Pojem kalvária je dnes chápeme vo význame ťažká cesta. Tú musel približne 3. apríla roku 33 n. l. prejsť Ježiš, s krížom na chrbte až na vrch Golgota.
Pôvodne však, podľa Etymologického slovníka, slovo kalvária v latinčine znamenalo plešina, lebka.
V každom prípade, Kalvária je miesto kam vedie Krížová cesta.
Prvé Kalvárie
Kresťania začali stavať symbolické Kalvárie v 15. storočí.
Na našom území veriaci stavali Kalvárie od 17. storočia, v období potlačenia protestantov.
Protestanti boli stúpenci kazateľa Martina Luthera, označovaní spočiatku ako luteráni. Keď však pápež vyhlásil kritizujúceho Martina Luthera za kacíra a exkomunikoval ho z cirkvi, luteráni ostro protestovali – čím získali pomenovanie protestanti. Neskôr prijali v nemeckom meste Augsburg vlastné náboženské pravidlá, ktoré vychádzali z evanjelia – takže odvtedy sú označovaní ako evanjelici, konkrétne evanjelici augsburského vyznania.
Súvislosti
Uhorsko v roku 1526 obsadili Osmania. Vyhnaní boli až v roku 1683 v slávnej Bitke pri Viedni. Vtedy na úteku zanechali aj voňavú kávu – a tak začal príbeh Viedenskej kávy.
V roku 1694 vládol v Uhorsku Leopold I. Habsburský, starý otec Márie Terézie.
Za jeho vlády katolícki Jezuiti úspešne potlačili protestantov a nastolili protireformáciu.
V súvislosti s protireformáciou začali stavať na rôznych miestach v Uhorsku Kalváriu s Krížovou cestou.
Na území dnešného Slovenska prvú Kalváriu postavili v roku 1674 v Modre a v roku 1675 v Banskej Bystrici.
O dvadsať rokov postavili v roku 1694 Kalváriu aj v Bratislave.
Neskôr, v roku 1702 v Leviciach a až v roku 1744 postavili ikonickú kalváriu v Banskej Štiavnici.
FOTO: Autor: Johann Melchior Gutwein – Neznámý, Voľné dielo, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=74237007
Bratislavská kalvária z roku 1694
Bratislavskú kalváriu začali stavať od konca.
Najprv postavili na vrchu Kaplnku sv. Kríža. Základný kameň osadili 27. mája 1694 presne na mieste, kde pred 11 rokmi, v roku 1683 viala poslednýkrát osmanská zástava na trase Osmanov, ktorí pustošivo putovali dobiť Viedeň.
Horlivým iniciátorom a organizátorom výstavby Kalvárie bol jezuitský kňaz Albert Mechtl (19. januára 1636 – 9. apríla 1718), ktorý v rokoch 1682 – 1685 pôsobil ako riaditeľ Collegium Posoniense – čiže Prešporského kolégia.
Kolégium bol typ vyššej školy, kde študovali vzorní, talentovaní a učenliví chudobní chlapci za kňaza, alebo za iné povolanie.
Jezuita Albert Mechtl zháňal od veriacich financie na výstavbu. Mimoriadne štedro, sumou 200 zlatých florénov prispel gróf Juraj Erdödy.
Krížovú cestu, kaplnky aj sochársku výzdobu, pochopiteľne stavali dlhé roky.
Tvorilo ju 14 zastavení.
Kalvária i celá krížová cesta rokmi chátrala.
Stúpenci komunistického režimu ju dali zničiť.
Obnovili ju až v 21. storočí veriaci, združení v občianskom združení Bratislavská kalvária.
Úprimne povedané, betónové búdky, ktoré symbolizujú krížovú cestu pôsobia chladne snáď i preto, že sú v obrovskom kontraste s tým, ako vyzerali kaplnky kedysi, v 18. storočí.
Našťastie, príroda okolo je stále rovnako nádherná v každom ročnom období.
Kedy ste ju navštívili Vy prvýkrát? A kedy naposledy? Aké z nej máte dojmy?