nedarilo …

Takou bola aj Beatrix Aragónska (1457 – 1508). Na uhorský kráľovský dvor prišla ako mladá a vytúžená nevesta kráľa Mateja Huňadyho. Neporodila však nielenže aspoň jediného syna, ale dokonca ani žiadne dieťa. Jej osud bol, po smrti manžela jemne povedané dosť ponižujúci.

Ešte horšie na tom bola Barbora Hohenzollernská (1464 – 1515), manželka uhorského kráľa Vladislava II. Jágelovského, ktorý sa do dejín zapísal ako “kráľ Dobrze”. Ten so svojou ženou nikdy “nekonzumoval manželstvo” a keďže išlo o dohodnutý sobáš, dokonca sa s ňou ani raz nestretol.

Na politický nátlak sa zároveň oženil aj s Huňadyho vdovou Beatrix Aragónskou, ale ani ona od neho nedostala čo i len jeden manželský bozk. Obe manželstva neskôr pápež anuloval.

Až Anna de Foix (1484 – 1506), tretia manželka “kráľa Dobrze” bola jeho milovanou ženou. Zomrela však pri pôrode druhého dieťaťa. Taký bol osud ďalšej mamy kráľovnej.

Keď si zároveň uvedomíme, že o osude kráľovských detí rozhodovali ustanovenia mierovej, resp. sobášnej zmluvy, ťažko je nám dnes povedať, aké možnosti zasahovať do života svojich detí mohli mať kráľovské mamy.

Povedzme taká dcéra “kráľa Dobrze”, Anna Jágelovská (1503 – 1547), manželka uhorského kráľa Ferdinanda I. Habsburského. Tá porodila 15 detí. Zaujímalo by ma, či mala vplyv na podivné sobáše svojich potomkov.

Hm, zrejme preto bolo 17. storočie “chudobné” na mamy kráľovné.

Mama kráľovná v 18. storočí

V každom prípade, aj by som už pochybovala o tom, či vôbec mohla niektorá mama kráľovná nejako vplývať na svoje deti. Lenže v 18. storočí vstúpila do dejín slávna “svokra Európy” a tá výchovu detí poňala svojsky.

Mária Terézia Habsburská (1717 – 1780) priviedla na svet 16 detí a s každým jedným mala veľké plány. Preto dbala na ich životosprávu, výchovu a vzdelanie. O tom, či bola dobrou mamou by vedelo najlepšie povedať jej 10 detí, ktoré sa dožili dospelého veku. Zrejme všetky, až na jednu dcéru, kritizovali zámer svojej mamy kráľovnej, ktorým bolo upevňovať Habsburskú monarchiu sobášmi svojich detí.

Mama kráľovná v 19. storočí

Naopak, filmovo slávna Sissi, teda Alžbeta Bavorská (1837 – 1898), manželka uhorského kráľa Františka Jozefa I. svoje deti sama ani vychovávať nesmela.

Ako matka, cisárovná a kráľovná mala Sissi veľmi ťažkú pozíciu. Porodila 4 deti, ale prvé tri jej odobrala na výchovu svokra. Proti jej vôli, i keď vo filme to vyzeralo inak. Osobne vychovávať mohla konečne až svoje posledné, štvrté dieťa, dcéru Máriu Valériu.

Mama kráľovná v súčasnosti

Takto by sme mohli pokračovať ešte podrobnejšie. Keď sa teda tak zamýšľam nad tým, aké to bolo byť mamou kráľovnou v Uhorsku, uvedomujem si, že mamy na kráľovských dvoroch zďaleka nemali také privilégia voči svojim deťom, ako som si myslela.

S istotou snáď môžem len povedať, že robili vždy pre svoje deti to najlepšie, čo vedeli, čo mohli. A to isté robia všetky mamy na svete aj dnes. Robia to najlepšie, čo vedia, čo môžu.

Preto každá mama je kráľovná.