Ľudia v Prešporku žili na začiatku 16. storočia bežným životom obyvateľov väčšieho, pomerne bohatého mesta. Živili sa remeslom a obchodom. A tiež rybolovom a vinohradníctvom.

Počet obyvateľov je v literatúre rozlišovaný z dvoch pohľadov, a to na

1. vnútorné mesto a
2. vnútorné mesto s predmestiami.

Vo vnútornom meste žilo na začiatku 16. storočia okolo 3-tisíc ľudí [Hanák, Kopuncová, s. 24]. 
Na konci 16. storočia sa ich už tesnilo takmer 6-tisíc [Federmayer, s. 011].

Bývali v murovaných domoch, ktorých bolo vo vnútornom meste 222 [Federmayer, s. 010]. 

K Prešporku však už od 14. storočia patrili aj predmestia. Celkovo teda pod správu mesta patrilo začiatkom 16. storočia asi 6-tisíc ľudí [Segeš, s. 22]. V priebehu 16. storočia sa ich počet rapídne  zvýšil až na približne 10-tisíc všetkých obyvateľov [Federmayer, s. 012].

Prešporok sa nachádzal pod Bratislavským hradom. Ten však, spolu s Podhradím a okolím, nepatril k mestu.  

V 16. storočí sa ľudia v meste dorozumievali zväčša po nemecky. Dokonca i tí, ktorí mali českú, chorvátsku, maďarskú, slovenskú či židovskú národnosť.

V 16. storočí, a ešte aj začiatkom 17. storočia, sa národnosť dala zistiť aj podľa priezviska. Samozrejme, len u tých, ktorí priezvisko mali. Teda u patricijov, bohatých obchodníkov a rôznych mestských, kráľovských či cirkevných funkcionárov [Federmayer, s. 044].

Po celé 16. storočie prevládala nemecká národnosť, ale kým na začiatku sa k nej hlásilo takmer 67% obyvateľstva, na konci, resp. začiatkom 17. storočia už len 52,9% [Federmayer, s. 045].

Stúpol totiž počet tzv. pomoháčskych prisťahovalcov z južného Uhorska, teda Chorvátov, Srbov, Maďarov, ale aj Slovákov, a tiež zo západu, odkiaľ do Prešporku emigrovali náboženskí exulanti, z území dnešného Nemecka, Čiech a Rakúska [Horváth, s. 114].

Aj vierovyznanie obyvateľstva bolo pestré. Rešpektovali sa však navzájom, i keď, netreba si predstavovať, že žili bez hádok a sporov.

Popravde, najviac konfliktov sa v súdnych spisoch našlo medzi židovským a nežidovským obyvateľstvom. Spôsobované boli diametrálne odlišnou náturou, hodnotami a tradíciami. Nuž, a pochopiteľne, aj neústupčivosťou.

Tak napríklad. Židia nesmeli vykonávať remeslo mimo svojho geta. Teda, mali zákaz predávať svoje výrobky na jarmokoch a trhoch. Povolené však mali poskytovať finančné pôžičky a brať úroky. To zas nesmeli kresťania. Tí mali vrátiť len toľko, koľko si požičali. Nič navyše. To “navyše” sa považovalo za židovské úroky, teda, za nekresťanské peniaze. A tak Židia bohatli z pôžičiek a ostatní z remesla.

Lenže, pri požiari, či počas povodne ľahšie zachránite truhlicu peňazí ako celú dielňu s materiálom i náradím. A prírodné katastrofy si nevyberajú. Prídu náhle, neohlásene a berú všetko, čo si neskryjete. I domy, stajne, obchody a aj váš život. Takže tak.

Keď pohroma utíchne, treba žiť.

Ale za čo? Ako? A tak idú kresťania za židmi, prosia o pôžičku, sľubujú hory-doly, dávajú do zálohy najvzácnejšie kúsky, čo boli zachránili. Židia, v dobrej viere požičajú, ale i oni potrebujú z niečoho žiť. A tak žiadajú, aby im bola pôžička vracaná po troche každý týždeň. Ale to nejde. Kým si kresťania postavia novú dielňu, kým nakúpia materiál a vyrobia to, čo by predali, to trvá.

Ale hladní sú všetci. Židia i kresťania. A tak židia žiadajú o splácanie a kresťania sa sťažujú, že ešte nemajú z čoho.

Čo by ste robili na richtárovom mieste?

Nuž, on išiel po radu i po pomoc za kráľom.

Lenže, kráľ mal svoje starosti. Ako 10-ročný sa stal panovníkom. Roky plynuli, chlapec vyrástol v mládenca, obklopený relatívnym prepychom a zábavou, kdeže ten by mal starosti o spory v Prešporku. A tak rozhoduje za neho arcibiskup a ďalší jeho tútori.

Napätie rastie, čas plynie, problémy pribúdajú. A k nim aj veľká starosť samotného kráľa, ktorého krajinu ohrozuje krvilačné vojsko sultána Sulejmana I. No celé zlé.

Dodám len, že práva Židov chránil kráľ, ktorý však často potreboval finančnú či materiálnu pomoc od mešťanov Prešporku.

Keď v roku 1526, po Bitke pri Moháči, kráľ zomrel, mnohí Židia zo strachu utiekli. Ostatných dali mešťania vyhnať. Dokonca si na to vyžiadali, a aj dostali, súhlas kráľovej vdovy Márie. A tak, po roku 1527 v meste Židia neboli.

O udalostiach v 16. storočí v Prešporku by sa dalo písať veľa. Aj rozprávať na prehliadkach. Bolo to jedno fascinujúce, prelomové obdobie v dejinách mesta.

Pokúsim sa teraz v krátkosti zrekapitulovať poznatky o 16. storočí v Prešporku v tých oblastiach, na ktoré som sa zameriavala počas prehliadok v roku 2020.

vyhľadávacie značky

K týmto témam som zároveň na tejto web stránke vytvorila tzv. značky. Sú to slová, ktoré, keď zadáte do vyhľadávania na mojej web stránke, zobrazia sa vám všetky články súvisiace s témou, ktorú si zvolíte podľa jednej z týchto značiek:

1. jarmoky
2. láska
3. remeslá
4. umenie
5. vzdelávanie
6. zdravie