Ján Amos Komenský a učitelia v 17. storočí v Prešporku

13. 09. 2021 | rekapitulácia prehliadky

Ján mal 16 rokov, keď na latinskej škole v Přerově prijal biblické meno Amos. Písal sa rok 1608 a v Prešporku vtedy už dva roky fungovalo evanjelické gymnázium. O 20 rokov neskôr ukončilo jezuitské kolégium v Prešporku svoj prvý, a hneď mimoriadne úspešný školský rok. Vtedy si už Ján Amos písal aj priezvisko Komenský. Žil v exile, kde vytvoril učebnicu Janua lingvarum reserata (Dvéře jazyků otevřené), ktorá ho preslávila po celom svete. O jeho ďalšom živote, i o tom, akí učitelia pôsobili na školách v Prešporku počas 17. storočia sme sa rozprávali na prehliadke Ján Amos Komenský a učitelia v 17. storočí v Prešporku. Ponúkam vám jej krátku rekapituláciu, aby ste si vedeli urobiť kvíz, a lepšie si tak zapamätali nové poznatky. Podobne to robieval aj učiteľ národov, Ján Amos Komenský.

kolekcia prehliadok

  • ponúka spoznať dejiny Bratislavy viac podrobne.
  • obsahuje témy ZDRAVIE, VZDELÁVANIE, REMESLÁ, JARMOKY, UMENIE a LÁSKA.
  • sa každý rok zameriava na iné storočie.
    Rok 2020 - 16. storočie v Prešporku.
    Rok 2021 - 17. storočie v Prešporku.
    Rok 2022 - 18. storočie v Prešporku.
    Rok 2023 - 19. storočie v Prešporku.
    Rok 2024 - 20. storočie v Bratislave.
  • pre vás i pre seba vymyslela a vytvorila Katarína Králiková, vaša sprievodkyňa dejinami.

Na prehliadke sme si najprv pripomenuli poznatky o vzdelávaní v 16. storočí, ktorému sme sa venovali v roku 2020. Ponúkam vám teraz témy prehliadky z kategórie VZDELÁVANIE v roku 2021, aj so stručným opisom.

Ján Amos Komenský, 78 rokov života v skratke

Ján Amos Komenský žil v 17. storočí. Narodil sa narodil 28. marca 1592 na neznámom mieste na Morave, kde prežil prvých 30 rokov života.

Vierovyznaním bol člen Jednoty bratskej.

Vzdelaním bol teológ. Študoval v Nemecku.

Písal knihy o tom, ako by mal fungovať svet a ako učiť žiakov.

Väčšinu života prežil vo vyhnanstve. Pôsobil v Poľsku, v Anglicku, vo Švédsku, v Sedmohradsku, v Uhorsku a v Holandsku – skoro všade ako reformátor tamojšieho školstva.

Sám seba Komenský považoval za teológa. Jeho životopisci mu však priradili aj povolanie učiteľ, kňaz, politik, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof či posledný biskup Jednoty bratskej. Najznámejší je ako učiteľ národov.

Bol 3x ženatý, mal 6 detí a jeho potomkovia dodnes žijú.

Zomrel 15. novembra 1670 v Holandsku, kde je pochovaný. [1] [2]

FOTO: Katarína Králiková

Komenského námestie v Bratislave od roku 1932

školské predpisy 17. storočí v Prešporku

Vzdelávanie v Prešporku ovplyvňovala počas celého 17. storočia evanjelická a katolícka cirkev. Židov mešťania vyhnali ešte v 16. storočí.

Školský rok začínal zvyčajne na jeseň, po sviatku Všetkých svätých. Vyučovanie trvalo „do prvých húsat“, teda do jari. Končilo okolo 25. marca, na sviatok Zvestovania Panny Márie.

Zo školy vyhodili každého, kto mal na sebe čo i len časť vojenského oblečenia. Žiaci nesmeli mať obuté jazdecké čižmy a už vôbec nie po turecky oholenú hlavu, či nebodaj zbraň. [3]

FOTO: Katarína Králiková

Univerzita Komenského v Bratislave od roku 1919

Jezuitské kolégium (1617, 1631)

V roku 1617, keď Ján Amos, absolvent nemeckých škôl, pôsobil už tretí rok ako mladý učiteľ na škole Jednoty bratskej v Přerově, započal v meste Prešporok čerstvo vymenovaný arcibiskup Peter Pázmány úsilie o získanie pozemkov pri Dóme sv. Martina pre jezuitské gymnázium na Kapitulskej ul. 

Prekážky mu robili evanjelickí členovia mestskej rady, ktorí mali právo rozhodovať o budovách v meste.

Až po desiatich rokoch začali jezuiti konečne stavať školu.

Na jar 1628, keď Ján Amos Komenský musel ako politický exulant odisť z Moravy do Poľska spolu s ďalšími asi 1000 členmi Jednoty bratskej, vzbudili jezuitskí študenti veľkú pozornosť bravúrnym divadelným predstavením.

Ich prvý rektor, energický 56-ročný šľachtic a konvertovaný protestant Juraj Káldi z Trnavy, sa do dejín sa zapísal ako prvý katolícky prekladateľ Biblie do maďarčiny.  [4]

ZDROJ FOTO: wikipédia/ Kresťanské múzeum, Ostrihom

Juraj Káldi na portréte,
ktorý vytvoril Károly Jakobey

Anglické panny vzdelávali dievčatá z Prešporku 3 roky

V roku 1628, keď Komenský emigroval z rodnej Moravy do Poľského Lešna, prišla do Prešporku 43-ročná laická apoštolka Mary Wardová (1585 – 1645) spolu so štyrmi spoločníčkami, ktoré ľudia volali Anglické panny.

Anglické panny mali vzor v Spoločnosti Ježišovej. Svoju misiu plnili cez vzdelávanie žien.

Pozval ich arcibiskup Peter Pázmány (1570 – 1637). Uvedomoval si totiž, ako významne vplýva matka na výchovu a na vierovyznanie detí. Považoval za nevyhnutné vzdelávať aj dievčatá. Povolal preto do Prešporku Anglické panny.

Dievčenská škola Anglických panien však fungovala v Prešporku iba 3 roky. Nasledujúcich 46 rokov katolícke dievčatá školu nemali.

Až v roku 1676 konečne prišli sestry uršulínky. [5]

ZDROJ FOTO: wikipédia

Mary Ward (Mária Wardová) (1585–1645)
založila ženskú reholu,
ktorej ľudia vraveli Anglické panny

Evanjelické gymnázium (1606 – 1672)

V roku 1605 vojaci Štefana Bočkaja vypálili mnoho dedín na Morave a tiež celý majetok 13-ročného Jána Amosa Komenského, ktorý so štyrmi sestrami zdedil v Uhorskom Brode po zosnulých rodičoch.

O rok na to, v roku 1606 už kráľ Ferdinand II. Habsburský podpísal s Bočkajom tzv. Viedenský mier, ktorý zaručoval náboženskú slobodu. Práve v tom roku si evanjelici otvorili lýceum v Prešporku, ktoré mohli navštevovať nielen chlapci, ale aj dievčatá.

Chronologický prehľad rektorov

1606 – Dávid Kilger, známy latinskou zbierkou básní a epigramami s prekvapujúcou pointou

1627 – Daniel Tissenbacher, autor učebnice Metafyzika krátky a jasný prednes

1642 – Jakub Helgenmayer, o ktorom sa šuškalo, že „budí hrôzu jezuitom a je postrachom mníchov

1650 – Eliáš Thomae, profesor rétoriky a poetiky, pohotový rečník s vycibrenou latinčinou, autor diela Cvičenie múdrosti a cnosti

1662 – Daniel Tiefftrunk, veľmi silný, nápadný a ťažko sa vyjadrujúci autor Porovnávacej štúdie o arabizmoch, hebrejštine a iných orientálnych jazykoch

1661 – Ján Rehlinus, mimoriadne obľúbený učiteľ, autor najslávnejších divadelných hier

1668 –  Ján Hnilicenus a konrektor Juraj Lischovini, ktorí žili len z almužny

1671 – Daniel Viliam Mollerus, prešporský rodák, scestovaný znalec rétoriky, poetiky, filológie, histórie a filozofie, ktorého aj manželka Sibylla Wagenfeilová vynikala znalosťou klasických a orientálnych jazykov

V roku 1672 kráľ násilne zhabal evanjelikom kostol i školu s divadelnou sálou.

Po desiatich rokoch, v roku 1682, evanjelické gymnázium obnovili. Provizórne fungovalo v dome na Hummelovej ulici a v roku 1682 sa presťahovalo do vlastnej budovy na dnešnej Konventnej ulici v Bratislave.

Vtedy, od roku 1682 na nej pôsobil prešporský rodák Ján Krištof Lang, veľký učenec, bravúrny v latinčine a gréčtine, ktorého v roku 1702 zbavili hodnosti na základe krivých obvinení, ale to už je v 18. storočie, o týchto udalostiach budeme mať prehliadku v roku 2022.  [6]

FOTO: Katarína Králiková

Prvá budova, v ktorej sídlilo evanjelické lýceum
v rokoch 1656 až 1572
na dnešnej Kostolnej ul. č. 1 v Bratislave.

Uršulínska škola (1676)

V roku 1676, teda štyri roky po tom, ako počas násilnej rekatolizácie dal kráľ odobrať evanjelikom kostoly a školy, prišli do Prešporku prvé členky Rádu sv. Uršule, hovorovo nazývané uršulínky.

Do svojho majetku dostali evanjelický kostol na dnešnej Uršulínskej ul., ktorý si postavili  slovenskí a maďarskí evanjelici pod vedením richtára Andreusa Segnera, starého otca vynálezcu Andreja Segnera.

Svätá Uršuľa, podľa ktorej je pomenovaný ich rád, je patrónku mládeže, vzdelávania a výchovy. Tomuto poslaniu – vzdelávať v rozmanitých formách so zreteľom na evanjelizáciu – zasvätili uršulínky svoj život .

Po usadení sa, vzdelávali uršulínky nielen dievčatá, ale neskôr aj budúce učiteľky. Matej Bel o uršulínkach napísal, že medzi ich učenie patrí aj to, že sa učia uctiť si bohoslužbu až očarujúco ľúbeznými zborovými spevmi, ktoré sa navyše v budove akusticky zdvojujú.  [7]

FOTO: Katarína Králiková

Kláštor Rehole sv. Uršule zo 17. storočia
na dnešnej Uršulínskej ul. v Bratislave

Vľavo kostol evanjelikov slovenskej a maďarskej národnosti,
na ktorý po násilnom odobratí osadili vežu.

Ján Amos Komenský povedal

Všetci sme občania jedného sveta, všetci sme jedna krv.
Nenávidieť nejakého človeka len preto, že je narodený niekde inde
alebo preto, že hovorí iným jazykom,
alebo, že má iné názory,
je najväčším nezmyslom.

Labyrint světa a ráj srdce

Pozrite si 15-minútový dokument Labyrint světa a ráj srdce.

Je o diele Jána Amosa Komenského, ktoré vytvoril v stave zúfalstva a žiaľu po tom, ako sa v úkryte pred náboženskými prenasledovateľmi dozvedel, že jeho milovaná manželka zomrela na morovú epidémiu aj s oboma synčekmi.

Dokument vytvorili v Múzeu Jána Amose Komenského v Uherskom Brode.

kvíz

V duchu výroku Jána Amosa Komenského

Význačné veci opakovať je kľúč a klinec k pamäti

som pre vás urobila kvíz na pripomenutie poznatkov z prehliadky a z tohto blogu.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.
i

zdroje

[1]
Muzeum Jana Amose Komenského, Uherský Brod (CZ), „Ján Amos Komenský,“ 28 3 2021. [Online]. Available: https://komensky.mjakub.cz/komensky.

[2]
V. STREČKO, „Komenského odkaz pre súčasnosť,“ ACADEMIA, zv. IV., %1. vyd.4, pp. 35-62, 2020.

[3]
V. MICHALIČKA, „Perličky z dejín školstva,“ DIREKTOR, portál pre riaditeľov škôl a zriaďovateľov, 20 6 2018. [Online]. Available: https://www.direktor.sk/sk/aktuality/perlicky-z-dejin-skolstva.a-8375.html. [Cit. 28 3 2021].

[4]
J. HAĽKO a Ľ. ROJKA, Dejiny jezuitov v Bratislave do roku 1773, Trnava: Vydavateľstvo Dobrá kniha, 2015.

[5]
Congregatio Jesu, slovenská provincia, „Mary Ward,“ Congregatio Jesu, slovenská provincia, [Online]. Available: https://www.congregatiojesu.com/mary-ward/. [Cit. 23 1 2021].
[6] J. REZNÍK, „REZIK, Ján: Gymnaziológia 2. diel. Školy kráľovských a banských miest. Zlatý fond denníka SME 2009,“ 27 05 2021. [Online]. Available: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1155/Rezik_Gymnaziologia-2-diel-Skoly-kralovskych-a-banskych-miest/bibliografia.

[7]
Z. ZVAROVÁ, „Pamiatkový výskum kláštora Rádu sv. Uršule v Bratislave,“ Mestský ústav ochrany pamiatok, vedecká inštitúcia, 22 4 2009. [Online]. Available: http://muop.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=600176&id=1010. [Cit. 28 3 2021].

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

0 komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie