Mária Terézia uzdravila zdravotníctvo aj v Kempelenopolise

14. 09. 2022 | tematická prehliadka

V októbri 1728 nariadil uhorský kráľ Karol III. vybudovať na hranici s Osmanskou ríšou karanténne stanice. Bolo to v dejinách Uhorska prvýkrát, čo týmto spôsobom panovník skúšal zabrániť šíreniu morovej epidémie. Jeho dcéra Mária Terézia (1717 – 1780) mala vtedy niečo vyše 11 rokov. Keď po svojom otcovi v roku 1741 nastúpila na trón, zaviedla v zdravotnej starostlivosti oveľa väčšie novinky.

V každej krajine, ktorá bola súčasťou Habsburskej monarchie však musela Mária Terézia postupovať inak.

Obzvlášť citlivo potrebovala zavádzať zmeny v konzervatívnom Uhorsku, ktorého vtedajším hlavným mestom bol Prešporok.

V Prešporku sídlila Miestodržiteľská rada. Zriadili ju v roku 1724 popri funkcii miestodržiteľa. Teda, ešte za vlády uhorského kráľa Karola III.

Miestodržiteľská rada informovala mestá a obce v Uhorsku, aj mesto Prešporok, o nariadeniach kráľa. Dozerala na ich dodržiavanie a zároveň informovala panovníka o problémoch v Uhorsku. A ak bolo treba, hlásila mu porušovanie nariadení.

Zdravotnícka komisia

Miestodržiteľská rada, resp. jej členovia boli rozdelení do komisií. Tí, ktorí sa venovali problémom v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti tvorili Zdravotnícku komisiu.

FOTO: Katarína Králiková
Bývalý palác Miestodržiteľskej rady
na rohu Hlavného a Františkánskeho námestia v Bratislave.
V súčasnosti budovu vlastní Úrad vlády SR,
ktorý v nej má zriadené Centrum vzdelávania a hodnotenia.

Úlohou Zdravotníckej komisie pri Miestodržiteľskej rade bolo spočiatku venovať sa iba preventívnym opatreniam proti šíreniu morovej epidémie.

Postupne sa však Zdravotnícka komisia mala zaoberať aj ďalšími problémami. Napríklad evidenciou všetkých lekárov a lekárnikov na území Uhorska, kontrolou kvality liekov a odbornosti lekárnikov, ale aj zlepšeniu hygieny v mestách, novorodencom narodeným z nemanželského tehotenstva či rehoľným lekárňam a nemocniciam.

Lenže, v Uhorsku k problematike zdravotníctva neexistovali zákony. Nebolo kvôli tomu možné nikoho usmerňovať, kontrolovať a tobôž nie pokutovať vo veciach zdravotnej či sociálnej starostlivosti.

Navyše, samotnej Miestodržiteľskej rade chýbali odborníci z radov lekárov.

Centrálne kontrolovať lekárov, lekárne a lekárnikov sa pritom snažili panovníci už od 16. storočia, kedy sa Uhorsko po Bitke pri Moháči v 1526 stalo súčasťou Habsburskej monarchie.

Vzdelanie lekárnikov

Lekári v Prešporku boli univerzitne vzdelaní.

Lekárnici sa však vo väčšine prípadov silou–mocou držali svojich zaužívaných zvykov. Fungovali na princípe remeselnej dielne, keďže i oni v podstate vyrábali a predávali svoj tovar.

Rovnako “remeselne” fungovalo u lekárnikov aj vzdelávanie. Pri výbere chlapcov, ktorých by prijali za učňov boli veľmi prísni a prísni boli aj počas ich zaúčania. Mládenci museli zvládnuť aj latinčinu, aj názvy rastlín, liečiv a liekov. Zberali, triedili a spracovávali byliny aj živočíšne tuky, učili sa všetko správne skladovať, dávkovať a predovšetkým patrične propagovať a úspešne predávať.

Problém však bol, že vyrábať liečivá a lieky sa učili od samotných lekárnikov. A lekárnici sa to zamladi tiež učili od starších lekárnikov – a tí tiež svojho času od starších kolegov. Poznatky si odovzdávali po celé generácie.

Pritom, doba pokročila. Bolo už osvietenecké 18. storočie. Veda napredovala. Vzdelanie na univerzitách nebolo iba pre diplom. Študenti tam získavali všeobecný rozhľad, medzinárodné kontakty a predovšetkým odborne overené poznatky.

V Prešporku samozrejme pôsobilo aj niekoľko univerzitne vzdelaných lekárnikov, avšak väčšina lekárnikov získala vzdelanie spomínaným zaužívaným spôsobom.

Uhorskí, a veru aj Prešporskí lekárnici sa dlho-predlho bránili tomu, aby aj oni museli dodatočne absolvovať univerzitné vzdelanie, alebo aspoň skúšky.

Miestodržiteľská rada – v iných krajinách Habsburskej monarchie zastúpená priamo univerzitnými profesormi tej-ktorej krajiny – mala v Uhorsku dlhé desaťročia ťažkú pozíciu. A to vplývalo aj na zdravotnú starostlivosť o širokú verejnosť v Uhorsku, i v Prešporku.

Túto situáciu zmenila až Mária Terézia, ktorá do veľkej miery uzdravila zdravotníctvo v Kempelenopolise.

Počas prehliadky k téme zdravotná starostlivosť v 18. storočí v Prešporku sa dozviete:

  • Aké novinky v zdravotnej a sociálnej starostlivosti zaviedla Mária Terézia?
  • Prečo lekár Ján Justus Torkoš vytvoril prvý farmaceutický sadzobník?
  • Kto to bol Ján Justus Torkoš a čím sa ešte zapísal do dejín Uhorska?
  • Čo konečne dosiahla Miestodržiteľská rada v Prešporku?
  • Čomu sa venovali lekárske spolky?
  • Ako zmeny za vlády Márie Terézie prijali v Prešporku lekári, lekárnici a ako pacienti?
  • Aké boli počiatky vzniku chýrnej lekárne u Salvatora.
  • Ako si žili poniektorí lekárnici v Prešporku.
  • Čo praktizoval v Prešporku fyzikus Zachariáš Teofil Huszty?
  • Priblížime si aj starostlivosť o mrzákov, o nemanželské bábätká a tiež príbeh dvoch podivných sestier z Prešporku.
  • Nevynecháme ani ľudové liečiteľské metódy z doby osvietenstva vrátane konkrétnych receptov. Uff, to bude sranda.
  • Samozrejme, pripomenieme aj patrónov pri bolestiach, chorobách a morových epidémiách. Je ich viac než dosť.

 

FOTO: Katarína Králiková

socha sv. Ondreja (vľavo), sv. Rochusa (uprostred) a sv. Karola Boromejského (vpravo)
na Morovom stĺpe na Rybnom námestí v Bratislave

Prehliadku som nazvala Lekár Torkoš a šľachtickí pacienti z Kempelenopolisu.

Kempelenopolis

Kempelenopolis je názov nášho občianskeho združenia. Ten je utvorený z mena KEMPELEN a slova POLIS čo v gréčtine znamená mesto. Kempelenopolis teda znamená Kempelenovo mesto – a tým je Bratislava v 18. storočí.

Vtedy sa v tomto meste narodil všestranný človek a vynálezca Wolfgang Kempelen (1734 – 1804). Dokonca v niekdajšom Prešporku prežil väčšinu života. K zdravotníckej starostlivosti za vlády Márie Terézie prispel vynálezom prístroja pre nevidiacich. Na prehliadke sa tiež dozviete, prečo Wolfgang Kempelen vytvoril ešte aj hovoriaci strojknihu Mechanizmus ľudskej reči.

Zdravotnícke reformy v Kempelenopolise však zavádzali domáci lekári, ktorých preverila a poverila samotná Mária Terézia, ale o nich a o zdravotnej starostlivosti v 18. storočí v Kempelenopolise vám viac porozprávam na našej prehliadke.

Už sa veľmi teším, ako sa s vami podelím o všetky svoje poznatky.

Osobnosti vytesané do pamätníkov

prehliadka prispôsobená pre Nepočujúcich

sobota, 17. 12. 2022

11:00 hod.

REGISTRÁCIA POTREBNÁ TU

# bkis/rande s mestom special

FOTO: Katarína Králiková

Morový stĺp na Rybnom nám. v Bratislave

Všetky organizačné informácie o prehliadke nájdete tu.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

BARTUNEK Anton [Online] // Dejiny – internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove – 2/2017. – 2 2017. – 11. 2 2022. – http://dejiny.unipo.sk/PDF/2017/02_2_2017.pdf.

BARTUNEK Anton Dejiny slovenského lekárnictva I. (10. stor. – 1918) [Kniha]. – Prešov : Abwart, 2012.

BARTUNEK Anton HISTORICKÝ VÝVOJ FARMACEUTICKÉHO VZDELÁVANIA VO VZŤAHU K ÚZEMIU DNEŠNÉHO SLOVENSKA OD 14. STOROČIA DO ROKU 1918 (Prvá časť) [Časopis] // Dejiny, internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove. – 1 2017. – 1.

BENYOVSZKY Karl Prechádzka starým Prešporkom [Kniha]. – Bratislava : Marenčin PT, 2001.

Česko-slovenská/ Slovensko-čestká komise historiku Československá historická ročenka 2001 [Kniha]. – Brno : Masarykova unmivezita v Brne, 2001. – 80-210-2743-6.

Encyclopaedia Beliana [Online] // Encyclopaedia Beliana. – 2020. – 2021. – https://beliana.sav.sk/heslo/kocovne-divadlo. – 978-80-89524-30-3..

FEDERMAYER Frederik Rody starého Prešporka [Kniha]. – Bratislava : MONADA atelier, s.r.o., 2003.

GROLL Andrej Wolfgang von Kempelen – život a dielo, fakty a vyvrátené mýty [Správa]. – Bratislava : Kemplenopolis, o. z., 2018.

HAMAR Tomáš Svedectvá o existencii mecénov lekára Justusa Jána Torkoša v jeho tlačených dielach a v archívnych materiáloch [Periodikum] // Studia Bibiliographica Posoniensia 2020. – 2020. – s. 108 – 119.

JANOTA Igor Dobrodružný život J. W. Kempelena [Kniha]. – Bratislava : Marenčin PT, s.r.o., 2010.

JANOTA Igor Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave [Kniha]. – Bratislava : Marenčin PT, s.r.o., 2017.

KUŠÍK Michal Bratislava Mateja Bela [Kniha]. – Bratislava : OBZOR, 1984.

KUŠNIRÁKOVÁ Ingrid Verejné zdravotníctvo a ochrana zdravia obyvateľstva v čase panovania Márie Terézie [Časť knihy] // “Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií”. Reformná politika Márie Terézie a jej pokus o modernizáciu Uhorska / aut. knihy KUŠNIRÁKOVÁ Ingrid (a kol.). – Bratislava : Historický ústav SAV, 2016.

MICHÁLEK Slavomír História zadnými dverami 2 [Kniha]. – Bratislava : Premedia. Historický ústav SAV, 2020.

ŠPIESZ Anton Bratislava v 18. storočí [Kniha]. – Bratislava : Tatran, 1987.

ŠPIESZ Anton Bratislava v stredoveku [Kniha]. – Bratislava : Perfekt, a. s., 2018.

TOPOĽ Ivan Ako sal liečilo pred 170 rokmi | článok z 18.2.1940 [Periodikum] // Slovák. – 18. 2 1940. – s. 5.