V tejto lekcii sa dozviete, aké tri míľniky v našich dejinách by sme fakt mohli všetci poznať. Rátajte na prstoch. Slovania. Uhorsko. Československo. Nič náročné. Pripomenieme si teda,

1. kedy prišli prví Slovania na naše územie,

2. kedy vzniklo Uhorsko,

3. kedy vzniklo Československo.

Sústredíme sa iba na míľniky v našich dejinách, dobre?

Vysvetlíme si prečo práve tieto míľniky sú dôležité, povieme si, čím sú zaujímavé a čo všetko sa od nich ďalej odvíja. Nájdete tu aj techniku, ako si zapamätať roky a dátumy.

1. Príchod Slovanov na naše územie

Dôvod,  pre ktorý je dobré vedieť, kedy prišli prví Slovania na územie dnešného Slovenska je vecou cti. Sme predsa obyvatelia Slovenska. Sme predsa potomkovia Slovanov. Možno tisíckrát premiešaní s inými národmi a etnikami, ale základ ostáva. Slovania sú naši predkovia. Hrdosť je tu na mieste. Tak, ako sú hrdí Francúzi na “svojich” Gálov. Tak, ako sú okolité národy hrdé na svojich pra-predkov, tak i my sme hrdí na tých svojich.

Často počúvame, že sme holubičí národ, že sme prispôsobiví iným národom, že nemáme národnú hrdosť. No nie je to pravda. Máme svoju históriu, svoju kultúru, svoje tradície a zvyky, máme naše umenie, literatúru a nádherné slovenské piesne. Máme svoju národnú hrdosť a zrejme ju nemá len ten, kto tvrdí opak.

Poďme si teda pripomenúť, ako to bolo s príchodom prvých Slovanov na naše územie.

Prví Slovania prišli na naše územie v 5. storočí.

V odbornej literatúre sa často uvádza, že prišli na prelome 5. a 6. storočia. Presný rok sa už ťažko zisťuje, pretože nemáme o ich príchode žiadny jednoznačný písomný záznam.

Snáď jediná písomná zmienka, ktorú historici považujú za relevantnú, teda za uznania-hodnú pochádza z roku 512. Ide o správu, ktorú napísal byzantský historik Prokopius Cézarejský. I ten však písal iba o tých Slovanoch, ktorí žili v okolí Dunaja, teda niekde na južnom Slovensku. [1]

Pozoruhodné je to čo píše o Slovanoch:

„Týmto kmeňom, Slovienom a Antom, nevládne jednotlivec, ale už oddávna žijú v demokracii. … Všetci majú jeden jazyk, neumelý, barbarský.  … Pokožku nemajú veľmi bielu a vlasy ani plavé, ani celkom čierne, ale sú trochu hnedastí. Spôsob ich života je drsný, bez pohodlia, sú chudobní, ale nie zlomyseľní…“

Odkiaľ teda prišli Slovania?

Niekedy od 18. storočia to začali skúmať viacerí historici. Mali rôzne teórie. Jedna vychádzala z archeologických nálezov, druhá z pomenovania Slovan, ďalšia zas tvrdila, že pôvodnú otčinu treba hľadať podľa názvov riek a božstiev. Dodnes to nie je celkom jednoznačné, no drvivá väčšina historikov sa uzhodla na tom, že Slovania prišli na naše územie z oblastí dnešnej Ukrajiny a juhovýchodného Poľska.

Prečo prišli Slovania na naše územie až v 5. storočí?

S najväčšou pravdepodobnosťou to súvisí s klimatickými zmenami, ktoré v 5. storočí nastali. Slovania boli pastieri a roľníci. Potrebovali lúky, pastviny a úrodnú pôdu. Žili síce usadlým spôsobom, ale na pôde vtedy nijak nelipli. Keď im zem nedala úrodu, našli si ďalšiu. A potom ďalšiu. Presúvali sa, presúvali, vždy tam, kde rozpoznali dobrú zem a bezpečie. Nuž a tak sa v 5. storočí dostali až na územie dnešného Slovenska, pod Karpaty.

Faktom však je, že takto sa sťahovali všetky kmene. Je dokázané, že už predtým, od polovice 4. storočia n. l. nastali na území tzv. Euroázie dlhé obdobia sucha. Spôsobili neúrodu a tá zas hlad. Pomyselné “domino kocky” už padali. Hlad podnietil agresiu, a tiež choroby a umieranie. To všetko prispelo k tomu, že sa mnohé kmene začali sťahovať. Nové územia museli, logicky, najprv dobiť. Všetky tieto okolnosti nastávali postupne, v horizonte niekoľkých desaťročí, možno skôr generácií.

Prešlo sto rokov. Prišli studené letá. Veľmi studené letá. Bez slnka. Akoby od jari do jesene bolo len pod mrakom. Ochladilo sa na celom svete. Vieme to z viacerých písomných správ, ale aj z dendrochronológických meraní – čiže z rozostúpenia letokruhov na kmeňoch stromov.

Chladné letá zapríčinili obrovskú neúrodu. V obilných sýpkach, kde bohaté ríše skladovali zásoby obilia pre svoj ľud sa rozmnožili krysy a iné hlodavce. V zapätí vypukli morové epidémie a pomedzi to – ako to už len my ľudia vieme  – prebiehali rôzne vojny o územia, útoky a bitky celých kmeňov, ktoré viedli v roku 476 k zániku Rímskej ríše.

To všetko, jedno s druhým spôsobilo známe Veľké sťahovanie národov.

Práve vtedy a práve preto Slovania opustili svoju otčinu a rozšírili sa po celej východnej Európe. Dnes my, Slovania tvoríme najpočetnejšiu etnickú a jazykovú skupinu v Európe.

Máme byť teda na čo hrdí, však?

Téme Slovania sa sa povenujeme aj v ďalších úrovniach vzdelávacieho seriálu Dejiny z domu.

Odpovieme si na otázky: Prečo prišli Slovania práve na toto, terajšie naše územie? Žil tu vtedy už niekto? Ak áno, tak kto? A čo sa stalo ďalej? Pobili sa, či zmiešali? Máme nejaké dôkazy? Aké, písomné správy či archeologické nálezy? Kto ich objavil? A kedy? Kde sú archivované? Ozaj, a teda tí Slovania – akí vlastne boli? Kto ich tak pomenoval? A prečo práve tak? Čo to vlastne znamenalo? Čím boli odlišní od ostatných etník? Čím boli výnimoční? Ako vyzerali? Ako sa obliekali? Čo jedli? Aké mali zvyky? Akých mali vodcov a bohov? Kto to všetko o nich vyskúmal, vybádal a zdokumenoval? Kde nájdeme nejaké ich stopy, obydlia či predmety? Ktoré obce na Slovensku sa nám dodnes pripomínajú Slovanov? Čo sa ešte chcete dozvedieť o Slovanoch vy? Napíšte mi do komentára, rada Vám odpoviem v ďalších lekciách.