Rekapitulácia poznatkov o 16. storočí v Prešporku – téma: ZDRAVIE

17. 07. 2021 | spoznávame dejiny

V 16. storočí nastala prísnejšia kontrola apatiekárov aj lekárov. Vyžadované bolo univerzitné vzdelanie. Počas morových epidémií však boli dobrí všetci. V každom prípade, i naďalej mnohí využívali znalosti ľudových liečiteliek, a keď bolo treba aj schopnosti čarodejníc. Všetko toto malo svoju históriu, príčinu i dôsledok. Nuž, predstavme si mesto Prešporok v 16. storočí.

Prešporok v 16. storočí

Prešporok tvorili ľudia žijúci vo vnútornom meste a na niekoľkých predmestiach. Hrad a Podhradie k nim však nepatrili. V meste a na predmestiach žilo začiatkom 16. storočia cca 6-tisíc ľudí, na konci asi 10-tisíc obyvateľov.

K téme ZDRAVIE v 16. storočí si z minuloročnej prehliadky rekapitulujem, že:

Liečiteľstvu sa v Prešporku venovali rôzne rehole, ale na začiatku 16. storočia zo všetkých najviac antoniti. Pôsobili v mestskom špitáli na dnešnej Špitálskej ul.

Vzdelávaniu lekárnikov sa venovali apatiekári a fungovalo to veľmi podobne, ako v remeselnej dielni. V apatierke však – aby tomu dali vyššiu vážnosť – používali latinčinu a tak učňovi hovorili bol tiron/tyron a majstrovi patrón. Len tovariš ostal tovarišom.

V roku 1537, teda rok po vyhlásení Prešporku za korunovačné mesto, navštívil mesto slávny alchymista a lekár Paracelsus, celým menom Filipus Aureolus Teofrastus Bombastust von Hohenheim (1493-1541). Zdržal sa v meste približne dva týždne a dnes nám jeho pobyt pripomína pamätná tabuľa na Primaciálnom paláci.

Pre lekárov aj apatiekárov nastali práve od 16. storočia nepríjemné časy. Prešporok sa stal hlavným mestom Uhorského kráľovstva, kráľom sa stal Ferdinand I. Habsburský a pre mesto začalo platiť to, čo pre ostatnú časť Habsburskej monarchie. Apatierkári sa následne museli sa podriadiť vizitáciám z Viedne. Kontrolórov obmäkčovali masťami a cukrovinkami.

O bosorkách v 16. storočí sa ešte hovoriť nedalo, zato o ľudových liečiteľkách a bylinkárkach áno. Hon na čarodejnice v Uhorsku totiž ešte neprepukol.

Liečiteľky aj apatiekári tvorili a dedili herbáre, ktoré sa v 16. storočí stali podkladom pre vznik učebníc nového študijného odboru botanika.

Jedným z najuznávanejších apatiekárov v 16. storočí v Prešporku bol Andrej Heindl. V dome na Rybarskej bráne mal apatieku, ubytovával aj lekárov-cudzincov a tovarišov. Mal aj veľkú botanickú záhradu, dnes Slubekova záhrada na Palisádach. Jeho dobrým priateľom bol Juraj Purkircher, lekár s básnickým črevom, ktorý hľadal nevestu.

Lekári a apatiekári v tých časoch poznali ľudské telo iba z vonku. Pitvy cirkev zakázala. Otvorené rany a zlomeniny liečili barbieri, felčiari, ránjhojiči a zuby trhali kováči. Intímne problémy a ženské okolnosti riešili stále iba bylinkárky.

Apatieka ako taká bola predajňa liekov so všetkým, čo k predaju patrí. V Prešporku bolo v 16. storočí 7 lekární. Z nich dodnes sú najznámejšie dve.

FOTO: Katarína Králiková

Popis fotky štyrmi slovami

Lekáreň U zlatého grifa sa v 16. storočí volala U zlatonoha. A druhá Lekáreň U červeného raka, ktorú však z neznámeho miesta presťahovali k Michalskej bráne až v 18. storočí.

Tak ako apatiekári, aj ľudové liečiteľky potrebovali k sebe prilákať klientov a tak pri svojich úkonoch používali tajné šepkané slová a magické úkony. Medzi známe ľudové liečiteľky patrili aj šľachtičné, ktoré sa okrem ľudových liečiteľok veľa priúčali aj od študovaných lekárov.

Pre neustálu hrozbu Tureckej okupácie, i pre rôzne stavovské povstania nastal v Uhorsku povestný hon na čarodejnice až v 17. storočí. A o tom všetkom si porozprávame na prehliadke Lekár Karol Rayger st. a bosorky v 17. storočí v Prešporku.

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

BAČKOR, Martin – BAČKOROVÁ, Miriam. (2018) Prehľad dejín biológie, lekárstva a farmácie

BARTUNEK, Anton (2017) Historický vývoj farmaceutického vzdelávania vo vzťahu k územiu dnešného slovenska od 14. Storočia do roku 1918 (Prvá časť). Dejiny, internetový časopis Inštitútu histórie FF PU v Prešove č. 1/2017. str. 69

BZDÚCH, V. (2019). Pediatria pre prax. Paracelskus na Slovensku

DUCHOŇOVÁ, D. (10. 4 2020). Chorých zamurovali v dome kým sa nevyliečili alebo morová epidémia robila z ľudí beštie. History HNonline

FEDERMAYER, F. (2003). Rody starého Prešporka. Bratislava: MONADA atelier, s.r.o.

FEDERMAYER Frederik (2013) Prešporský lekárnik Andrej Heindl (†1610) a jeho príbuzenstvo (Genealogická sonda do humanistických kruhov v uhorskej metropole). In WOCH, č. 1, 2013, s. 36-51.

HOLČÍK, Š. (30. 11 2006). Paracelsus strávil pár dní aj v Bratislave. Bratislavské noviny.

HORVÁTH, V. (1978). Dejiny Bratislavy – Bratislava hlavným mestom Uhorska. Bratislava: Obzor.

JANOTA, Igor (2017) Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave. Bratislava: Marenčin PT, s.r.o., str. 53

KUČERA, Martin (2017) Novoveké Slovensko. str. 76 a str. 144

LENGYELOVÁ Tünde (2016) Život na šľachtickom dvore

LENGYELOVÁ, T. (2010). Šľachtické ženy ako pacientky a liečiteľky a ich medicínske znalosti. Bratislava: Forum Historiae.

LENGYELOVÁ, T. (20. 12 2016). Časopis inVitro 1/2020 – O krvi, bosoráctve, liečiteľstve a o medicíne v Uhorsku – rozhovor s historičkou PhDr. Tünde Lengyelovou, CSc. Alpha Medical.

LUKAČKA Ján, ŠTEFÁNIK, Martin (2010) Stredoveké mesto ako miesto stretnutí a komunikácie

MAXOVÁ, D., & PATOČKA, J. (1 2004).  Paracelsus a jeho význam pro současnost. Vojenská lékařská akademie.

NÁDASKÁ, K. (8. 4 2018). Mágia ľudového liečiteľstva: Ako sa Slováci samoliečili, a napriek tomu prežili. HNonline.

REŤKOVSKÁ, Adriana (2012) Rehoľa antonitov a jej rozšírenie v stredovekom Uhorsku Acta Historica Neosoliensia – Krajský pamiatkový úrad Žilina, pracovisko Martin.

SEGEŠ, V. (2005). Prešporský pitaval. Bratislava: Perfekt, a.s.

SEGEŠ, Vladimír (2010) Remeslá a cechy v Prešporku. Bratislava: Marenčin PT, s. r. o., str. 84

STODDART, A. M. (12. 6 1911). ISSUU. The Life of Paracelsus Theophrastus von Hohenheim.

ŠPIESZ, Anton (2018) Bratislava v stredoveku. Bratislava: Perfekt, a. s., str. 181

TREBATICKÝ, S. (5. 4 2020). Epidémie na Slovensku – historický prehľad. Christianitas. 

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

0 komentárov

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie