Rekapitulácia poznatkov o 16. storočí v Prešporku – ÚVOD

5. 03. 2021 | rekapitulácia prehliadky

Prešlo desať rokov od Bitky pri Moháči.  Blížil sa koniec roku 1536. Práve vtedy kráľ Ferdinand I. Habsburský schválil zákon, na základe ktorého sa z Prešporku stalo hlavné mesto Uhorska. Táto udalosť je, podľa mňa, jeden najdôležitejších míľnikov 16. storočia v dejinách Bratislavy. Odvíja sa z nej množstvo súvislostí. Predovšetkým príčin a dôsledkov. A o nich bude tento blog.

Ľudia v Prešporku žili na začiatku 16. storočia bežným životom obyvateľov väčšieho, pomerne bohatého mesta. Živili sa remeslom a obchodom. A tiež rybolovom a vinohradníctvom.

Počet obyvateľov je v literatúre rozlišovaný z dvoch pohľadov, a to na

  1. vnútorné mesto a
  2. vnútorné mesto s predmestiami.

Vo vnútornom meste žilo na začiatku 16. storočia okolo 3-tisíc ľudí [Hanák, Kopuncová, s. 24]
Na konci 16. storočia sa ich už tesnilo takmer 6-tisíc [Federmayer, s. 011].

Bývali v murovaných domoch, ktorých bolo vo vnútornom meste 222 [Federmayer, s. 010]

Bronzový model Bratislavy, znázorňujúci mesto v 18. storočí, vystavený na Vajanského nábreží v Bratislave.
AUTOR: sochár Richard Zozulak/ FOTO: Katarína Králiková

Vnútorný obvod mesta Prešporok s predmestiami

K Prešporku však už od 14. storočia patrili aj predmestia. Celkovo teda pod správu mesta patrilo začiatkom 16. storočia asi 6-tisíc ľudí [Segeš, s. 22]. V priebehu 16. storočia sa ich počet rapídne  zvýšil až na približne 10-tisíc všetkých obyvateľov [Federmayer, s. 012].

Prešporok sa nachádzal pod Bratislavským hradom. Ten však, spolu s Podhradím a okolím, nepatril k mestu.  

V 16. storočí sa ľudia v meste dorozumievali zväčša po nemecky. Dokonca i tí, ktorí mali českú, chorvátsku, maďarskú, slovenskú či židovskú národnosť.

V 16. storočí, a ešte aj začiatkom 17. storočia, sa národnosť dala zistiť aj podľa priezviska. Samozrejme, len u tých, ktorí priezvisko mali. Teda u patricijov, bohatých obchodníkov a rôznych mestských, kráľovských či cirkevných funkcionárov [Federmayer, s. 044].

Po celé 16. storočie prevládala nemecká národnosť, ale kým na začiatku sa k nej hlásilo takmer 67% obyvateľstva, na konci, resp. začiatkom 17. storočia už len 52,9% [Federmayer, s. 045].

Stúpol totiž počet tzv. pomoháčskych prisťahovalcov z južného Uhorska, teda Chorvátov, Srbov, Maďarov, ale aj Slovákov, a tiež zo západu, odkiaľ do Prešporku emigrovali náboženskí exulanti, z území dnešného Nemecka, Čiech a Rakúska [Horváth, s. 114].

Aj vierovyznanie obyvateľstva bolo pestré. Rešpektovali sa však navzájom, i keď, netreba si predstavovať, že žili bez hádok a sporov.

Popravde, najviac konfliktov sa v súdnych spisoch našlo medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom. Spôsobované boli diametrálne odlišnou náturou, hodnotami a tradíciami. Nuž, a pochopiteľne, aj neústupčivosťou.

Tak napríklad. Židia nesmeli vykonávať remeslo mimo svojho geta. Teda, mali zákaz predávať svoje výrobky na jarmokoch a trhoch. Povolené však mali poskytovať finančné pôžičky a brať úroky. To zas nesmeli kresťania. Tí mali vrátiť len toľko, koľko si požičali. Nič navyše. To “navyše” sa považovalo za židovské úroky, teda, za nekresťanské peniaze. A tak Židia bohatli z pôžičiek a ostatní z remesla.

Lenže, pri požiari, či počas povodne ľahšie zachránite truhlicu peňazí ako celú dielňu s materiálom i náradím. A prírodné katastrofy si nevyberajú. Prídu náhle, neohlásene a berú všetko, čo si neskryjete. I domy, stajne, obchody a aj váš život. Takže tak.

Keď pohroma utíchne, treba žiť.

Ale za čo? Ako? A tak idú kresťania za židmi, prosia o pôžičku, sľubujú hory-doly, dávajú do zálohy najvzácnejšie kúsky, čo boli zachránili. Židia, v dobrej viere požičajú, ale i oni potrebujú z niečoho žiť. A tak žiadajú, aby im bola pôžička vracaná po troche každý týždeň. Ale to nejde. Kým si kresťania postavia novú dielňu, kým nakúpia materiál a vyrobia to, čo by predali, to trvá.

Ale hladní sú všetci. Židia i kresťania. A tak židia žiadajú o splácanie a kresťania sa sťažujú, že ešte nemajú z čoho.

Čo by ste robili na richtárovom mieste?

Nuž, on išiel po radu i po pomoc za kráľom.

Lenže, kráľ mal svoje starosti. Ako 10-ročný sa stal panovníkom. Roky plynuli, chlapec vyrástol v mládenca, obklopený relatívnym prepychom a zábavou, kdeže ten by mal starosti o spory v Prešporku. A tak rozhoduje za neho arcibiskup a ďalší jeho tútori.

Napätie rastie, čas plynie, problémy pribúdajú. A k nim aj veľká starosť samotného kráľa, ktorého krajinu ohrozuje krvilačné vojsko sultána Sulejmana I. No celé zlé.

Dodám len, že práva Židov chránil kráľ, ktorý však často potreboval finančnú či materiálnu pomoc od mešťanov Prešporku.

Keď v roku 1526, po Bitke pri Moháči, kráľ zomrel, mnohí Židia zo strachu utiekli. Ostatných dali mešťania vyhnať. Dokonca si na to vyžiadali, a aj dostali, súhlas kráľovej vdovy Márie. A tak, po roku 1527 v meste Židia neboli.

historické míľniky

  • 1515 – veľký požiar zničili takmer polovicu domov v Prešporku
  • 1526 – Bitka pri Moháči a masívne prisťahovalectvo
  • 1536 – vyhlásenie Prešporku za hlavné mesto Uhorska
  • 1563 – prvá korunovácia v Prešporku, korunovaný bol Maximilián II. Habsburský
ZDROJ: Mestské hradby/ FOTO: Katarína Králiková

Panovníci korunovaní v Prešporku počas 16. storočia

panovnícii na Uhorskom tróne

Počas 16. storočia sa na uhorskom tróne vystriedali 2 králi z rodu Jágelovcov a traja z rodu Habsburgovcov, konkrétne títo:

  • od roku 1471 kráľ Vladislav II. Jágelovský, po ňom jeho syn
  • od roku 1516 Ľudovít II. Jágelovský, ten, keď zomrel, na trón sa chceli dostať dvaja a na krátko sa im to aj podarilo, lebo
  • od roku 1526 do roku 1540 tzv. protikráľ Ján I. Zápoľský a zároveň
  • od roku 1527 do roku 1564 kráľ Ferdinand I. Habsburský, následne jeho syn
  • do 1576 Maximilián II. Habsburský* a po ňom jeho syn
  • do 1608 Rudolf II. Habsburský*.
* Kráľ Maximilián II. Habsburský, jeho manželka Mária Španielska a brat Rudolf II. Habsburský boli korunovaní v Prešporku.

O udalostiach v 16. storočí v Prešporku by sa dalo písať veľa. Aj rozprávať na prehliadkach. Bolo to jedno fascinujúce, prelomové obdobie v dejinách mesta.

Pokúsim sa teraz v krátkosti zrekapitulovať poznatky o 16. storočí v Prešporku v tých oblastiach, na ktoré som sa zameriavala počas prehliadok v roku 2020.

vyhľadávacie značky

K týmto témam som zároveň na tejto web stránke vytvorila tzv. značky. Sú to slová, ktoré, keď zadáte do vyhľadávania na mojej web stránke, zobrazia sa vám všetky články súvisiace s témou, ktorú si zvolíte podľa jednej z týchto značiek:

  1. jarmoky
  2. láska
  3. remeslá
  4. umenie
  5. vzdelávanie
  6. zdravie

A teda, moje drahé čitateľky a čitatelia, hostky a hostia prehliadok, nech túto rekapituláciu máme kompletnú, prikladám aj linky na blogy zo série neskutočných príbehov, ktoré som premenovala na príbehy z minulosti, lebo, ako sa ukázalo, toto boli vlastne skutočné príbehy z minulosti.

Ženy v národnom obrodení

Za všetkým hľadaj ženu. Aj za národným obrodením? Ale prečo? Čo za ženy pôsobili v národnom obrodení? Čo je to vlastne národné obrodenie? Prečo sa o ňom toľko učíme a stále nevieme vysvetliť o čo išlo? Mixujú sa nám tri generácie v jednu. Najmladší z nich, Štúr „zlizol slávu“ a pozná ho každý. Na...

prečítajte si viac

Svätý Štefan, uhorský kráľ a kostol Kapucínov

"Kráľovstvo jedného jazyka a jedného mravu je slabé a krehké," tak poúčal kráľ Štefan syna Imricha, svojho následníka. Kráľovstvo, ktoré mu chcel odovzdať budoval v boji, krviprelievaním i vraždami. Pohanov kristianizoval násilným, príkazmi aj oslepovaním pohanov. Napriek tomu ho vyhlásili za...

prečítajte si viac

REKAPITULÁCIA poznatkov z prehliadky Palácové záhrady

Krátky sumár poznatkov z prehliadky Palácové záhrady - slávne záhrady Uhorska. Konala sa vrámci podujatia Víkend otvorených parkov a záhrad (26. - 27. 6 .2021), ktoré už po 13-ty krát organizoval Národný Trust, n. o. Tento 2,5 hodinový platený okruh som sprevádzala ja. V duchu hesla podujatia...

prečítajte si viac

Povinnosti manželiek v 16. storočí

Posledný neskutočný príbeh ľudí zo 16. storočia v Prešporku je o tom, čo aj v našej pozornosti býva až na konci. Sú to mnohé drobné povinnosti žien, smútok týraných manželiek a tiež sklony uveriť hocičomu.Predchádzajúci blog končil  rokom 1578, keď na následky morovej epidémie zomrel Juraj...

prečítajte si viac

Odetí v zamate, rozlíšení kapucňou až do prestavby

Richtárka musela byť najkrajšia. Po voľbách sa pyšne niesla mestom, oblečená v tmavozelených šatách, zdobených zlatom a bielou kožušinkou. Nezaostávali ani jej dcéry. Menej prepychové šaty u nich vyvažovala mladosť. Nikto sa im nesmel vyrovnať, i keď snažili sa o to mnohí.Toto je beletrizované...

prečítajte si viac

jazyková korektúra

Text neprešiel jazykovou korektúrou.
Citácie sú v pôvodnom znení.
Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na info@katarinakralikova.sk. Rada to opravím.

i

zdroje

Zdroje uvádzam v texte a tiež v rámci blogov ku každej téme.

Čo Vás zaujalo?

Ďakujem za Váš názor, dojem a komentár.

1 komentár

  1. Tatiana Kaliňaková

    Ako vždy veľmi dobré, ďakujem Katka! Prajem veľa trpezlivosti, zaujímavých objavov a krásnych prehliadok čo najskôr prezenčne 🙂 teta Táňa

Trackbacks/Pingbacks

  1. Spoznávanie dejín Bratislavy na prehliadkach v roku 2021 - katarinakralikova - […] Rekapitulácia poznatkov o 16. storočí v Prešporku – ÚVOD. […]

Odoslať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

tvorím písaním

Sprevádzam dejinami od roku 2017. Avšak, píšem, odkedy som sa naučila písať. Rada som písala slohové práce v škole. Aj listy. Neskôr ma bavilo písať seminárne práce. Nuž a nedávno som objavila čaro písania blogov. Pomáha mi to učiť sa históriu.

Publikovať texty o historických faktoch je veľká zodpovednosť. Človek by si mal overiť všetko, čo zistí. Dokonca cez viaceré zdroje. Písanie tak trvá dlhšie. Ale baví ma to. Vidím zmysel v tejto forme učenia.

Chcem v tom pokračovať a deliť sa o svoje poznatky s vami, čitateľkami a čitateľmi. Verím, že takéto spoznávanie dejín má zmysel pre mňa aj pre vás.

novinky e-mailom

blogy  |  pripomenutia   |  informácie