KVÍZ: Čo vieme o Trianone?

5. 01. 2023 | kvíz | 0 komentárov

Trianonská mierová zmluva priniesla obrovské zmeny pre Maďarov a Slovákov. Dodnes je to citlivá téma. Hlavne preto, že jej “aplikácia” do praxe spôsobila tisíckam bežných ľudí … hm, povedať problémy je slabé slovo. Nič príjemné.

Preto sa tejto téme neraz vyhýbame. Na dejepise, na prehliadkach a tak všeobecne. Maďari si túto, pre nich národnú krivdu pripomínajú viac. Pritom, nám Slovákom priniesla Trianonská mierová zmluva novú kapitolu v dejinách. Poďme ju lepšie spoznať.

Trianonská mierová zmluva určila hranice

Škoda, že sa toho nedožil Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919). Ako francúzsky občan by bol určite prítomný v piatok, 4. júna 1920 vo versaillskom záhradnom paláci Le Grand Trianon, kde sa podpisovala mierová zmluva o tom, aké územie zostane Maďarom. Podľa zmluvy si tiež nesmeli na vlastnú obranu vybudovať armádu väčšiu ako 35-tisíc vojakov. Dokonca nesmeli ani zaviesť povinnú vojenskú službu a čo bolo pre Maďarsko tiež dosť zlé – stratili prístup k moru.

Hranice, ktoré im zmluva určila pripravili tento starobylý národ takmer o 72 % územia. Prišli o skoro 66% obyvateľov. Nečudo, že práve toto vnímali ako krivdu a dlho verili, že je to dočasný stav. Žiadali revízie – prehodnotenie zmluvy a návrat území aj občanov. Chceli späť všetko, čo kedysi patrilo do Uhorska.

Lenže, ako povedal kedysi Ľudovít Štúr (1815 – 1856):

Niet cesty späť, napred sa ísť musí.

Toto bol sen práve Ľudovíta Štúra – vytvoriť samostatný, od Uhorska oddelený štát Čechov a Slovákov. Podarilo sa! Po veľkej eufórii však prišlo k lámaniu chleba. Najviac to pocítili zmiešané rodiny z území, cez ktoré zakladatelia štátu urobili kdesi v kancelárii perom na mape hraničnú čiaru.

Slovenský národ tak po prvýkrát v dejinách získal vlastné hranice, aj keď v mnohých ohľadoch bol odvtedy stále podriadený “Prahe”. A to, samozrejme, spôsobovalo vnútorné spory. Boli takí, ktorí sa hneď chceli odpojiť. No iní tvrdili, že spoločne s Čechmi to bude lepšie. Oddeliť sa od nich “podarilo” až vláde o vyše 70 rokov neskôr a dnes už slávime 30. výročie samostatnej Slovenskej republiky. Za tie roky sme ako národ prežili turbulentné obdobia.

Pančuchové kurivo

Už krátko po vzniku Československa zaviedla Československá vláda pozemkovú reformu. Veľkostatkári prišli o svoju pôdu, aj o majetok. Štát zlikvidoval mnohé podniky, ktoré kvôli financovaniu rakúsko-uhorskej armády počas prvej svetovej vojny prišli o svoj kapitál.

Azda najviac pocítili ľudia hnev počas menovej reformy. Prebiehala tak, že si museli svoje rakúsko-uhorské bankovky nechať okolkovať. Mnohí sa báli, neverili novej mene ani trvácnosti nového štátu. Peniaze poskrývali kade-teda, do postelí, do pančúch aj do truhlíc. No nejaké peniaze tak či tak museli priniesť do banky a dať ich okolkovať. Následne štát zaviedol novú menu – vlastnú Československú korunu. A bankovky z pančúch mohli ľudia spáliť v peci. Teplo im však iste nebolo len z ohňa, ale i od hnevu.

Prvenstvá Československa

Obyvatelia, ktorí zostali žiť na území demokratického Československa však už po niekoľkých rokoch pocítili isté výhody v porovnaní s vládou v Maďarsku či so životom v Rakúsko-Uhorsku. Československo prinášalo v medzivojnovom období také pokrokové zmeny, že v mnohých oblastiach dobehlo a predbehlo vyspelé krajiny.

Ako prvé na svete Československo zaviedlo 8 hodinový pracovný čas. Tiež platené prestávky v práci. Upravilo aj podmienky pre prácu mladistvých. Toto v žiadnej krajine dovtedy nebolo.

Postupne prijalo Československo v prospech svojich obyvateľov aj zákon o platenej dovolenke, o úrazovom, zdravotnom a dôchodkovom poistení. Nemenej ústretové boli aj zákony o podpore sirôt a nezamestnaných.

Volebné právo žien zaviedlo Československo ako 12. krajina sveta. Teda skôr ako USA, Švédsko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko a iné, dávno vyspelé štáty.

FOTO: Katarína Králiková

SNM – Historické múzeum na Bratislavskom hrade na výstave Trianon – Zrod novej hranice ponúka ilustráciu stola, na ktorom bola 4. júna 1920 podpísaná Trianonská mierová zmluva.

“Co je psáno, to je dáno.“

No pre budúci vývoj každej krajiny je najdôležitejšie vzdelanie jej obyvateľov. Na Slovensku, ktoré bolo formálne rovnocennou súčasťou Československa, pomohli Česi založiť univerzity a vysoké školy, na ktorých sa po prvýkrát učilo po slovensky. Štúr by bol z toho iste nadšený a dojatý.

Základný dokument štátu, teda ústava, bola v Československu prijatá 6. marca 1920, teda ešte pred podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy. Okrem oficiálneho rozdelenia zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci obsahovala tiež krásnu vetu:

Ľud je jediným zdrojom všetkej štátnej moci v ČSR.

My, ľud, v každom období našich dejín sme tí, ktorí máme moc rozhodovať o budúcnosti svojej krajiny. Nielen vo voľbách, ale najmä poznaním našich dejín a poučením sa z nich. Preto vás veľmi, veľmi pozývam na prednášku o Trianone, ktorú ponúka Akadémia Historického múzea.

Overte si svoje vedomosti v nasledujúcim kvíze a zistite či potrebujete ich upevnenie alebo rozšírenie.